BERLÍN - Dlhé roky škrtania v rozpočte na obranu si podľa nemeckých vojenských expertov vybrali svoju daň. Krajina by sa v prípade napadnutia dokázala brániť len niekoľko dní, upozorňuje Deutsche Welle (DW).
Otázka obranného rozpočtu sa pritom stáva horúcou témou pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré Nemecko čakajú už o dva týždne.
Scholz tvrdí, že Bundeswehr sa spamätáva
Kancelár Olaf Scholz sa bráni tvrdením, že Bundeswehr prechádza obnovou. Po vypuknutí vojny na Ukrajine jeho vláda vyčlenila na modernizáciu armády 100 miliárd eur.
Na obranu išli dodatočné investície aj v tomto roku – 90,6 miliardy eur. Nemecko tak prvýkrát splnilo cieľ 2 % HDP na obranu, ktorý stanovilo NATO. Scholz zároveň uisťuje, že navýšenie výdavkov neovplyvní sociálne programy.
CDU/CSU chce ešte viac peňazí na obranu
Opozičná CDU/CSU, ktorá vedie v prieskumoch, plánuje vojenské výdavky ešte výraznejšie posilniť. Kandidát na kancelára Friedrich Merz varuje, že takéto zvýšenie si vyžiada zásadné rozpočtové zmeny.
"Dvojpercentný cieľ NATO nie je strop, ale minimum," vyhlásil Merz. Zdôraznil však, že jeho strana odmieta zadlžovanie na financovanie obrany.
Trumpova požiadavka je pre Berlín nereálna
Nemecká vláda však odmieta požiadavku Donalda Trumpa, aby členské štáty NATO vynakladali na obranu 5 % HDP. Minister obrany Boris Pistorius pre Tagesspiegel vyhlásil, že takýto krok by znamenal 42 % federálneho rozpočtu – teda takmer každé druhé euro, ktoré vláda minie.
"Hovoríme o približne 230 miliardách eur. To by sme nedokázali efektívne spravovať ani rozumne minúť," zdôraznil Pistorius.
