LONDÝN/BRATISLAVA - Písal sa 11. november 1918 a vojaci po celom svete vedeli, že čoskoro vstúpi do platnosti prímerie, ktoré konečne dá zbohom hrôzam prvej svetovej vojny. Aj napriek tomu sa jeden z nich odhodlal k prekvapujúcemu činu. Američan Henry Gunther (23) vstal z úkrytu, nasadil si na pušku bodák, vypálil pár rán a zamieril k nemeckému guľometnému hniezdu. Jeho život vyhasol o 10.59, minútu pred koncom vyše štyri roky trvajúceho konfliktu, v ktorom zahynuli milióny ľudí.
Dramatický vznik Československa: VIDEO Tisíce ľudí vyšli do ulíc, ostré spory o územie so susedmi
Henry Gunther sa narodil v nemecko-americkej rodine vo východnom Baltimore v štáte Maryland 6. júna 1895. Jeho rodičia George a Lina boli deťmi nemeckých prisťahovalcov. Keď v roku 1917 vstúpili Spojené štáty do vojny, nepatril k tým, ktorí by sa automaticky zapísali do armády. Odviedli ho až o niekoľko mesiacov neskôr a pridelili k 313. pešiemu pluku s názvom "Baltimore's Own". Povýšili ho na zásobovacieho seržanta, ktorý mal na starosti oblečenie svojej vojenskej jednotky a v júli 1918 ho prevelili do Francúzska.
Keď sa v kritickom liste domov zmienil o "mizerných podmienkach" na fronte a odporučil priateľovi, aby urobil čokoľvek, len aby sa vyhol odvodu, mal smolu. Armádny poštový cenzor si všimol jeho slová a následkom bola jeho degradácia späť na obyčajného vojaka, čo podľa jedného z jeho málo kamarátov na vojne, seržanta Ernesta Powella, niesol veľmi ťažko.
Guntherova jednotka sa dostala na západný front 12. septembra 1918 a – ako mnoho iných – ešte aj 11. novembra bola zapletená do bojov. Hoci prímerie bolo podpísané už o piatej hodine ráno miestneho času, platnosť malo nadobudnúť až o 11-tej. Američania sa dostali k dedine Chaumont-devant-Damvillers, kde však na nich čakali Nemci s guľometmi. Museli sa ukryť, no s posúvajúcou sa ručičkou na hodinkách obe strany prestali strieľať.
Vtedy sa Henry Gunther postavil a aj napriek zákazu svojho kamaráta Powella sa vydal smerom k Nemcom. Dva či trikrát vystrelil, no vyzeralo to, že nepriatelia sa už nesnažia Američana zasiahnuť. Keď však prišiel blízko ku guľometom, spustili salvu a mladíka na mieste zastrelili. Motívom jeho činu bola údajne práve strata hodnosti, ktorá v ňom zanechala hlbokú stopu a on sa snažil vylepšiť svoj obraz v očiach dôstojníkov aj ostatných vojakov. Nebol však ani zďaleka jediným, kto zahynul v poslednej hodine pred koncom vojny. Podľa portálu metro.co.uk sa historici prikláňajú až k 3000 obetiam.
Americká armáda posmrtne obnovila Guntherovi hodnosť seržanta a udelila mu vyznamenania. Jeho pozostatky boli vrátané do USA v roku 1923 po ich exhumácii z vojenského cintorína vo Francúzsku a pochované na Najsvätejšom cintoríne Vykupiteľa v Baltimore. 11. novembra 2008 mu postavili pamätník v blízkosti miesta v Chaumont-devant-Damvillers v Lorraine, kde zomrel.