KYJEV - Nikde nijaký nacista, Putin je blázon, dobyť Kyjev je nemožná úloha. Takéto a podobné telefonáty v posledných týždňoch zachytili v odposluchoch z telefónov ruských vojakov na Ukrajine. Z ich slov rozhodne nejde presvedčenie, že svoju úlohu splnia a rozhodne v nich nie je cítiť oddanosť k prezidentovi Ruska.
archívne video
S najnovšími prepismi odposluchov z telefonátov prišiel americký denník New York Times. Informácie odpočuté z nich hovoria o jasne demotivovanom vojsku, ktoré má za cieľ zrejme len jediné - prežiť. Rozhodne nie obsadiť hlavné mesto Ukrajiny.
Ruské sebavedomie je rozobraté na malé skrutky pod ťarchou nedostatočného vybavenia, zlého velenia na fronte či hlboko podkopanej morálky. Aspoň to tvrdia vojenskí analytici, ktorí hodnotia, prečo sa ruský postup na Ukrajine nie len že zastavil, ale dokonca sú ruské jednotky obkľúčené v jednotlivých bodoch krajiny.
Až telefonáty odhalili to, čo si jednotlivé jednotky myslia o ruskom prezidentovi a jeho štýle vedenia vojny (či špeciálnej vojenskej operácie) na Ukrajine.
Telefonáty krátko po začatí invázie
Prvým z prezentovaných telefonátov je ten, ktorý uskutočnil istý Sergej, keď volal vlastnej matke len pár dní po invázii na Ukrajinu koncom februára. "Mami, nikto nám nepovedal, že ideme do vojny. Varovali nás len deň predtým. Táto vojna je najhlúpejšie rozhodnutie, aké naša vláda kedy urobila," tvrdí Sergej.
Nikita sa zase zveril kamarátovi. "Mali sme mať len dva-tri dni cvičenia. Do pekla, podviedli nás ako malé deti," posťažoval sa Nikita.
Ďalší vojak Alexej sa zas zveril v telefóne svojej priateľke. "Nevedel som, čo sa deje. Povedali nám, že to bude cvičenie. Tí bastardi nám nič neprezradili," nahnevane konštatoval.
"Putin je blázon. Chce dobyť Kyjev? Neexistuje jediný spôsob, ako by sa to dalo dokázať," rozčuľoval sa zas vojak Aleksander. Podobné slová mal na srdci aj Ilja, ktorý volal tiež svojej priateľke. "Kedy to všetko Putin ukončí? Hovorí, že všetko ide podľa plánu a že sa harmonogram dodržuje. Veľmi sa mýli," vyznal sa svojej blízkej osobe Ilja.
Hovory po stiahnutí sa z okolia Kyjeva
Nasledovalo obdobie, kedy sa zdalo, že ruská armáda síce postupuje pomaly, no už sa nachádzala v okolí hlavného mesta Kyjev. Stále sa však nemohla prebojovať dovnútra a neskôr sa ruské jednotky stiahli, čo Kremeľ komentoval ako presun vojsk.
"Ukrajinci postupujú a my tu len stojíme. Nikdy by mi nenapadlo, že takto skončím. Naši vlastní po nás strieľajú. Mysleli si, že sme Ukrajinci. Myslel som si, že umriem," posťažoval sa Nikita. "Naša situácia je na ho*no. Išli sme do defenzívy. Naša ofenzíva kríva," adresoval kritiku do vlastných radov Sergej.
Nasledovalo obdobie asi troch týždňov po oficiálnom začiatku invázie. Ani z tohto obdobia nemajú ruskí vojaci zrejme dobré spomienky. "Z mojej jednotky je tretina ľudí po smrti," smutne konštatoval Jegor. "60 percent našej jednotky je fuč," posťažoval sa zas mame Nikita.
"Bolo tam 400 výsadkárov. Prežilo ich asi len 38, pretože naši velitelia poslali vojakov na hotové jatky," pokračoval Sergej. Ten neskôr telefonoval aj matke a jeho slová v kontexte aktuálneho diania vyznievajú viac ako dôležito, keďže Putin už skôr hovoril o denacifikácii Ukrajiny. "Mami, nevidel som tu žiadneho nacistu. Táto vojna je založená na falošnom predpoklade. To nikto nepotrebuje. Ľudia tu žijú normálnym životom. Ako v Rusku," skonštatoval Sergej, ktorý týmto rázne vyvracia Putinove slová o bujnejúcich nacistoch na Ukrajine.
Masakre, o ktorých počujeme a hromadné hroby, ktoré teraz Ukrajinci objavujú, zrejme majú svoje vysvetlenie
Ďalšie desivé slová ruských vojakov v telefonátoch zrejme vysvetľujú aj to, čo sa teraz deje a prečo ukrajinskí vojaci na oslobodených územiach objavujú masové hroby, alebo to, že sme boli svedkami mŕtvych tiel v obciach ako Mariupoľ či Boroďanka. Na mieste museli skutočne masakrovať vo veľkom na rozkaz generálov.
Namiesto zajatia, prišla krutá smrť len preto, aby mali na jedlo
"Dostali sme rozkaz, aby sme zabili každého, koho uvidíme," povedal Sergej v odpočutom hovore. V ďalšom telefonáte priateľke už bol podrobnejší. "Okolo nášho tábora prešli traja muži. Zatkli sme ich, vyzliekli a kontrolovali ich oblečenie. Potom sme sa museli rozhodnúť, či ich pustíme. Keby sme ich nechali ísť, mohli by prezradiť našu pozíciu. Tak sme sa rozhodli ich v lese zastreliť. - Zastrelil si ich?-, -Áno, samozrejme," - "Prečo si ich nezajal?" - "Museli by sme ich kontrolovať, starať sa o nich a nemáme dosť jedla ani pre seba," znie v desivom rozhovore.
Sergej neskôr volal aj matke. "V lese je veliteľstvo nášho oddielu. Išiel som sa pozrieť do lesa a uvidel som haldy mŕtvol. Samí civilisti. Toľko mŕtvych tiel som jakživ nevidel. Ani som nevidel, kde to jazero mŕtvol končí," hovorí šokujúce slová mame Sergej.
V ďalších telefonátoch sa zverujú svojím blízkym vojaci pod menami Vlad, Vadim, Sergej či Aleksander. Ich svedectvá hovoria o absolútnej demotivácii bojovať a padajú tam tvrdé slová. "Odídem, keď prídem domov, všetko ti poviem. Už sa k týmto sračkám odmietam vracať." "Do pekla s armádou!" "Ku*va, ja už idem. Zamestnám sa v civile. Môj syn nikdy nevstúpi do armády, na 100 percent. Povedzte mu, aby sa stal lekárom." píše sa v ostatných prepisoch telefonátov vojakov, ktorí odmietajú ďalej bojovať, no v prípade dezercie im hrozí niekoľkoročné väzenie.
