ŠTOKHOLM - Krajiny sveta na čele so Spojenými štátmi minuli vlani, teda ešte pred začiatkom pandémie nového koronavírusu, na vojenské výdavky 1,917 bilióna dolárov (1,77 bilióna eur), čo je o 3,6 percenta viac ako v predchádzajúcom roku alebo 2,2 percenta globálneho HDP (predstavuje to približne 249 dolárov na osobu). Zároveň ide o najväčšie zvýšenie výdavkov od roku 2010. Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnil Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI).
"Od roku 2010 sme zaznamenali jasný vývoj, pokiaľ ide o globálne vojenské výdavky. Najprv trochu klesli, potom znova stúpli a v roku 2009 boli približne o sedem percent nad úrovňou roku 2010. Je však veľmi pravdepodobné, že vojenské výdavky zostanú zatiaľ na tejto úrovni - v dôsledku súčasnej masívnej hospodárskej krízy," hovorí expert SIPRI Pieter Wezeman.
Ekonomický pokles súvisiaci s pandémiou vírusu SARS-CoV-2 bude mať ďalšieho odborníka SIPRI Nan Tiana zásadný vplyv na štátne rozpočty krajín a všetky ich výdavky v roku 2020. Okrem iného musia zvážiť, či svoje finančné prostriedky investujú buď do armády, alebo do zdravotníctva, vzdelávania či infraštruktúry. Že globálna kríza môže mať vplyv na vojenské výdavky, ukázala aj finančná kríza v rokoch 2008 a 2009, povedal Tian pre agentúru DPA.
Rekordérmi sú Američania
Rekordérom vo výdavkoch na zbrojenie sú podľa SIPRI naďalej USA, ktoré vlani minuli 732 miliárd dolárov, čo je o 5,3 percenta viac ako v roku 2018. Táto suma zodpovedá 38 percentám globálnych výdavkov na zbrojenie. Prvýkrát sa v rebríčku SIPRI za USA umiestnili hneď dve ázijské krajiny — Čína a India. Až po nich nasledujú Rusko, Saudská Arábia a Francúzsko.
Čína zvýšila svoje vojenské výdavky o 5,1 percenta na 261 miliárd dolárov, výdavky Indie stúpli o 6,8 percenta na 71,1 miliardy dolárov. Rusko je na štvrtom mieste s nárastom 4,5 percenta (65,1 miliardy dolárov) Siedme Nemecko v roku 2019 minulo na obranu o desať percent viac (49,3 miliardy dolárov), čo predstavuje najrýchlejšie tempo rastu medzi prvými 15 krajinami v rebríčku.
Nárast aj v Afrike
Na rozdiel od Nemecka zostali vojenské výdavky Francúzska a Veľkej Británie relatívne stabilné. Najväčší nárast v Európe mali Bulharsko (o 127 percent - najmä v dôsledku platieb za nové stíhačky) a Rumunsko (o 17 percent). Celkové vojenské výdavky všetkých 29 členských štátov NATO dosiahli vlani 1,035 miliardy dolárov. Zatiaľ čo výdavky na zbrojenie v Afrike sa prvýkrát za päť rokov zvýšili, a síce o 1,5 percenta na odhadovaných 41 miliárd dolárov, na Blízkom východe zaznamenal SIPRI ich pokles. V jedenástich krajinách tohto regiónu vojenské výdavky klesli v priemere o 7,5 percenta na celkovú sumu 147 miliárd dolárov.
Najpozoruhodnejšie to je v prípade Saudskej Arábie, ktorá v roku 2019 minula o 16 percent menej peňazí na zbrojenie napriek angažovaniu sa v konflikte v Jemene a napätiu s Iránom. Stále je však so sumou 61,9 miliardy dolárov na piatom mieste v zozname najväčších nákupcov zbraní. Ďaleko za Saudskou Arábiou skončili napríklad Izrael (20,5 miliardy dolárov), Turecko (20,4 miliardy dolárov) či Irán (12,6 miliardy dolárov).
SIPRI čerpal svoje údaje zo 150 krajín. Inštitút sa tradične spolieha nielen na oficiálne vládne informácie o rozpočte na obranu, ale zohľadňuje aj iné zdroje, napríklad štatistiku centrálnych bánk a NATO, ako aj reakcie vlád na prieskumy Organizácie Spojených národov. Do výdavkov zahŕňa aj náklady na personál, vojenskú pomoc a vojenský výskum a vývoj. Likvidáciu zbraní a civilnú obranu však v štatistike nezohľadňuje.
