°C

Nedeľa, 31. máj 2020. Meniny má Petronela, Petrana, zajtra Žaneta.

Slovensko musí prekonať krízu dôvery! Rok pravdy pre Čaputovú: Kľúčové budú parlamentné voľby

Prezidentka Zuzana Čaputová
Prezidentka Zuzana Čaputová
Zdroj: TASR/Michal Svítok
29.12.2019 15:57

BRATISLAVA – Najdôležitejším cieľom v roku 2020 je prekonanie krízy dôvery. V rozhovore to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. Želá si tiež, aby Slovensko malo vládu s čo najväčšou legitimitou, pretože tá je pre vykonanie zmien nevyhnutná. Slovensko by sa podľa nej malo zamerať aj na ochranku klímy, očistu justície a pripraviť sa na starnutie populácie. Prezidentka nevylúčila v prípade problému pri zostavovaní novej vlády predčasné voľby či úradnícku vládu.


Slovensko sa podľa Zuzany Čaputovej musí zlepšiť vo viacerých oblastiach a rozhodnú o tom nadchádzajúce parlamentné voľby. „Čakajú nás kľúčové voľby. Želám si, aby Slovensko malo vládu s čo najsilnejšou legitimitou,“ zdôraznila a dodala, že je preto potrebné, aby sa na voľbách zúčastnilo čo najviac ľudí. Slovensko by malo využiť príležitosti, ktoré priniesli odhalenia v roku 2019, a pre zachovanie dôvery verejnosti v inštitúcie vyšetriť všetky kauzy. V rozhovore to povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Kľúčové sú parlamentné voľby

Za kľúčový bod ďalšieho vývoja považuje februárové parlamentné voľby. Úradnícku vládu a predčasné voľby vníma ako jednu z možností, ktorá môže v budúcom roku nastať. Politikom hlava štátu pripomína zodpovednosť za každé vyrieknuté slovo. Za podstatnú označuje aj budúcoročnú voľbu nového generálneho prokurátora, sporného kandidáta by odmietla vymenovať.

Ako hodnotíte rok 2019 z hľadiska vývoja udalostí v spoločnosti a na politickej scéne?

Rok 2019 priniesol veľa závažných informácií o pozadí fungovania niektorých ľudí v justícii, najmä v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Neboli to však informácie, ktoré by nás utvrdzovali v tom, že kvalita právneho štátu je na vysokej úrovni. Skôr naopak. Bol to rok, v ktorom sa odohrali prezidentské voľby a eurovoľby a tie vyslali jasný signál o výbere proeurópskych kandidátov. Do popredia sa tiež dostala téma životného prostredia a klimatickej krízy. Máme za sebou dôležitý rok odhaľovania reality o nás, o našej spoločnosti aj o našej politickej scéne.

Máte za sebou polrok vo funkcii prezidentky SR, aký bol?

Vnímam ho ako veľmi intenzívny, ale v istom zmysle štartovací. V oblasti právneho štátu som mohla realizovať veľmi dôležitú právomoc prezidenta, a to je vymenovanie ústavných sudcov. Skompletizovanie Ústavného súdu bola za ten rok jedna z najdôležitejších vnútropolitických udalostí. V oblasti životného prostredia sme sa po mojom nástupe stali jedinou krajinou v regióne, ktorá sa prihlásila k uhlíkovej neutralite. Dostala som aj príležitosť vystúpiť na Klimatickom samite OSN, kde som mohla informovať o plánoch a cieľoch, ktoré Slovensko v tejto oblasti má. Za dôležitú tému považujem dlhodobú starostlivosť o seniorov. Preto som navštívila množstvo zariadení tohto typu, aby som upriamila pozornosť na podmienky, ktoré seniori v týchto zariadeniach majú. Na začiatku som mala viacero zahraničných ciest spojených s mojím nástupom do funkcie, ale bola som aktívna aj vo vnútornej politike - uplatňovala som svoju vetovaciu právomoc, udelila som niekoľko milostí a na cestách po Slovensku som sa stretávala s ľuďmi.

Aký vývoj očakávate v budúcom roku v politike a spoločnosti? Slovensko čakajú voľby do Národnej rady SR, voľba generálneho prokurátora...

