Poslanci rokovali a hlasovali o viacerých zákonoch: Pozrite sa, ako rozhodli | Topky.sk

Streda, 17. júl 2019. Meniny má Bohuslav, zajtra Kamila.

Poslanci rokovali a hlasovali o viacerých zákonoch: Pozrite sa, ako rozhodli

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: SITA/Ľudovít Vaniher
13.05.2019 17:42

BRATISLAVA - Ľudia a právnické osoby by mohli naďalej hrať a spievať hymnu iného štátu. Návrh novely zákona o štátnych symboloch, ktorou chce Most-Híd opraviť nedávno prijatú novelu z dielne SNS, posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Novelu prerokúvajú poslanci v skrátenom legislatívnom konaní.


Podľa novely poslancov Mosta-Híd by mal zákon naďalej hovoriť, že slovenská štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Tiež to, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Týmto však podľa návrhu Mosta-Híd nemá byť dotknuté "právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu". Zákon sa má meniť aj v otázke pokút.

V prípade pôvodnej novely zákona o štátnych symboloch z dielne SNS plénum v piatok (10. 5.) prelomilo veto prezidenta SR Andreja Kisku. Ten ju vrátil Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie ako celok. Poslanci nemohli robiť zmeny, mohli iba zákon odmietnuť alebo schváliť. Za novelu hlasovalo 86 zákonodarcov. Právna norma tak po opätovnom schválení naďalej obsahuje aj spornú časť týkajúcu sa hrania a spievania cudzej štátnej hymny.

Poslanci posunuli do 2. čítania zákon o detenčnom ústave

Detenčný ústav pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach by mal vzniknúť v januári 2021. Jeho fungovanie má definovať zákon o výkone detencie, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Novou legislatívou upravuje ministerstvo spravodlivosti podmienky zriadenia, fungovania a stráženia detenčného ústavu, tiež práva a povinnosti osôb umiestnených v detencii, ako aj dozor a kontrolu nad výkonom detencie.

Detenčný ústav na Slovensku stále chýba. Zriaďovateľom toho prvého má byť ministerstvo zdravotníctva. Výstavbu detenčného ústavu schválila vláda ešte v roku 2017. Návrh zákona upravuje napríklad vnútorné predpisy ústavu, spôsob prijímania, umiestňovania či premiestňovania osôb vo výkone detencie. Definuje tiež, v akých prípadoch sa zabezpečuje osobitný liečebný režim. Nová legislatíva má okrem iného upraviť kompetencie zdravotníckych zamestnancov a pôsobnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v detenčnom ústave. Ten v ňom má zabezpečovať úlohy bezpečnosti a stráženia.

Inštitút detencie je "druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou duševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť."

Staré exekúcie by sa mohli ukončiť

Staré exekúcie začaté pred 1. aprílom 2017 by sa mohli ukončiť. Vyplýva to z návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní z dielne rezortu spravodlivosti, ktorý v pondelok posunul parlament do druhého čítania. Stará exekúcia sa podľa návrhu má zastaviť, ak uplynulo päť rokov od jej začatia a nezistil sa majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. 

Cieľom návrhu zákona je podľa rezortu poskytnúť efektívne riešenie aktuálneho problému dlhodobého vedenia tzv. starých exekúcií. "Ukončenie tzv. starých exekúcií ex lege zabezpečí rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní, v dôsledku čoho sa zefektívni aj vymáhanie pohľadávok pre veriteľov," uvádza sa v predkladacej správe návrhu.

Návrhom zákona chce ministerstvo poskytnúť aj pomoc občanom, "voči ktorým sú dlhodobo vedené staré exekučné konania, v dôsledku ktorých sa ocitli v dlhovej pasci". Rezort spravodlivosti dávnejšie informoval, že na súdoch je viac ako 3,7 milióna exekúcií podaných podľa starých pravidiel účinných pred 1. aprílom 2017. Z nich je polovica staršia ako päť rokov a veritelia ich nechávajú ležať na súdoch aj preto, aby nemuseli platiť poplatky. Exekútori a súdy však aj v prípade týchto exekúcií musia robiť úkony, s čím sú spojené náklady.

