KYJEV – Budúca forma obrany Ukrajiny od európskych krajín by nemala prekročiť pomyslenú hranicu, ktorá by narušila mier v regióne. Práve o týchto kritériách sa vedú ďalekosiahle rozhovory medzi predstaviteľmi európskych krajín. Kyjev aj Moskva uvádzajú vlastné požiadavky, ktorých sa nechcú vzdať. Ukrajinský politik však prišiel s radikálnym tvrdením, ktoré by ale Rusko zrejme neakceptovalo.
Poslanec ukrajinského parlamentu Roman Kostenko sa ako šéf Výboru Najvyššej rady Ukrajiny pre národnú bezpečnosť vyjadril, že bezpečnostné záruky musia byť "veľmi konkrétne", pričom spomenul Francúzsko, Nemecko a Veľkú Britániu. Informuje o tom unian s tým, že tieto tri krajiny by sa mali najviac podieľať na ochrane Ukrajiny.
Odpoveď na ďalší útok
Podľa poslanca by malo Francúzsko v prípade ruskej agresie "okamžite zmobilizovať svoje jednotky" a "poslať ich k ukrajinským hraniciam". Následne by mal Paríž spustiť svoju protivzdušnú obranu. Nemecko uzavrie nebo nad Ukrajinou a Francúzi spoločne s Veľkou Britániou sa pripravia na odpálenie jadrových zbraní proti Ruskej federácii. Práve použitie jadrových zbraní by sa malo podľa Kostenka skloňovať aj v konkrétnych bodoch jasne definovaného plánu.
Okrem toho podotkol, čo prezident Volodymyr Zelenskyj žiada už dávno, a síce, že celej situácii by prispelo začlenenie Ukrajiny do EÚ aj NATO. EÚ pritom nazýva "európskou rodinou". V mierových rokovaniach chcú mať slovo aj európski lídri. Zatiaľ to ale vyzerá tak, že o osude Ukrajiny bude rokovať prevažne Trump a Putin.
"Prípadný podpis mierovej zmluvy ešte nemožno považovať za úplný koniec vojny. Akékoľvek vyslovené sľuby Putina, že útok na Ukrajinu už nezopakuje, nebudú zárukou bezpečnosti," myslí si poslanec Kostenko.
Británia a Francúzsko podľa denníka The Wall Street Journal už pripravujú plán na "nasadenie 30 000 európskych mierových síl" na Ukrajine. Tento scenár by mal nastať po tom, ako Kyjev a Moskva dosiahnu dohodu o prímerí. Plán nezahŕňa priamu vojenskú účasť USA.
