WASHINGTON – Povojnová situácia na Ukrajine sa rieši práve v týchto dňoch, Prezident Volodymyr Zelenskyj podnikol oficiálnu cestu do amerického Washingtonu, aby tam osobne so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom prebrali podmienky dohody o ťažbe nerastných surovín na Ukrajine. S pôvodnými totiž ani jedna strana nesúhlasila. Nový výklad dohody ale bude znamenať, že obidve strany nedosiahnu všetko, čo plánovali.
Nemenovaný vysoký americký predstaviteľ v Kyjeve povedal, že USA a Ukrajina sa dohodli na nových podmienkach významnej dohody o ťažbe nerastných surovín. "Skutočne prišlo k dohode. Niektoré body dohody sme upravili alebo doplnili. Považujeme to za pozitívny výsledok," vyjadril sa pre BBC.
Washington upustil, no Kyjev to pocíti
Pôvodné požiadavky zo strany USA hovorili o práve na 500 miliárd USD (477 miliárd eur) potenciálneho príjmu z využitia prírodných zdrojov. Od tohto síce Washington upustil, ale na druhej strane neposkytol Ukrajine pevné bezpečnostné záruky. Teda ani Volodymyr Zelenskyj nedosiahol hlavný cieľ pre obranu svojej krajiny.
Podľa Trumpa získajú USA oveľa viac v porovnaní s tým, čo darovali Kyjevu v rámci humanitárnej, finančnej či vojenskej pomoci. Ukrajinská strana zase tvrdí, že súčasné podmienky sú pre Kyjev "oveľa prijateľnejšie".
V rámci nej sa má vytvoriť spoločný fond, z ktorého peniaze by boli použité na obnovu Ukrajiny. Kyjev by pritom do fondu prispieval 50 percent budúcich výnosov z vyťažených nerastných surovín (aj ropa a zemný plyn). Z fondu by sa investovali rôzne projekty na území povojnovej Ukrajiny. Kyjev okrem toho dúfa, že to prehĺbi vzťahy s Washingtonom a USA mu prídu na pomoc v prípade opätovnej ruskej agresie.
Podmienky dohody v skratke:
Dohode chýbajú bezpečnostné záruky, o ktoré Ukrajina pôvodne žiadala, ale má pre ňu výhodnejšie finančné podmienky. V podstate ide o spoločný podnik medzi USA a Ukrajinou na rozvoj nevyužitých nerastných zdrojov. Polovica príjmov z týchto nových projektov poputuje do fondu kontrolovaného USA, ktoré ju potom reinvestujú do ekonomického rozvoja Ukrajiny.
Bez pomoci Západu by vojna už dávno skončila
Americký prezident v utorok 25. februára uviedol, že USA poskytli Ukrajine 300 až 350 miliárd dolárov ( eur). "Pomáhame Ukrajine prekonať veľmi ťažké obdobie...ale americký daňový poplatník dostane svoje peniaze späť a ešte aj niečo navyše," dodal. Zelenskyj tvrdí, že "USA zase až takú veľkú neposkytli" a Ukrajinu "nechce predať".
Trump ešte pred podpisom dohody, o ktorom je presvedčený, že k nemu dôjde, povedal, že "Ukrajina získa právo bojovať ďalej". Pred médiami sa vyjadril, že Ukrajinci sú odvážni a draví, "ale bez USA, našich peňazí a vojenského vybavenia by táto vojna mala len veľmi krátke trvanie".
O ďalších dodávkach vojenskej pomoci pre Ukrajinu len odpovedal, že to závisí, od dohody s Ruskom. "Musíme sa dohodnúť, inak bude toto celé pokračovať," priblížil s tým, že po akomkoľvek podpise mierovej zmluvy musí byť na Ukrajine prítomná "určitá forma (vojenskej) sily na udržanie mieru", ktorá bude ale "prijateľná" pre všetky strany.
Nerastné bohatstvo Ukrajiny
Pomoc USA v Trumpovej ére je spojená s určitými podmienkami. Prejavuje sa čoraz viac politika "niečo za niečo". Trump už nechce z USA robiť krajinu, ktorá vždy a za akýchkoľvek okolností pomôže. Do budúcna už bude chcieť za pomoc adekvátne výhody.
Podľa odhadov sa uvádza, že ukrajinská pôda ukrýva zhruba päť percent svetových tzv. "kritických surovín". Ide o grafit (19 milión ton), či lítium (tretina svetových zdrojov), ktoré sa používajú pri výrobe batérii do vozidiel na elektrický pohon. Pred inváziou sa na Ukrajine ťažilo aj sedem percent svetových zásob titánu. Okrem toho sú tu prítomné aj ložiská zo skupiny 17 prvkov, z ktorých sa vyrábajú zbrane, veterné turbíny či elektronika.