Oprávnený by mohol podľa návrhu zákona podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa platných a účinných právnych predpisov v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

Obchodný zákonník sa zmení, poslanci schválili novelu

Zmeny v Obchodnom zákonníku v pondelok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Novela mení zákonník na základe európskej smernice, predložil ju minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Právna norma napríklad odstraňuje existujúce prekážky v cezhraničnom investovaní, ako aj pri účasti a hlasovaní akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Smernica okrem iného zavádza aj novú právnu úpravu odmeňovania členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti s dôrazom na posilnenie postavenia akcionárov pri jej určovaní a vykonávaní. Ďalej zavádza novú právnu úpravu významných obchodných transakcií so spriaznenými osobami.

Parlament posunul do druhého čítania návrh novely protischránkového zákona

 Parlament dnes posunul do druhého čítania návrh novely takzvaného protischránkového zákona z rezortu spravodlivosti. Novela reaguje predovšetkým na poznatky z praxe. V súčasnosti platný protischránkový zákon vypracoval rezort spravodlivosti ešte za ministrovania Lucie Žitňanskej. Podľa súčasného šéfa ministerstva Gábora Gála (Most-Híd) je funkčný a splnil základné ciele, na ktoré bol určený. Štát podľa neho v súčasnosti vie, s akými spoločnosťami obchoduje, keďže tieto firmy musia byť registrované v evidencii partnerov verejného sektora. Známe sú tiež osoby, ktoré čerpajú konečné výhody, prípadne sú zapojené do samotných obchodov.

Rezort považoval za nevyhnutné protischránkový zákon vyhodnotiť po jeho zavedení. "Cieľom predkladaného návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a zároveň, aby došlo k vyváženiu právnej úpravy tak, aby sa odbúrala zbytočná administratívna záťaž tam, kde je to účelné," uvádza rezortný materiál.

Tvorcovia legislatívy pripomínali ešte v lete minulého roka, že pri novele ide iba o technické úpravy. Po novom budú do zákona zavedené niektoré výnimky, ktoré sa budú týkať štátnych spoločností. Tie budú mať výnimku iba v takom prípade, že pôjde o bežnú obchodnú transakciu a pôjde o ich hlavnú ekonomickú činnosť. Tiež musí byť splnená podmienka finančných limitov. Pri jednorazových obchodoch nesmie prekročiť 100-tisíc eur, pri opakovaných 250-tisíc eur. Doteraz boli podané desiatky podnetov na partnerov verejného sektora, z registra však nebola vymazaná žiadna spoločnosť, keďže nešlo o závažné priestupky.

Návrh zrušiť viaceré poplatky manželov je v 2. čítaní

Poslanci dnes posunuli do druhého čítania návrh, ktorým chce Smer-SD podporiť vytváranie tradičných foriem rodiny a uľahčiť finančnú situáciu manželov, a to oslobodením od rôznych poplatkov. Návrh novely zákona o správnych poplatkoch predložili Robert Fico a Juraj Blanár.

"Predložený návrh zákona má za cieľ podporiť vytváranie tradičných foriem rodiny a uľahčiť finančnú situáciu manželov, a to oslobodením od správnych poplatkov za úkony alebo konania podliehajúce poplatkovej povinnosti podľa zákona o správnych poplatkoch, ale i súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch (zápis zmien do obchodného registra), ktoré bezprostredne súvisia s uzatvorením manželstva a následne zmenou priezviska jedného z manželov v dôsledku uzatvorenia manželstva," uvádzajú predkladatelia v dôvodovej správe.

Pôjde o bezplatné vydanie všetkých druhov dokladov, o vydanie ktorých osoby požiadajú pre zmenu priezviska po uzavretí manželstva, a tiež o zápis zmeny v obchodnom registri z tohto istého dôvodu. Účinnosť zákona predkladatelia navrhujú od 1. júla 2019.

Komplexnú novelu zákona o vzťahoch k pôde schválili

Poslanci Národnej rady SR (NR SR) v pondelok schválili novelu zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorou sa mení aj zákon o správnych poplatkoch, zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a zákon o lesoch. Novelu zákona predložilo na rokovanie NR SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV).

Novela zákona rieši napríklad úpravu niektorých ustanovení zákona o pôde. Ten v čase svojho prijatia v roku 1991 určil, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzniká k poľnohospodárskej pôde a k lesným pozemkom „nájomný vzťah zo zákona“. "Nesúlad medzi zákonom o lesoch a podmienkami zákona o pôde viažucimi sa k spôsobu ukončenia nájmu zo zákona spôsobuje v praxi množstvo problémov. Úpravami v zákone o pôde sa mení znenie jeho paragrafov tak, aby proces ukončenia nájmu lesných pozemkov zo zákona a postup povinných a oprávnených osôb bol podrobnejšie a jednoznačnejšie konkretizovaný," uviedlo MPRV.

