WASHINGTON - Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatok v Bielom dome podpísali mierovú dohodu zameranú na ukončenie desaťročia trvajúceho konfliktu. Spojené štáty zároveň uzavreli s oboma krajinami bilaterálne dohody, ktorých cieľom je rozšíriť spoluprácu v oblasti energetiky, obchodu a technológií. Informujú agentúry Reuters a AP.
Desaťročia sporov a vojny
Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili. Obe krajiny viedli rokovania zamerané na zabezpečenie mierového riešenia, pričom naposledy rokovali v júli v Spojených arabských emirátoch.
„Konečne sa nám podarilo dosiahnuť mier,“ povedal v piatok americký prezident Donald Trump novinárom. „Arménsko a Azerbajdžan sa zaväzujú navždy ukončiť všetky boje, otvoriť obchod, umožniť cestovanie a (obnoviť) diplomatické vzťahy a rešpektovať vzájomnú suverenitu a územnú celistvosť,“ dodal.
„Urobíme hrubú čiaru za (dlhoročnou) otvorenou konfrontáciou a krviprelievaním a zabezpečíme našim deťom svetlú a bezpečnú budúcnosť,“ uviedol Alijev po podpise mierovej dohody.
Nová kapitola mieru a spolupráce
K uzavretiu prímeria sa vyjadril aj arménsky predseda vlády. „Dnešná dohoda dáva istotu a záruku, že otvárame kapitolu mieru, prosperity, bezpečnosti a hospodárskej spolupráce na južnom Kaukaze,“ reagoval Pašinjan.
Súčasťou dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi je aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradným právom na rozvoj koridoru budú disponovať Spojené štáty.
Trump poctený pomenovaním trasy po ňom
Trump uviedol, že pomenovanie trasy po ňom je preňho „veľkou cťou“. Vysoký predstaviteľ americkej administratívy v telefonickom rozhovore s novinármi pred stretnutím povedal, že názov navrhla arménska strana, píše Reuters.
Americký prezident tiež informoval, že USA podpísali s každou krajinou samostatné bilaterálne dohody o rozšírení spolupráce v oblasti energetiky, obchodu a technológií, vrátane umelej inteligencie. Zároveň doplnil, že boli zrušené aj obmedzenia týkajúce sa obrannej spolupráce medzi USA a Azerbajdžanom. Agentúra AFP tiež informovala, že po podpísaní mierovej dohody Alijev navrhol, aby spoločne s Arménskom nominovali Trumpa na Nobelovu cenu za mier. Pašinjan tento návrh podporil.
Británia, EÚ a Irán privítali mierovú dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom
Mierovú dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom zameranú na ukončenie desaťročia trvajúceho konfliktu v sobotu privítali šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa, britský minister zahraničia David Lammy či iránske ministerstvo zahraničných vecí. Informuje o tom agentúra AFP.
V spoločnom vyhlásení von der Leyenová a Costa označili podpis dohody za „významný pokrok, ktorý otvára cestu k trvalému a udržateľnému mieru pre obe krajiny a celý región“. „Teraz bude dôležité zabezpečiť včasnú implementáciu dohodnutých krokov, aby sa zaručil stabilný a neprerušovaný pokrok smerom k úplnej normalizácii,“ dodali.
Britský minister zahraničia David Lammy krajinám pogratuloval k „odvážnym krokom podniknutým vo Washingtone“. „Vyjadrujem uznanie (prezidentovi Spojených štátov Donaldovi Trumpovi) za jeho kľúčovú úlohu pri dosiahnutí tohto prelomu. Spojené kráľovstvo je pripravené podporovať mier na južnom Kaukaze,“ napísal Lammy.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí privítalo „finalizáciu znenia mierovej dohody oboma krajinami“, ale vyjadrilo obavy z „negatívnych dôsledkov zahraničnej intervencie v akejkoľvek podobe a forme, najmä v blízkosti spoločných hraníc“. Taký krok by podľa ministerstva „narušil bezpečnosť a stabilitu regiónu“. Iránsky rezort diplomacie tak reagoval na zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradné právo na rozvoj koridoru budú mať Spojené štáty.