Veľmi veľa bude závisieť od výsledkov volieb. Podľa aktuálnych prieskumov nevyzerajú jednoznačne, takže vývoj môže byť veľmi pestrý. Rok 2020 nazývam rokom príležitostí, nielen z hľadiska volieb, ale aj všetkých výziev, ktorých by sme sa mali chopiť. Mali by sme využiť príležitosti, ktoré nám rok 2019 priniesol v zmysle viacerých odhalení. Je nesmierne dôležité vyšetriť kauzy, ktoré sú na stole. Je to potrebné nielen pre spoločnosť, ale hlavne na zachovanie dôvery verejnosti v inštitúcie. Musíme začať robiť mnohé zmeny a musíme o nich uvažovať z dlhodobého hľadiska. Či už je to oblasť justície, ale aj klimatické zmeny, stabilita verejných financií a sociálna oblasť. Čakajú nás veľmi dôležité udalosti, ako je napríklad voľba a vymenovanie generálneho prokurátora. V kontexte informácií, ktoré sa v tomto roku vyplavili, sa ukázalo, ako fatálne môže generálny prokurátor zlyhať, a zároveň, aká kľúčová táto funkcia je, keďže generálny prokurátor má obrovské právomoci.


Čaputová, Threema či tragédie? Vyberte slovo, ktoré podľa vás najviac vystihuje rok 2019


Prezident má v prípade generálneho prokurátora menovaciu právomoc. Aké majú byť podľa vás požiadavky na kandidátov a návrhy na zmeny výberu nového generálneho prokurátora? 

Voľba generálneho prokurátora bude kľúčovou udalosťou budúceho roka, vnímam ju však iba ako začiatok procesu, ktorý by v prokuratúre po odbornej debate aj za účasti prokurátorov a odbornej verejnosti mal nastať. Mám ambíciu zasadiť sa o zmenu právnej úpravy, aby sa rozšírilo oprávnenie pri navrhovaní kandidátov na tento post. Tak, ako je to pri sudcoch Ústavného súdu SR, kde návrhové oprávnenie nemajú len politici v parlamente, ale aj iné inštitúcie, akademická obec, komory či ombudsmanka. Zaviesť by sa tiež mal inštitút verejného vypočutia kandidátov, ktorý sa osvedčil už pri iných voľbách.

Môže nastať situácia, že by ste parlamentom zvoleného kandidáta nevymenovali? Ak áno, v akom prípade?

Nevymenovala by som osobu, ktorá by bola sporná z odborných alebo osobnostných predpokladov.

Je predvolebné obdobie, aký by ste dali odkaz kandidujúcim stranám v parlamentných voľbách, ale aj voličom?

Voličov prosím o účasť vo voľbách. U niektorých to chce možno prekonať pocit frustrácie, beznádeje či rôzne dilemy, ale budem sa snažiť ich motivovať, aby si uplatnili svoje právo. V prípade politických strán je síce vrchol kampane ešte len pred nami, ale už teraz sa dá konštatovať, že verejná debata je drsnejšia než roky predtým. Akoby sa tu už celkom legitímne pracovalo s klamstvom, nenávisťou a strachom, ktorý sa používa ako nástroj manipulácie. Toto je niečo, čoho sa obávam, lebo sú medzi nami aj psychicky krehkejší ľudia a ľahko sa to môže vyvŕšiť až do niečoho tragického. Apelujem na to, aby sme vážili slová a rozmýšľali, akým tónom hovoríme k verejnosti, pretože všetci sme spoluzodpovední za to, akú atmosféru v spoločnosti vytvárame. Máme obrovskú zodpovednosť za každé slovo, ktoré vyriekneme. Priala by som si, aby kampaň smerom k voľbám bola čo najviac o témach, o problémoch v krajine a ich riešeniach, nie o osobných útokoch.

Slovensko musí prekonať krízu
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Plánujete ako hlava štátu aktívne vstupovať do kampane?

Zotrvám v pozícii, ktorá je nadstranícka a nad politickým súbojom. Chcem však prispieť k tomu, aby ľudia išli voliť, motivovať ich. Taktiež chcem tematizovať voľby, aby to bola viac politická súťaž o názory a riešenia než o to, kto má silnejší a hrubší hlas.

V prezidentských voľbách ste sa však o post uchádzali ako kandidátka Progresívneho Slovenska (PS). Predtým ste boli podpredsedníčkou tohto hnutia. Budete naozaj schopná deklarovať v parlamentných voľbách svoju nadstraníckosť?

Budem postupovať tak ako doposiaľ, hoci naša právna úprava nijako nevylučuje, aby prezident mohol byť aj členom politickej strany. Považujem za správne v pozícii prezidentky byť nadstraníckou. Nepodieľam sa na politike hnutia PS. Netajím sa, že sú tam ľudia, ktorých osobne poznám, dôverujem im a ich hodnoty sú mi blízke. Je to bežný občiansky postoj a v tomto sa vo mne žiadny prerod neudial. Z pozície prezidentky, pokiaľ ide o vyhlásenia a kroky, je však pre mňa PS len jedna z politických strán, ktorá sa uchádza o víťazstvo vo voľbách.

