BRUSEL – Vyšehradská skupina je rozdelená na dve polovice. Zatiaľ čo Maďarsko a Poľsko sa v hodnoteniach stavu liberálnej demokracie vo viacerých ukazovateľoch zhoršujú, Česko a Slovensko smerujú po výmene vlád do hlavného prúdu Európskej únie.
V niektorých otázkach toto stredoeurópske zoskupenie ešte nachádza spoločnú reč. Dve krajiny však už rozmýšľajú a konajú veľmi rozdielne, uvádza sa v analýze Politico. "Vyšehradská skupina Poľska, Maďarska, Slovenska a Českej republiky je známa ako V4, ale stáva sa z nej zoskupenie 2+2." O rozštiepení hovoril aj český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek: "Poľsko a Maďarsko sú so zvyškom Európy vo vážnom spore. Česko a Slovensko nehrajú tú istú nôtu."
Nezhoda v ekologických otázkach
Hlavným rozdielom má byť pohľad na zásady právneho štátu z hľadiska Európskej únie. "Pokiaľ ide o právny štát, Slovensko a teraz už aj Česká republika sa nachádzajú na inej vlne ako Maďarsko a Poľsko. Obidve vlády majú veľmi silný záujem o posilnenie, nie podkopávanie EÚ," uviedol nemenovaný slovenský politik. V tejto súvislosti sa spomína spor medzi ČR a Poľskom v okolí uhoľných baní Turów. Zoskupenie rozdeľuje aj pohľad na Rusko a Čínu či dokonca prístup k eurofondom.
Bane Turow
Zmena vo vedení vlád
Zväzok V4 sa uvoľňuje v nadväznosti na zmenu vládnutia v Prahe a v Bratislave. Po rokoch vládnutia Smeru sa na Slovensku stal premiérom najprv Igor Matovič z OľaNO, ktorého pred necelým rokom vystriedal Eduard Heger. V novembri zas na čele českej vlády skončil Andrej Babiš, ktorý bol zo strany Bruselu kritizovaný už dlhší čas. Teraz je u našich premiérom Peter Fiala. Inštitúcie EÚ medzitým vedú s Poľskom a Maďarskom súdne konanie pre obavu, že tieto štáty porušujú európske hodnoty, akými sú nezávislosť justície, pluralita médií či akademická sloboda.
Slovenský minister životného prostredia Ján Budaj zhodnotil zmenu politického vedenia Českej republiky ako "veľké povzbudenie". "Teraz sa pomer síl zmenil na dvoch proti dvom," vyjadril sa na adresu Vyšehradskej štvorky. Tá bola podľa novej analýzy pre Varšavu a Budapešť dôležitým diplomatickým nástrojom v čase, keď sú v čoraz väčšej izolácii. Štyri členské krajiny sa stále v niektorých otázkach zhodujú, napríklad v kritike proti balíkom opatrení v oblasti mobility, ktoré podľa nich oslabujú stredoeurópske logistické spoločnosti, alebo v snahe presadiť priaznivejšie podmienky pre jadrovú energetiku. Podľa Eugeniusza Smolara z varšavského výskumného ústavu Centre for International Relations sú však v rámci skupiny rastúce politické a kultúrne rozdiely. "Sú tu spoločné témy, ale akákoľvek láska sa už dávno stratila," povedal.
