TEL AVIV - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dnes uviedol, že Izrael má v pláne prevziať vojenskú kontrolu nad celým Pásmom Gazy a neskôr ho odovzdá arabským zložkám, ktoré budú územie riadne spravovať. Zároveň vyhlásil, že Izrael si Pásmo Gazy nechce ponechať. Podľa agentúry Reuters to Netanjahu povedal stanici Fox News. Teroristické hnutie Hamas podľa agentúry Reuters vzápätí uviedlo, že Netanjahuov výrok o prevzatí vojenskej kontroly nad Pásmom Gazy sa rovná "prevratu". Dodalo, že izraelský premiér je pre svoje záujmy ochotný obetovať rukojemníkov.
"Máme to v pláne," odpovedal Netanjahu na otázku, či Izrael plánuje prevziať kontrolu nad celým Pásmom Gazy."Nechceme si ho nechať. Chceme bezpečnostný perimeter. Nechceme tam vládnuť. Chceme, aby tam bol vládnuci orgán," dodal izraelský premiér. Dnes popoludní má o ďalšom postupe vo vojne rokovať izraelský bezpečnostný kabinet. Očakáva sa, že bude diskutovať o možnom rozšírení ofenzívy a zabráni celému Pásmu Gazy.
Vojna v Pásme Gazy sa začala 7. októbra 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Koncom novembra 2023 a tento rok v januári a vo februári bola pri dvoch prímeriach veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov. Teraz je v pásme na 50 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je nažive.
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva zabitých najmenej 61.158 Palestínčanov a ďalších 151.442 bolo zranených, uviedla palestínska tlačová agentúra WAFA. OSN tieto údaje podľa AFP považuje za spoľahlivé.
To, čo Robí Izrael v Gaze, veľmi pripomína genocídu, myslí si podpredsedníčka EK
To, čo Izrael robí v Pásme Gazy, prinajmenšom veľmi pripomína genocídu, je presvedčená podpredsedníčka Európskej komisie Teresa Riberaová. Palestínčania sú podľa nej "cielene napádaní, zabíjaní a odsúdení na smrť hladom". Povedala to serveru Politico, podľa ktorého ide o jedno z najtvrdších doterajších vyjadrení zo strany Bruselu ohľadom toho, ako Izrael v Pásme Gazy vedie vojnu.
Riberaová, ktorá je druhou najvýznamnejšou členkou EK po jej predsedníčke Ursule von der Leyenovej, uviedla, že Palestínčania sú uväznení, a to bez domovov, ktoré sú ničené, bez jedla, vody či liekov. Navyše sú vystavení bombardovaniu a streľbe, keď sa snažia získať humanitárnu pomoc. "Akákoľvek ľudskosť chýba," poznamenala.
"Ak to nie je genocída, potom to vyzerá veľmi podobne ako definícia, ktorá sa používa na vyjadrenie jej významu," uviedla.
Izraelské úrady na žiadosť Politica o vyjadrenie nereagovali. Vláda premiéra Benjamina Netanjahua, na ktorého je kvôli podozreniu zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC), sa ale opakovane bráni nariekaniu z genocídy, teda cielenej likvidácii určitej populácie alebo jej časti. Tvrdí, že jej cieľom je poraziť teroristické hnutie Hamas a dosiahnuť prepustenie zadržiavaných rukojemníkov.
Kvôli vojne, ktorú odštartoval teroristický útok Hamasu v októbri 2023, v Gaze v extrémne ťažkých podmienkach prežívajú vyše dva milióny Palestínčanov. Satelitné stredisko OSN vo svojej najnovšej správe uviedlo, že v úzkom pobrežnom pásme bolo od začiatku vojny do júla tohto roka poškodených alebo zničených 78 percent budov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zase dnes oznámila, že počet detí mladších ako päť rokov, ktoré v Pásme Gazy trpia akútnou podvýživou, dosiahol v júli takmer 12-tisíc.
