BRUSEL - Občania Európskej únie by si mali pripraviť zásoby jedla, ktoré im v prípade núdze vydrží najmenej 72 hodín, hovorí nová stratégia, ktorú dnes zverejnila Európska komisia. Stratégia pripravenosti, ktorú v Bruseli predstavila podpredsedníčka komisie Roxana Minzatuová, by mala posilniť schopnosť EÚ predvídať a predchádzať novým krízam a hrozbám a rýchlo na ne reagovať.
Päť rokov od začiatku pandémie choroby COVID-19 a viac ako tri roky od ruskej invázie na Ukrajinu chce Európska únia ukázať, že zvládne krízu, poznamenal k novému návrhu bruselský server Politico. V súvislosti s rastúcimi hrozbami hybridných útokov sa návrh zameriava aj na kybernetickú bezpečnosť, vrátane plánu na "európsky varovný systém kybernetickej bezpečnosti".
Stratégia "prichádza v čase, keď Európska únia čelí čoraz zložitejším krízam a výzvam, ktoré nemožno ignorovať, od rastúceho geopolitického napätia a konfliktov, hybridných a kybernetických bezpečnostných hrozieb, manipulácie a zasahovania zo zahraničia až po klimatické zmeny a prírodné katastrofy", stojí v tlačovej správe. "Európska únia musí byť pripravená chrániť svojich občanov", dodáva únijná exekutíva. Ide o ochranu nielen obyvateľov a ich bezpečnosti, ale aj fungovania únie, teda nemocníc, škôl či napríklad vnútorného trhu.
EÚ predstavila stratégiu na posilnenie pripravenosti na krízy
"Nové skutočnosti si vyžadujú novú úroveň pripravenosti v Európe. Naši občania, naše členské štáty a naše podniky potrebujú správne nástroje, aby mohli konať, aby zabránili krízam a rýchlo reagovali, keď dôjde ku katastrofe", okomentovala stratégiu šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. "Rodiny žijúce v záplavových oblastiach by mali vedieť, čo robiť, keď voda stúpne. Systémy včasného varovania môžu zabrániť tomu, aby regióny postihnuté lesnými požiarmi stratili drahocenný čas", dodala s tým, že EÚ je pripravená "podporiť členské štáty a dôveryhodných partnerov v susedstve pri záchrane životov a živobytia".
Stratégia uvádza 30 kľúčových krokov a podrobný plán, ako ich splniť. Zameriava sa napríklad na zlepšenie systémov včasného varovania, posilnenie fungovania centra rýchlej reakcie ERCC, ktoré koordinuje pomoc pri pandémiách i iných krízach, zabezpečenie kontinuity základných služieb, ako je zdravotná starostlivosť a pitná voda, ale aj posilnenie pripravenosti populácie. To znamená okrem iného zvýšenie povedomia obyvateľstva o hrozbách a rizikách, ktoré sa môžu objaviť.
Riziká môžu byť prírodné katastrofy, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia a extrémne poveternostné javy spôsobené zmenou klímy, ďalej katastrofy spôsobené ľuďmi, ako sú priemyselné havárie, technologické poruchy a pandémia. Medzi ďalšie riziká komisie patria hybridné hrozby, teda kybernetické útoky, dezinformačné kampane, zasahovanie zo zahraničia a sabotáže kritickej infraštruktúry, ako aj geopolitické krízy, teda ozbrojené konflikty, vrátane možnej ozbrojenej agresie proti členským štátom.
Európska komisia volá po zmene prístupu k hrozbám a krízam
Podľa Minzatuovej nestačí len "reagovať na potenciálne riziká a hrozby, ale Európania musia zmeniť svoj prístup". "Musíme byť lepšie pripravení, mať účinnejší súbor nástrojov ako reagovať na určité typy hrozieb," uviedla podpredsedníčka EK na dnešnej tlačovej konferencii. Zdôraznila tiež dôležitosť identifikácie dezinformácií, ktoré označila za jedno z hlavných rizík. "Musíme byť proaktívni a úzko spolupracovať medzi členskými štátmi," dodala.
Eurokomisárka pre krízové riadenie Hadja Lahbibová označila novú stratégiu za "konkrétnu, zacielenú a operatívnu". "Zapájame všetky: vlády, komunity, občanov i dobrovoľníkov. Musíme prejsť do ofenzívy, odhaľovať hrozby skôr", uviedla s tým, že sa pri vytváraní stratégie inšpirovali niektorými členskými aj partnerskými štátmi. Konkrétne spomenula príručku prežitia zo Švédska. V súvislosti s potrebnými zásobami na 72 hodín spresnila, že by malo ísť o vodu, potraviny, najmä konzervované, svetlo, hygienické potreby a dlhovlnné rádio, aby človek mohol získavať informácie. "Informovala som sa aj na Ukrajine. Tam majú aplikácie, ktoré povedia, či sa blíži dron či raketa a či sa majú ľudia okamžite schovať do krytov či len pod stôl. Existuje veľa vecí, o ktorých sa môžeme poučiť od našich partnerov", dodala.
