MOSKVA - Z Kremľa zazneli slová, z ktorých mrazí: ak Ukrajina prekročí neviditeľnú hranicu, reakcia Ruska môže byť ničivá. V hre je špinavá bomba, výstraha pred odvetou a temné odkazy na jadrovú silu. Čo za tým všetkým stojí — a prečo teraz?
Putin hrozí zničením: „Bola by to ich posledná chyba“
Ruský prezident Vladimir Putin znovu vyvolal obavy zo zneužitia jadrového arzenálu. Ako uviedla štátna agentúra TASS, počas vystúpenia varoval, že ak by Ukrajina siahla po tzv. špinavej bombe, Rusko by ju považovalo za existenčnú hrozbu — a konalo by podľa toho.
„Možno by to bola jej posledná chyba,“ povedal Putin na adresu Ukrajiny. Narážal pritom na teoretický scenár, v ktorom by Kyjev nasadil improvizovanú rádioaktívnu zbraň.
Špinavá bomba nie je klasická atómová zbraň — ide o kombináciu konvenčnej výbušniny a rádioaktívnych materiálov, ktoré by kontaminovali okolie. Rusko opakovane obviňuje Ukrajinu, že pracuje na jej výrobe, no žiadne dôkazy nepredložilo.
Medvedev otvorene hovorí o jadrovom protiúdere
Deň po Putinových slovách sa do rétoriky zapojil aj Dmitrij Medvedev, bývalý prezident a súčasný podpredseda ruskej bezpečnostnej rady. Na Telegrame zverejnil varovanie, že prípadný útok špinavou bombou by považovali za „mimoriadne nebezpečnú provokáciu“, na ktorú by museli reagovať „primerane“.
A touto „primeranou“ reakciou má byť jadrový úder — nie však špinavou bombou, ale čistou, termonukleárnou zbraňou. „Tých máme dosť,“ poznamenal Medvedev s cynickým pokojom.
Nie je to prvýkrát, čo sa Medvedev vyhráža jadrovou silou. Opakovane hovoril o útokoch nielen na Ukrajinu, ale aj na metropoly v Európe. Podobné výroky pravidelne šíri aj ruský štátny propagandista Vladimir Solovjov.
Západ mlčí, Ukrajina sa bráni
Nie je jasné, prečo Kremeľ práve teraz opäť vytiahol tému špinavej bomby. Niektorí analytici sa domnievajú, že ide o zámerný pokus vytvoriť zámienku pre ďalšiu eskaláciu konfliktu, prípadne o snahu odradiť Západ od ďalšej podpory Ukrajiny.
Ak by Ukrajina skutočne nasadila rádioaktívnu zbraň, prišla by takmer určite o podporu západných spojencov a zároveň by porušila Dohovor o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorého je signatárom.
Prezident Volodymyr Zelenskyj v minulosti pripomenul, že Ukrajina sa už raz jadrových zbraní vzdala — v roku 1994 podpísala Budapeštianske memorandum. Vtedy výmenou za bezpečnostné záruky zo strany Ruska, USA a Spojeného kráľovstva.
„Povedal som Trumpovi: buď budeme v NATO, alebo budeme mať vlastné jadrové zbrane. Tie nás budú brániť,“ priznal Zelenskyj v jednom z rozhovorov.
Budapešťské memorandum — zmluva, ktorú Rusko roztrhalo
Sľuby z Budapešti však vzali za svoje už v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na Donbase. O osem rokov neskôr spustilo inváziu v plnom rozsahu.
Preto sú slová Moskvy o zmluvách a provokáciách vnímané s veľkou dávkou cynizmu. Kým Ukrajina sa snaží brániť konvenčnými zbraňami a diplomaciou, Kremeľ čoraz častejšie siaha po jadrových vyhrážkach — a to aj za cenu, že sa svet opäť priblíži k prahu katastrofy.
Putin a Medvedev tak pokračujú v rétorike strachu, kde špinavá bomba slúži ako zámienka pre otvorené hrozby termonukleárnym peklom. V čase, keď vojna trvá už vyše dvoch rokov, je práve takéto zastrašovanie nebezpečným krokom na hrane globálneho kolapsu.
