WASHINGTON/KYJEV – Podpísaním dohody o nerastných surovinách na Ukrajine medzi Kyjevom a Washingtonom získali USA do budúcna mnoho finančných prostriedkov. Podľa expertov je však táto budúcnosť ešte veľmi vzdialená. Viacerí sa prikláňajú k časovému úseku najmenej desiatich rokov, kým prídu z ťažby prvé zisky. V dohľadnej dobe sa podľa nich nepodarí odstrániť hmatateľné prekážky, a to ani v prípade ukončenia bojov na Ukrajine.
Po tom, ako sa Spojeným štátom napokon podarilo s Ukrajinou podpísať dohodu o nerastných surovinách, prichádzajú ďalšie problémy. Podľa viacerých expertov neprinesie táto dohoda očakávané zisky ešte v priebehu najbližších desiatich rokov. Do súkromného sektora bude treba naliať veľké množstvo investícii. The Financial Times poukazuje na to, že cieľom dohody má byť zvýšenie investícii do ukrajinského banského a energetického sektora a vytvorenie spoločného fondu na obnovu.
Podľa bývalého vedúceho oddelenia prírodných zdrojov v Európskej banke pre obnovu a rozvoj, Erica Rasmussena by tento plán mohol trvať až 15 rokov. Prikláňa sa k nemu aj predseda poradenskej skupiny Clareo Peter Bryant: "Dohoda len málo prispieva k zníženiu rizika v dodávateľskom reťazci pre obdobie nasledujúcich desiatich rokov. Objavenie nových nálezísk a všeobecný rozvoj baníctva potrvá ešte najmenej dekádu."
Prekážky
Medzi komerčné prírodné zdroje Ukrajiny patrí železná ruda, uhlie, lítium, grafit či titán. Hovorí sa aj o ťažbe ropy a zemného plynu, ktoré by sa mali na Ukrajine rozvinúť rýchlejšie. Najväčším súčasným problémom ťažby a jej rozvoja je pochopiteľne vojna na Ukrajina. Boje poškodili infraštruktúru a povrchové pôdy, pričom krajina čelí aj veľkej miere potenciálnej korupcie. To pozastavuje tvorbu a činnosť nových projektov.
Napriek týmto prekážkam je so situáciou spokojný aj riaditeľ americkej spoločnosti na ťažbu lítia TechMet, Brian Menell. Dohoda podľa neho urýchli proces, i keď podotkol, že spustenie prevádzky si vyžiada čas a peniaze.
Fond na obnovu
I keď súčasná prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka hospodárskeho rozvoja a obchodu, Julia Svyrydenková, oznámila, že fond na obnovu "bude funkčný v priebehu niekoľkých týždňov", na území Ukrajiny sa bude musieť v prvom rade vykonať geologický prieskum, ktorý potrvá roky.
Okrem toho je nutné podotknúť, že investičný fond sa vzťahuje „len na nové projekty“, čo znamená, že už existujúce lokality ako ukrajinská Ferrexpo na ťažbu železnej rudy, alebo Black Iron z kanadského Toronta by nedostali od fondu peniaze. Riaditeľ Black Iron si napriek tomu myslí, že "projekt Shymanivske" je nevyhnutný na prilákanie zahraničných investícii a s tým spojený aj príchod kvalifikovanej pracovnej sily. "Od konca sovietskej éry sa na Ukrajine vybudovalo len málo nových baní. Je čas, aby sa to zmenilo," povedal.
Dokonca aj ukrajinskí predstavitelia priznávajú, že bude trvať dlho, kým fond začne rozdeľovať zisky. "Očakávame, že počas prvých desiatich rokov sa zisky a príjmy fondu nebudú rozdeľovať, ale skôr skôr opäť investovať na obnovu Ukrajiny. peniaze pôjdu prevažne na nové projekty a rekonštrukciu," vyjadrila sa Svyrydenková na sociálnej sieti X.
Skeptické názory pribúdajú
Jednou z ďalších prekážok je prístup k údajom geologického prieskumu zo sovietskej éry, ktoré mapujú nerastné bohatstvo Ukrajiny. Veľká časť je v dôsledku vojny utajená. Odborníci tiež poukazujú na to, že vzhľadom na dlhú históriu ťažby na Ukrajine môžu byť najlepšie ložiská už vyťažené.
"Táto romantická predstava, že sa tu dajú vyťažiť hory lítia, jednoducho nie je pravdivá. Dohoda o ťažbe medzi USA a Ukrajinou v najbližších desiatich rokoch nič neprinesie," povedal jeden z nemenovaných vedúcich pracovníkov ťažobného priemyslu pôsobiacich na Ukrajine.
Magnát v austrálskom banskom priemysle Andrew Forrest, ktorý od začiatku vojny daroval 25 miliónov austrálskych dolárov na pomoc Ukrajine, uviedol, že jeho spoločnosť Fortescue Metals Group (FMG) "nevidí na radare vôbec nič", pokiaľ ide o banské projekty na Ukrajine. "Investovali sme do Ukrajiny, aby sme ju podporili. Naším cieľom ale nebude vidina veľkého bohatstva z ťažby," poznamenal.
Experti odhadujú, že ťažba bude môcť začať až v roku 2040. "Musí prísť niekto, kto urobí prvý krok a spraví prvú veľkú investíciu. Až následne sa môže vybudovať dôvera (v ťažbe na Ukrajine)," povedal Jim North, bývalý generálny riaditeľ švajčiarskej ťažobnej spoločnosti Ferrexpo.
Dohoda o ťažbe medzi USA a Ukrajinou je navyše výrazne limitovaná nadchádzajúcimi mierovými rokovaniami o konci bojov na Ukrajine. Ruská strana na čele s prezidentom Vladimirom Putinom sa naďalej odmieta vzdať väčšiny získaných území vo východných regiónoch, kde má podľa oficiálnych údajov Ukrajina najväčšie zásoby nerastného bohatstva.
