WASHINGTON - Hrozba, ktorá sa roky zdala byť len hypotetickou nočnou morou, dnes opäť visí nad hlavami celého sveta. Na Ukrajine už štvrtý rok zúri vojna, Izrael zvádza tvrdý zápas s Iránom a jeho spojencami a Čína stupňuje provokácie v okolí Taiwanu. Na pozadí týchto konfliktov sa však črtá oveľa desivejší scenár — jaderná apokalypsa. Analýza denníka Washington Post varuje: svet je dnes bližšie k nukleárnemu konfliktu než kedykoľvek počas studenej vojny.
Deväť jadrových mocností — a ďalšia na ceste
Na zozname štátov, ktoré vlastnia jadrový arzenál alebo majú kapacitu ho vyrobiť, dnes nájdeme deväť mien: USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Izrael, Pakistan a Severná Kórea. K nim sa s veľkou vervou snaží pridať aj Irán. Práve kvôli obavám z blížiaceho sa dokončenia iránskeho jadrového programu zaútočil Izrael na zariadenia na obohacovanie uránu a eliminoval viacerých iránskych jadrových expertov.
Omyly a falošné poplachy
V tieni týchto konfliktov sa čoraz hlasnejšie ozýva hrôzostrašné rinčanie jadrových zbraní. Konfrontácie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj medzi Indiou a Pakistanom sa pohybujú na hranici, za ktorou môže každá chyba viesť k katastrofe nevídaných rozmerov. Washington Post pripomína, že už počas studenej vojny bol svet niekoľkokrát len vlások od nukleárnej skazy.
Od 60. rokov funguje v USA systém včasného varovania. No práve tento systém medzi rokmi 1960 až 1976 zaznamenal až sedem falošných poplachov. „To je takmer jeden incident každé dva roky,“ pripomína denník. Najkritickejšie boli roky 1979 a 1980, kedy nasledovalo päť falošných varovaní v rýchlom slede.
Najdramatickejšia situácia nastala koncom roka 1979, keď radarové systémy NORAD ukázali, že sovietske rakety mieria na americké ciele. Do vzduchu okamžite vzlietli bombardéry B-52 i špeciálne "lietadlo súdneho dňa", ktoré by umožnilo prezidentovi USA viesť krajinu aj počas jadrovej vojny. Po šiestich nekonečných minútach však bol poplach odvolaný. Chyba? Do systému bol omylom nahratý cvičný záznam.
Brzezinského desivá spoveď
Vtedajší poradca prezidenta Cartera pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski spomína na moment, keď veril, že na USA mieri tisíce rakiet: „V podstate to bol totálny útok. Moje odporúčanie prezidentovi by v tej chvíli znelo: strieľajme na varovanie.“
Hrozba náhody stále pretrváva
Ani v súčasnosti nie je svet imúnny voči tragickým omylom. Pred siedmimi rokmi sa americký prezident Donald Trump chvastal, že jeho jadrové tlačidlo je väčšie ako to, ktorým sa pýšil severokórejský vodca Kim Čong-un. Krátko nato na Havaji zaznela výstraha pred blížiacimi sa balistickými raketami. Všetko sa však ukázalo ako chyba. „Zamestnanec stlačil zlé tlačidlo,“ upokojoval vtedy havajský guvernér David Ige.
Washington Post zdôrazňuje, že dnešné riziko je paradoxne vyššie než v časoch studenej vojny. Dôvod? Postupné zmazávanie rozdielov medzi konvenčnými a jadrovými zbraňami. Spojené štáty síce skladujú zbrane oddelene, no mnohé ich nosiče — lietadlá, rakety či systémy velenia — už kombinujú schopnosť niesť obidva druhy výzbroje. Rusko a Čína vyvíjajú strely s dvojitou hlavicou, ktoré môžu byť vybavené tak konvenčnou, ako aj jadrovou náložou.
Falošné odhady a smrteľné omyly
Práve takéto technológie môžu v horúcich zónach sveta spôsobiť osudné zámeny. Napríklad v prípade konfliktu medzi Izraelom a Iránom sa môže stať, že obrana nebude schopná včas identifikovať, či sa na ňu rúti raketa s klasickou, alebo jadrovou hlavicou. „Práve násilie medzi Izraelom a Iránom predstavuje ideálnu pôdu pre tragický omyl,“ varujú experti.
Studená vojna naučila: komunikácia zachraňuje
Paradoxne, počas studenej vojny napriek napätiu fungovala medzi veľmocami pravidelná komunikácia. Vojenskí predstavitelia USA a Sovietskeho zväzu boli v častom kontakte, často aj mimo dohľadu médií. Dnes je čas na rozhodnutie o odpálení jadrovej zbrane ešte kratší — rakety môžu zasiahnuť ciele prakticky bez varovania.
Washington Post preto apeluje, aby mocnosti obnovili mechanizmy, ktoré zabránia náhodným eskaláciám. Kľúčom sú overiteľné dohody o kontrole zbrojenia. „Takéto dohody dokážu odhaliť to, čo nedokážu zistiť špióni ani satelity,“ uzatvárajú experti z Federácie amerických vedcov.
