VARŠAVA - Poľské ministerstvo spravodlivosti v pondelok predstavilo dva alternatívne návrhy zákonov na riešenie statusu tzv. novosudcov – sudcov menovaných po roku 2017 na základe rozhodnutí Štátnej súdnej rady (KRS). Podľa oboch verzií sa rozhodnutia KRS o menovaní sudcov z rokov 2018 až 2025 považujú za chybné. Návrhy sa však líšia spôsobom ich preverovania. Informuje o tom agentúra PAP.
Návrhy vypracovala komisia pre kodifikáciu súdneho systému a prokuratúry pri ministerstve spravodlivosti. Ich cieľom je zabezpečiť, aby občania mali garantovaný prístup k nezávislému a zákonnému súdnictvu. "Buď si zvolíme rýchlu cestu a problém vyriešime promptne, alebo pôjdeme dlhšou trasou s viacerými zastávkami, no cieľ zostáva rovnaký – návrat k právnemu štátu," vysvetlil Krystian Markiewicz, predseda komisie ministerstva. Riešenie podľa neho musí byť nielen právne korektné, ale aj efektívne realizovateľné.
archívne video
Prvý návrh predpokladá, že všetky rozhodnutia KRS o nomináciách sudcov po roku 2017 budú automaticky anulované. Druhý návrh počíta s ich individuálnym preskúmaním novou, reformovanou KRS. Pri prvom variante by sa revízne konania mohli uzavrieť v treťom štvrťroku 2027, pri druhom by bol proces dokončený najskôr v roku 2030.
Vrátenie na pôvodné pozície
Približne 1200 sudcov, ktorí boli v dôsledku rozhodnutí KRS povýšení na vyššie súdy, by sa malo vrátiť na svoje pôvodné pozície. Počas prechodného obdobia dvoch rokov by však mohli ďalej rozhodovať ako delegovaní sudcovia. V prípade približne 300 osôb, ktoré predtým neboli sudcami, by ich súdne menovanie zaniklo a mohli by sa vrátiť k predchádzajúcim právnickým profesiám.
Oba návrhy obsahujú aj reformu Najvyššieho súdu, ktorá počíta s likvidáciou Komory mimoriadnej kontroly a verejných záležitostí a Komory disciplinárnej zodpovednosti. Účastníkom konaní zároveň umožňujú spochybniť niektoré rozhodnutia sudcov menovaných v rokoch 2018 až 2025, ak už predtým vzniesli námietky proti ich nestrannosti.
Zmeny sú súčasťou reforiem v súlade s požiadavkami Európskej komisie, ktorá požadovala úpravu súdnej reformy pre obavy z oslabenia nezávislosti poľskej justície a princípov právneho štátu. Z tohto dôvodu Komisia zadržiavala Poľsku vyplatenie vyše 35 miliárd eur z postpandemického Plánu obnovy.