Musíme prekonať krízu dôvery

„Okrem tematických cieľov je tu iný, paradoxne, možno ešte dôležitejší cieľ - prekonať krízu dôvery. Nie je to problém iba Slovenska, zápasia s ním aj mnohé západné krajiny. Budem rada, ak sa mi podarí prispieť k tomu, aby ľudia nevnímali politiku iba ako špinavú hru, ktorá je o zištnosti a o záujme politikov samých o seba,“ uviedla. Rok 2019 bol pre Slovensko v znamení odhaľovania káuz okolo podnikateľa Mariana Kočnera. Na verejnosť sa dostali nahrávky a komunikácie, v ktorých manipuloval a korumpoval sudcov a politikov. Slováci si tiež prvýkrát vypočuli nahrávku z Gorily.

Aké atribúty by podľa vás mali spĺňať strany, ktoré by sa mali dostať do parlamentu?

Politické strany by mali súťažiť najmä o dôveru verejnosti. Mali by byť stranami, ktoré ponúkajú čo najzrelšie pragmatické programy, poznajú Slovensko a vedia ponúknuť kvalitné riešenia na jeho problémy. Mali by byť odvážne na prijímanie riešení, ktoré možno nebudú populárne, ale budú potrebné pre dlhodobý vývoj Slovenska.

Aký bude váš postup po voľbách? Automaticky poveríte zostavením vlády víťaza volieb, či počkáte, kým vám nejaká strana potvrdí, že zabezpečí väčšinu v parlamente?

Prvá osoba, s ktorou vstúpim do rokovania o zostavovaní novej vlády, bude líder politickej strany, ktorá vo voľbách získa najviac percent hlasov. Je to rešpekt k vôli voličov.

Slovensko musí prekonať krízu
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Ak nebude táto víťazná strana schopná si zabezpečiť v parlamente väčšinu, aké budú vaše ďalšie kroky?

Ak sa jej to nepodarí, vstúpim do rokovania so stranou, ktorá skončí na druhom či treťom mieste vo voľbách. Sú tam dôležité dva aspekty, jednak úspešnosť vo voľbách, ale aj dostatočné množstvo podpory v Národnej rade SR.

Hrozí podľa vás možnosť úradníckej vlády či predčasných volieb? Aké možné scenáre očakávate po februárových parlamentných voľbách?

Je to jedna z možností, ktorá môže nastať. Úprimne si želám, aby nenastala, pretože vláda by mala byť zostavená zo subjektov, ktoré vyjdú ako najúspešnejšie vo voľbách. V prípade, že by žiadna kombinácia strán, ktoré sú ochotné spolupracovať, nemala v parlamente väčšinu, je legitímne uvažovať aj o úradníckej vláde a predčasných voľbách.

Ako hodnotíte vaše vzťahy so súčasným premiérom či predsedom Národnej rady SR a akú spoluprácu by ste privítali s novou vládou a novým parlamentom?

Viac interakcie mám s predsedom vlády než s predsedom parlamentu. Spolupráca s premiérom Petrom Pellegrinim bola doposiaľ vecná, pragmatická a korektná. Takúto predstavu mám aj o spolupráci s budúcim premiérom. Je dôležité, aby sme pri spolupráci, ak to nebude človek hodnotovo zhodný so mnou, prekonali rozdielne pohľady na niektoré veci a pozerali sa na to, čo potrebuje Slovensko.

Ako hodnotíte prijaté opatrenia na tzv. očistu polície, justície a prokuratúry za tento rok?

Niektoré veci sa posunuli dopredu a niektoré sú ešte hodné zásadnejších zmien. Mnohé drobnejšie úpravy považujem za zmeny dobrým smerom. Či už sa týkali polície, alebo nedávno schválených zmien v oblasti súdnictva, napríklad verejné hlasovanie Súdnej rady pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu SR. Na Slovensku máme vážny deficit v tom, že vysoká miera nezávislosti súdnej moci nie je kompenzovaná funkčným systémom zodpovednosti. Súdna moc má stáť na dvoch dôležitých pilieroch. Jeden pilier je nezávislosť, ktorú na Slovensku máme silne garantovanú a rešpektovanú, a druhý pilier je zodpovednosť. Výkonnosť disciplinárnych senátov, pokiaľ ide o vnútroočistný mechanizmus v rámci súdnictva, však na Slovensku dobre nefunguje a treba to zmeniť.

A čo oblasť prokuratúry?

Chýbajú tu prvky, ktoré by fungovanie prokuratúry urobili transparentnejšie a samostatnejšie. Ide napríklad o zmenu Rady prokurátorov na model podobný Súdnej rade, kde sú aj zástupcovia iných mocí. Mala by mať silnejšie právomoci práve na úkor generálneho prokurátora, ktorý má u nás veľmi silnú pozíciu. Týka sa to disciplinárnej zodpovednosti aj výberových procesov. Treba sa nadýchnuť a konečne tieto zmeny po odbornej debate urobiť.

