BRUSEL - Nový Európsky parlament (EP) bude pravdepodobne viac roztrieštený, menej proeurópsky a bude v ňom mať zastúpenie viac poslancov z protisystémových pravicových strán. Vyplýva to z analýzy v súvislosti s voľbami do EP, ktorú na svojej webovej stránke v apríli zverejnila expertná skupina Inštitút Jacqua Delorsa.
"Prieskumy ukazujú, že po prvý raz od podpísania Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) v roku 1992 sa v EP môže skončiť dominancia 'veľkej koalície' Európskej ľudovej strany (EPP) a Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D)," uviedla v apríli Genevieve Ponsová z Inštitútu Jacqua Delorsa.
To by podľa nej predstavovalo veľkú zmenu, najmä čo sa týka spôsobu, akým parlament funguje, ale aj v oblasti obsadenia a smerovania jednotlivých inštitúcii a ich vedúcich pozícii. Týka sa to postu predsedu EP, predsedu Rady EÚ a predsedu Európskej komisie, ale aj predsedu Európskej centrálnej banky (ECB). "Pravdepodobne z tohto dôvodu bude na týchto pozíciách viac politických nominácií, než tomu bolo v minulosti," povedala.
Treťou stranou, ktorá pomôže subjektom EPP a S&D získať väčšinu, by podľa Ponsovej mohla byť politická rodina európskych liberálov (ALDE). Môže sa však podľa jej slov objaviť aj štvrtá strana alebo zoskupenie, ktorou by mohli byť Zelení/Európska slobodná aliancia. Tieto štyri strany by podľa Ponsovej mohli nájsť zhodu, ak by mali spoločný program v oblasti hlavných bodov, ktorými sú prosperita, udržateľný rozvoj, boj proti nerovnostiam a bezpečnosť.
Väčšie zastúpenie ALDE v Európskom parlamente i v Európskej rade môže ovplyvniť voľbu predsedu Európskej komisie, uvádza Inštitút Jacqua Delorsa. Súčasnú dobu podľa Ponsovej charakterizuje neistota. Neistota na globálnej úrovni sa týka oblastí ako klimatické zmeny či rivalita medzi USA a Čínou, najmä v oblasti obchodu. V Európe je to napätie medzi severom a juhom kontinentu a takisto medzi západom a východom. "Toto napätie sa v posledných rokoch zhoršilo, najmä v oblasti demokracie a právneho štátu," dodala s tým, že v poslednom čase Európanov trápi aj plánovaný odchod Británie z EÚ.
Rok 2019 by mohol byť vôbec prvým rokom, v ktorom nejaká členská krajina opustí Úniu, čo by mohlo viesť k nárastu protieurópskych tendencií. Účasť Spojeného kráľovstva vo voľbách však podľa Inštitútu Jacqua Delorsa nebude mať výraznejší vplyv na nové rozdelenie moci. Voľby do EP sa v Británii uskutočnia 23. mája.
Ponsová spomenula aj pravdepodobný nárast zastúpenia extrémistických skupín. Podpora týchto strán podľa analýzy Inštitútu Jacqua Delorsa naprieč Európskou úniou narastie a môžu vo voľbách získať až jednu tretinu kresiel. "Aj keby sa im podarilo zjednotiť sa, nebudú schopné dosiahnuť väčšinu ani v spolupráci s EPP za predpokladu, že sa k nim nepripoja ďalšie euroskeptické strany, napríklad britské strany podporujúce brexit," uvádza sa v dokumente.
Inštitút Jacqua Delorsa je nezávislá skupina expertov, ktorú v roku 1996 založil bývalý predseda Európskej komisie Jacques Delors. Inštitút predkladá analýzy a návrhy pre predstaviteľov Európskej únie a širšie publikum a prispieva k debate o EÚ, uvádza sa na webovej stránke tejto organizácie.
Orbán odmietol pred voľbami prijať vyšetrovací výbor Európskej ľudovej strany
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán odmietol pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) prijať monitorovací výbor Európskej ľudovej strany (EPP), uviedol v stredu ľavicový denník Népszava s odvolaním sa na nemenované bruselské zdroje. Výbor má zohrať úlohu akejsi vyšetrovacej komisie, ktorá by v horizonte šiestich mesiacov od marcového pozastavenia členstva Orbánovej strany Fidesz v EPP mala rozhodnúť o opätovnom obnovení tohto členstva.
Monitorovací výbor v zložení bývalý predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, rakúsky exkancelár Wolfgang Schüssel a bývalý šéf europarlamentu Hans-Gert Pöttering chcel s Orbánom rokovať ešte pred budúcotýždňovými voľbami do EP, avšak z Budapešti mu odkázali, že do daného termínu premiér nebude mať príležitosť sadnúť si s ním za rokovací stôl.
Jeden z členov uvedeného grémia chce do konca mája navštíviť Budapešť a neformálne sa informovať o činnosti Fideszu i Orbánovej vlády. Bližší termín tejto návštevy nie je stanovený a zatiaľ vôbec nie je isté, či k nej vôbec dôjde, píše Népszava. V bruselskej centrále tieto informácie odmietli pre denník komentovať. Népszava poznamenáva, že Fidesz ešte v marci javil ochotu prijať monitorovací výbor európskych ľudovcov, avšak v posledných týždňoch sa vzťahy medzi EPP a Orbánom ďalej zhoršili.
Prejavilo sa to postojom maďarského premiéra, ktorý označil kandidáta ľudovcov na post predsedu Európskej komisie (EK) Manfreda Webera za nevhodného, ale aj schôdzkami Orbána s populistickými politikmi - talianskym vicepremiérom a predsedom strany Liga Severu Matteom Salvinim a predsedom Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinzom-Christianom Strachem.
