BRATISLAVA – Zákon o vysokých školách, ktorý sa týka odoberania akademických titulov, prejde zmenami, vláda ho na stredajšom rokovaní schválila. Návrh novely zveruje rozhodovanie o odobratí titulu do pôsobnosti vysokej školy vzhľadom na princíp "kto udeľuje, ten odníma", pričom za vysokú školu má konať rektor na návrh poradnej komisie.
"Za kvalitu štúdia na vysokej škole vrátane procesov obhajoby záverečných prác zodpovedajú vysoké školy, rovnako by to malo byť aj naďalej aj po prijatí tohto zákona," priblížila ešte v novembri 2018 ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS). Podľa jej slov rezort školstva nemá záujem zasahovať do vysokoškolského procesu.
Rezort školstva sa pri tvorbe novely inšpiroval zákonom v Českej republike, kde má poradná komisia sedem členov, pričom z nich šiestich menuje rektor spomedzi profesorov, docentov či ďalších odborníkov, siedmeho člena komisie menuje rektor z radov študentov vysokej školy. MŠVVaŠ SR navrhuje vymeniť jedného akademika za právnika.
Novela vysokoškolského zákona určuje dôvody odoberania neoprávnene získaných akademických titulov. Na ich odoberanie bude viacero dôvodov. "Odobratím akademického titulu bude možné zneplatniť časť vzdelania, prípadne aj celé získané vzdelanie," priblížila Lubyová. Titul bude možné odobrať napríklad v prípade, ak bol absolvent právoplatne odsúdený za trestný čin vydierania, nátlaku, porušenia autorských práv či korupcie. Dôvodom môže byť aj to, ak bola práca vypracovaná inou osobou.
Ako uviedla Lubyová po rokovaní vlády, ide o nástroj mimoriadnej korekcie, keď všetky ostatné systémy zlyhajú. "Mali by sa báť všetci tí, ktorí získali titul buď v dôsledku úmyselného trestného činu, alebo v dôsledku toho, že im prácu napísal niekto iný," priblížila ministerka. Pripomenula, že v prvom stupni pri odnímaní titulov bude rozhodovať akademická komunita, ktorá titul udelila.
"Akademická komunita navrhla, aby sme zaviedli aj možnosť vzdania sa titulu, čo sme akceptovali," dodala šéfka rezortu školstva.
Novela rokovacieho poriadku NR SR nie je protiústavná
Novela rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR z roku 2016, ktorú presadila vládna koalícia, nie je v rozpore s Ústavou SR. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý nevyhovel návrhu skupiny opozičných poslancov NR SR. Parlamentná opozícia vyčítala ustanoveniam novely porušovanie princípov ochrany práva na slobodu prejavu, ochrany slobodnej súťaže politických síl a princípu právneho štátu.
Cieľom zmeny rokovacieho poriadku malo byť zabezpečenie ochrany efektívneho fungovania NR SR počas jej schôdzí. Právna norma zaviedla časové limity pre vystúpenia poslancov a zakázala v rokovacej sále transparenty, plagáty, letáky a iné obrazové, zvukové a zvukovo-obrazové prezentácie, ale aj materiály propagujúce politické strany a reklamu. Šéf parlamentu dostal právo iniciovať disciplinárne konanie voči poslancom, ktorí na schôdzi opakovane porušujú poriadok. Opozícia opatrenia od začiatku kritizovala, hovorila o obmedzovaní slobody prejavu a "náhubkovom" zákone. Nesúhlas vyjadril aj prezident SR Andrej Kiska, ktorý novelu vetoval s odôvodnením, že môže byť neprimeraným tlakom väčšiny. Parlament novelu však následne opätovne schválil.
Opozičným poslancom najviac prekážalo obmedzenie dĺžky rečníckeho času pri vystúpení v parlamente. Príslušné ustanovenie limituje vystúpenie písomne prihláseného poslanca v rozprave na 20 minút a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom na 30 minút. Ústne prihlásený poslanec má najviac desať minút. "Ústavný súd konštatuje, že týmto ustanovením sa nezasahuje do slobody prejavu poslanca, pretože táto je zachovaná. Týmto ustanovením došlo len k regulácii, ktorá nie je neobvyklá a ktorá časovo reguluje rečnícke vystúpenie poslanca, ale táto mu nezakazuje ani neznemožňuje rečnícke vystúpenie v rozprave. Jediné, čo novela rokovacieho poriadku vyžaduje, je zvládnutie rečníckeho vystúpenia a predstavenie svojich argumentov v časovom limite," uviedla okrem iného v zdôvodnení predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková. Rozpor s Ústavou SR ÚS nezistil ani pri ďalších ustanoveniach.
Právny zástupca 30 opozičných poslancov Miroslav Kadúc nepovažuje verdikt ÚS za správny. "Je zrejmé, že ak sa vládna väčšina rozhodne, môže voči poslancom prijať akúkoľvek reguláciu, akú bude chcieť, a pritom to bude v súlade s ústavou, čo na prvý pohľad nie je správne," reagoval pre novinárov.
Za neoprávnené používanie vojenskej uniformy majú byť pokuty
Za neoprávnené používanie vojenských uniforiem a označenia Ozbrojených síl (OS) SR majú po novom hroziť sankcie až do výšky 500 eur. Počíta s tým novela zákona o ozbrojených silách, ktorú vláda schválila na stredajšom rokovaní. Opatrením ministerstvo obrany reaguje na problém s extrémistickými polovojenskými organizáciami.
Zákaz sa má vzťahovať aj na použitie iných odevov označených štátnym znakom SR a zameniteľných s vojenskou rovnošatou. Nezákonné má byť aj zneužitie označenia OS SR v písomnom styku, názvoch domén webových stránok či na motorových vozidlách. Trestať sa má tiež použitie osobnej identifikačnej karty inou osobou ako vojakom.
"Vojenské uniformy sú určené výhradne pre príslušníkov OS SR, absolventov dobrovoľnej vojenskej prípravy, aktívnych záloh a pre vojakov mimoriadnej služby po dobu jej výkonu, pretože ide o bezpečnostné zložky štátu, a teda ich nemôže nosiť ktokoľvek," uviedol minister obrany Peter Gajdoš (SNS).
Právna norma sa má vzťahovať na aktuálne zavedené rovnošaty. Opatrenie sa teda nemá dotknúť rybárov či poľovníkov, ktorí používajú odevy s neaktuálnym vzorom. Výnimku majú mať aj poberatelia výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, účastníci boja proti fašizmu a rehabilitovaní vojaci. Ministerstvo obrany navrhuje, aby bol zákon účinný od 1. mája tohto roka.