Slovensko musí prekonať krízu
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Ako budete v roku 2020 postupovať v prípade udeľovania amnestie či milosti?

Stále platí, že inštitút amnestií neplánujem uplatniť. Pokiaľ ide o milosti, čiže možnosť individuálneho omilostenia, je to vždy veľmi prísne viazané na konkrétny prípad. Má to byť mimoriadny akt a takýmto spôsobom chcem k nemu pristupovať aj v budúcom roku. Pokiaľ však ide o úmyselné závažné trestné činy, to je kategória, kde neinklinujem ani k udeleniu milosti.

V budúcom roku zrejme vystúpi Veľká Británia z Európskej únie (EÚ). Aké vzťahy a spoluprácu očakávate medzi členmi EÚ a krajinami V4?

Pokiaľ ide o brexit, veľmi závisí od toho, aká dohoda bude vyrokovaná a za akých okolností dôjde k rozviazaniu zväzku s Veľkou Britániou. Tá síce odchádza z EÚ, ale nie z Európy, čiže stále by to mal byť veľmi blízky partner, nielen v ekonomickej, ale aj bezpečnostnej oblasti. Zároveň tam žije vyše 100.000 občanov SR a je veľmi dôležité, aby sa nám podarilo zachovať pre nich životný štandard v ekonomickej oblasti.

Budete apelovať na novú vládu a parlament, aby sa doterajšia orientácia Slovenska v zahraničnej politike nemenila?

Čakajú nás voľby, vtedy voliči nanovo rozdajú karty. Z toho spektra strán sa mi zdá, že už nikto nespochybňuje naše členstvo v EÚ. Bude dôležité, s akým programom z hľadiska zahraničnej politiky strany voľby vyhrajú. Z prieskumu verejnej mienky, ktorý sa robí každoročne, vyplýva, že občania sú na historickom maxime z hľadiska dôvery v EÚ. Týka sa to aj SR. Naši občania dôverujú tomu projektu, toto si treba uvedomiť a rešpektovať.

Nová Bezpečnostná a Obranná stratégia SR nebola doteraz parlamentom prijatá, aký je váš postoj v tejto veci a aké sú očakávania od nového vládneho kabinetu a budúcich poslancov Národnej rady SR?

Sme v paradoxnej situácii, máme parlamentom schválené stratégie v starom znení a vládou schválené stratégie v novom znení. Treba tento stav zosúladiť. Predpokladám, že po vytvorení novej vlády by mali byť nové znenia obidvoch stratégií preskúmané z hľadiska aktuálnej situácie, pretože aj tam je istá dynamika. Po prípadnej revízii textu by bolo veľmi vhodné, aby boli nové znenia stratégií schválené aj parlamentom.

V budúcom roku bude pokračovať súdny proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Čo od neho očakávate a aký dosah môže mať na spoločnosť?

Tak ako všetci ľudia, ktorí veria vo férovosť a spravodlivosť, dôverujem tomu, že spravodlivosť bude naplnená. Je to dôležité aj z hľadiska dôvery verejnosti v právny štát a inštitúcie. Mám pocit, že dosah na spoločnosť má už samotné vyšetrovanie, možno ešte väčší ako verdikt. Samozrejme, tam ide o konkrétne osoby, ktoré v prípade preukázania viny a uloženia trestu budú na veľmi dlhé obdobie vo výkone trestu. Samotné vyšetrovanie je však to, čo má reálny dosah na spoločnosť, a aj stále odhaľované a zverejňované informácie, ktoré súvisia so zadržanými dôkazmi.

Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou Slovenskej republiky 15. júna 2019. Vo svojom prvom polroku urobila viacero dôležitých rozhodnutí, vymenovala šiestich sudcov Ústavného súdu SR, podala sťažnosť, na základe ktorej ústavný súd pozastavil platnosť novely zákona, ktorou sa zakazovalo zverejňovanie prieskumov 50 dní pred voľbami a vyzvala na odchod podpredsedu parlamentu Martina Glváča a štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú (obaja Smer-SD). Počas svojho polročného pôsobenia získala viacero ocenení a časopis Forbes ju zaradil medzi sto najvplyvnejších žien sveta. Prezidentka tiež absolvovala viacero zahraničných návštev a vystúpila aj na klimatickom summite OSN.


Galéria

Prezidentka Zuzana Čaputová

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj
ZDROJ: SITA, TASR
VIDEO: TASR/Michal Svítok

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články