Súčasťou schváleného materiálu je aj povinnosť vydania všeobecne záväzného právneho predpisu na určenie výšky nájomného za „nájom zo zákona", ktorý umožní podľa MPRV jednoducho a pritom exaktne určiť výšku nájomného k lesnému pozemku.

Zmeny a úpravy zákona o lesoch sa zas týkajú podľa MPRV najmä oblasti odborného obhospodarovania lesa, v rámci ktorej sa umožňuje, za určitých podmienok, obhospodarovanie lesa viacerými obhospodarovateľmi aj na výmere menšej ako 0,5 hektára. "V nadväznosti na túto skutočnosť sa upravili kompetencie odborných lesných hospodárov a precizovala sa problematika a proces evidencie lesných pozemkov," ozrejmilo ministerstvo pôdohospodárstva.

Osobitnú časť novely tvorí novo doplnený diel, ktorým sa v nadväznosti na špecifiká lesného hospodárstva rozpracovala problematika nájomných vzťahov k lesným pozemkom. "Pri úprave týchto nájomných vzťahov sa zároveň zadefinovali postupy a princípy pri podielových spoluvlastníkoch prenajímaného pozemku. Okrem uvedených všeobecných náležitostí nájomných vzťahov k lesným pozemkom, novela upravuje aj ďalšie špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve neznámych vlastníkov a aj špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom dotknutým realizáciou projektu pozemkových úprav," doplnilo MPR. Schválená novela zákona nadobudne účinnosť od 1. júla 2019, pričom niektoré body z nej vstúpia do platnosti až 1. septembra 2019.

Trest domáceho väzenia by sa mohol ukladať aj pri niektorých zločinoch

Trest domáceho väzenia by sa mal dať uložiť aj pri niektorých zločinoch, o väčšom počte prípadov by mali rozhodovať samosudcovia a doživotne odsúdení by mali získať možnosť podmienečného prepustenia po odpykaní trestu 25 rokov. Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona, ktorý v pondelok posunul parlament do druhého čítania. Viaceré opatrenia reagujú na európsku legislatívu.

Zefektívniť by sa mala napríklad právna úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní, ktoré by sa následne mohli používať viac. Už teraz sa totiž môžu väzni zúčastniť na pojednávaniach prostredníctvom videokonferenčných hovorov.

Novinkou má byť aj zavedenie trestného činu falšovania a pozmeňovania zdravotnej dokumentácie ako reakcia na spoločenský dopyt. Novelou by sa tiež rozšírilo využitie elektronických náramkov. Rezort navrhuje, "aby bolo možné trest domáceho väzenia ukladať nielen za prečiny s trestnou sadzbou do päť rokov, ale aj za také trestné činy, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní štyri až desať rokov."

Návrh by mal tiež posilniť samosudcovské rozhodovanie. Právnou úpravou sa má zároveň doplniť katalóg trestných činov v oblasti poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, a tiež nezákonného obchodu s tabakom a tabakovými výrobkami. Úprava sa odvíja od smernice Európskeho parlamentu zaoberajúcou sa kriminalitou súvisiacou s čerpaním eurofondov. V prípade schválenia novely Trestného zákona budú zmeny účinné od 1. augusta 2019.

Okruh osôb zapisujúcich sa do registra partnerov by sa mal nanovo vymedziť

Okruh osôb, ktoré sa povinne zapisujú do Registra partnerov verejného sektora (RPVS), by sa mal nanovo vymedziť. Vyplýva to zo zmien, ktoré prináša novela zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorú v pondelok poslanci Národnej rady (NR) SR poslali do druhého čítania. Snahou rezortu spravodlivosti, ktorý návrh predložil, je nájsť vhodné vyváženie právnej úpravy z pohľadu verejného záujmu a záujmov partnerov verejného sektora.

Cieľom návrhu zákona je okrem iného nanovo vymedziť pojem "partner verejného sektora," a tým aj okruh osôb, ktoré sa povinne zapisujú do registra partnerov verejného sektora postupom podľa tohto zákona.

Podľa novely by sa mal v rámci právnických osôb zúžiť verejný sektor len na "právnické osoby zriadené zákonom alebo založené štátom, obcou, vyšším územným celkom, v ktorých majú tieto osoby samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu majetkovú účasť a zároveň nahradením definície týchto osôb pojmom 'verejný podnik'". Z právnických osôb zriadených zákonom zároveň návrh zákona vyníma komory zriadené zákonom.

