°C

Streda, 2. december 2020. Meniny má Bibiana, zajtra Oldrich.

Odzvoní klasickému známkovaniu? Školská reforma chce zmeniť systém hodnotenia

Milan Ftáčnik
Milan Ftáčnik
Zdroj: SITA
05.11.2016 14:45

BRATISLAVA - Cieľom reformy školstva nie je zrušiť známkovanie, ale doplniť ho o komplexnejšie hodnotenie toho, ako to dieťaťu v škole ide. V dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol bývalý minister školstva Milan Ftáčnik, jeden zo sedemčlenného tímu expertov, podieľajúcich sa na tvorbe základných téz Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.


"Akú spätnú väzbu dávajú žiakovi i rodičovi dve známky za polrok," položil Ftáčnik rečnícku otázku na úvod diskusie o tejto téme. Je presvedčený, že ak sa známkovanie doplní o slovné hodnotenie, učiteľ bude mať možnosť dať oveľa väčšiu spätnú väzbu žiakovi i jeho rodičom. "Ak učiteľ v hodnotení napíše, že toto a toto dieťa zvláda, no tu je jeho slabšia stránka, je to znamenie aj pre to dieťa samotné, že učiteľ ho oceňuje a zároveň upozorňuje, že v niečom je potrebné sa zlepšiť. Rodičia sa zasa konkrétne dozvedia, v čom môžu svojmu dieťaťu pomôcť,“ vysvetlil Ftáčnik.

S komplexnejším hodnotením výkonov žiaka súhlasí aj exminister školstva Juraj Draxler. Za dôležité považuje v tejto súvislosti ale aj posilnenie ďalších aspektov vzdelávania, napríklad blokového vyučovania. "Predsa len, vieme o tom, že mnohí žiaci sú vplyvom známkovania v strese, čo znižuje ich výkon. Je preto potrebné, aby na druhom stupni základných škôl, a tiež na stredných školách mali žiaci prostredníctvom blokového vyučovania možnosť niekoľko týždňov objavovať témy a mať radosť z týchto objavov bez toho, aby mali nad sebou bič v podobe známky," uviedol. A nech potom na konci príde test či iná forma skúšky, vyhodnotená známkou, ako súčasť celého vyučovania," dodal bývalý šéf rezortu školstva.

Ftáčnik jeho slová doplnil myšlienkou, že komplexnejšie hodnotenie, ktoré nie je limitované známkovaním, by malo viesť aj k tomu, aby chyby a nedostatky, ktorých sa žiak dopustí, nevyústili v automatický trest v podobe známky. "Koľkokrát sa aj my v živote pomýlime, no chyba nemusí hneď viesť k trestu, ale naopak, k motivácii rozmýšľať o tom, ako by sa to dalo urobiť lepšie," povedal Ftáčnik.

Ďalší bývalý minister školstva Martin Fronc vyjadril obavy, aby sa verejný diskurz neobrátil predsa len k zrušeniu známkovania. "Pripúšťam, že v prípade vyslovene výchovných predmetov, ako je etika, by sme takouto cestou mohli ísť, ale v predmetoch, kde sú tie vedomosti merateľné, by to bol únik od reality. A deťom sa to môže v budúcnosti vypomstiť,“ povedal Fronc, pričom poukázal na príklad Francúzska. „Tam sa na prvom stupni neznámkuje, a keď to začne, deti prechádzajú šokmi,“ povedal.

Bývalí ministri sa v diskusnej relácii vyjadrovali aj k charakteru dokumentu o základných tézach rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý pripravil tím expertov. Fronc s Draxlerom ho vnímajú ako všeobecne formulované myšlienky, s ktorými je ťažké nesúhlasiť, no chýbajú im konkrétne opatrenia k dosiahnutiu naznačených cieľov. Ftáčnik reagoval slovami, že návrh je podkladom pre základnú rámcovú dohodu o tom, ako má školstvo vyzerať v najbližšom desaťročí. "Ak budeme mať takúto širokú spoločenskú a politickú zhodu, potom môžeme hľadať konkrétne kroky k dosiahnutiu cieľov, no dohodnúť sa na tých opatreniach už bude určite ťažšie," upozornil.


Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články