BRUSEL - Európska únia rozbieha najväčšiu obrannú iniciatívu od konca studenej vojny. V hre sú stovky miliárd eur, ktoré majú posilniť bezpečnosť kontinentu a pripraviť ho na možné vojenské hrozby. Podľa agentúry Bloomberg bude nový bezpečnostný systém predmetom rokovaní na mimoriadnom summite EÚ, ktorý sa uskutoční 6. marca v Bruseli.
Znovuvyzbrojenie Európy: Plán, aký prichádza raz za generáciu
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila tento krok za strategický plán na znovuvyzbrojenie kontinentu. "Takáto potreba sa objaví raz za generáciu," vyhlásila.
Prvá fáza obranného plánu počíta s uvoľnením fiškálnych pravidiel, čo by mohlo EÚ umožniť získať na obranu až 160 miliárd eur. Druhá fáza zahŕňa vytvorenie nového mechanizmu spoločných obranných výdavkov, ktoré by sa investovali do strategických vojenských projektov. Medzi prioritami sú integrované systémy protivzdušnej obrany, zbrane s dlhým doletom, moderné rakety, drony a umelá inteligencia pre vojenské účely.
Tretia fáza rieši uvoľnenie obmedzení pre Európsku investičnú banku, ktorá doteraz mohla financovať len projekty s dvojakým využitím. Tento krok umožní prilákať ďalšie finančné prostriedky, aj od súkromných investorov. Banky by navyše mohli byť motivované k väčšiemu poskytovaniu úverov pre obranný sektor.
Neutrálny kapitál na vojenské účely? Krajiny sa sporia o financovanie
Novú stratégiu pre európsky obranný priemysel predstaví 19. marca komisár pre obranu Andrius Kubilius spoločne so šéfkou unijnej diplomacie Kajou Kallasovou. Diskutovať sa bude aj o návrhu von der Leyenovej na presun nevyčerpaných fondov EÚ, vrátane peňazí určených na obnovu po pandémii COVID-19, do obranných projektov.
Niektoré krajiny majú na túto tému rozdielne názory. Francúzsko presadzuje financovanie protivzdušnej obrany, vojenskej umelej inteligencie a vesmírnych technológií. Poľsko a pobaltské štáty žiadajú zvýšenie muničných zásob a posilnenie ochrany východnej hranice EÚ. Nizozemsko dôraz kladie na námorný dohľad a investície do protivzdušnej obrany.
Trump, Rusko a neistota: EÚ reaguje na novú realitu
Podľa agentúry Bloomberg sa členské štáty EÚ budú musieť zhodnúť aj na definícii obranných výdavkov a ich vplyve na ciele NATO, ktoré požadujú 2 % HDP na obranu.
Európska únia zintenzívňuje svoje snahy o posilnenie vojenskej sily v reakcii na eskalujúci tlak z Ruska a neistotu ohľadne politiky Donalda Trumpa, ktorý je obviňovaný z priateľských vzťahov s Kremľem. Vývoj ukazuje, že EÚ sa pripravuje na možné konflikty a budovanie vlastnej obrany berie vážnejšie ako kedykoľvek predtým.