Rezort chce návrhom zredukovať objem možných administratívnych záťaží. Vymedzením verejného sektora by sa tiež mali zúžiť sledované transakcie, ako aj zjednodušiť procedúra verifikácie konečných užívateľov výhod. "Na strane druhej však návrh zákona prináša aj nové prvky, ktorých cieľom je posilniť jeho účinnosť a prevenčný charakter zákona (napríklad zavedenie diskvalifikácie zo zápisu do registra)," uviedli predkladatelia.

Firmy obchodujúce so štátom odkrývajú skutočných vlastníkov prostredníctvom Registra partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový register) od februára 2017. Do RPVS sa zapisuje každý, kto sa uchádza o verejné zdroje v stanovenom finančnom limite, a to nielen priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj o peniaze zo štátnych fondov, alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.

Sadzba poistného pre štát sa zvýši na 3,44 % vymeriavacieho základu

Sadzba za poistencov štátu sa zvýši na 3,44 %. Poslanci NR SR v pondelok schválili novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Novú sadzbu navrhol v pozmeňovacom návrhu poslanec strany Smer - SD Vladimír Baláž. Účinnosť úpravy je od 1. júna do 31. decembra 2019.

Od januára tohto roka bola sadzba zdravotného poistenia za poistencov štátu 3,2 %. Súčasné zvýšenie má byť súčasťou dofinancovania rezortu zdravotníctva, o ktorom informovala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská minulý týždeň. Právna úprava spolu s dofinancovaním zo strany ministerstva financií majú do rezortu priniesť 90 mil. eur, ktoré budú určené na vykrytie zdravotnej starostlivosti v systéme, sociálne balíčky, ako aj rekreačné poukazy.

Legislatívnou zmenou sa má formou pozmeňovacieho návrhu zvýšiť aj bezpečnosť pacientov. "Každý poskytovateľ, či už ústavnej alebo ambulantnej starostlivosti, bude musieť mať interný systém bezpečnosti pacienta. Aby sa nestalo, že si niekto pomýli pravé a ľavé koleno,“ uviedla minulý týždeň ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ako ďalej povedala, Slovensko bolo jednou z posledných krajín EÚ, ktorá bezpečnosť pacienta nemala zadefinovanú v zákone. Súčasťou systému kvality poskytovateľa sa stane klinický audit, ktorým je systematické preverovanie a hodnotenie dodržiavania štandardných postupov a interného systému hodnotenia.

Dočasne absentujúceho sudcu by na súde mohol zastupovať hosťujúci sudca

Dočasne absentujúceho sudcu by na súde mohol zastupovať hosťujúci sudca. Inštitút hosťujúceho sudcu by mala zaviesť novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú v pondelok posunul parlament do druhého čítania. Ministerstvo spravodlivosti chce právnou normou riešiť negatívnu situáciu na súdoch, ktorá vzniká pre dočasnú absenciu zákonného sudcu. 

Hosťujúci sudca by mal podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) fungovať na mieste sudcu, ktorý dočasne nevykonáva funkciu pre materskú alebo rodičovskú dovolenku, je dlhodobo práceneschopný alebo je na stáži. Na súde by bol do návratu absentujúceho sudcu, potom by šiel robiť hosťujúceho sudcu na ďalší súd.

Podľa ministerstva sú súdy v praxi konfrontované so situáciami, keď dočasný výpadok zákonného sudcu spôsobuje nutnosť prerozdelenia vecí medzi iných kolegov. Táto situácia sa podľa predkladateľov nedá riešiť pridelením nového voľného miesta sudcu, pretože absencia sudcu je dočasná. Nové miesto by neskôr bolo nadbytočné a nebolo by možné ho rušiť, keďže sudca je vymenovaný do funkcie bez časového obmedzenia.

"Rovnako nie je žiaduce riešiť túto situáciu dočasným pridelením sudcu z iného súdu, pretože tým dochádza len k presunu problému na iný súd," vysvetľuje ministerstvo. Rezort tiež v predkladacej správe uviedol príklad inštitútu tzv. lietajúceho sudcu, ktorý funguje v európskom priestore. Slovenský ústavný poriadok pristupuje podľa rezortu spravodlivosti k problematike nepreložiteľnosti sudcu pomerne konzervatívnym spôsobom.


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR, SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články