Kiska Lavrovovi: Na Slovensku nemáme záujem o prekrúcanie faktov našich dejín | Topky.sk

Sobota, 19. október 2019. Meniny má Kristián, zajtra Vendelín.

Kiska Lavrovovi: Na Slovensku nemáme záujem o prekrúcanie faktov našich dejín

Andrej Kiska a Sergej Lavrov
Andrej Kiska a Sergej Lavrov
Zdroj: SITA
04.04.2015 18:01

BRATISLAVA – Slovensko nemá záujem na prekrúcaní faktov našich dejín. Uviedol to dnes prezident SR Andrej Kiska v súvislosti s úlohou, ktorú zohrala Červená armáda pri oslobodzovaní Slovenska počas druhej svetovej vojny. Tento názor tlmočil aj ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, ktorého dnes prijal pri jeho oficiálnej návšteve Slovenska.


Kiska síce neprijal pozvanie ruského prezidenta Vladimira Putina na oslavy ukončenia 2. svetovej vojny do Moskvy, pamiatku padlých vojakov si však uctí na Slovensku.  Lavrovovi zdôraznil, že ľudia na Slovensku si uvedomujú a oceňujú nezastupiteľnú úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska. "A tak to aj zostane. Na Slovensku nie je žiadny záujem, nie sú tu žiadne predpoklady ani tendencie, aby sme prekrúcali fakty našich dejín," podčiarkol po stretnutí.

Andrej Kiska a Sergej
Zdroj: SITA

Prezident si chce 8. mája pripomenúť pamiatku každého jedného vojaka, ktorý počas oslobodzovania padol na území Slovenska. Vyzval ľudí, aby mu v daný deň pomohli zapáliť sviečku vďaky na každom hrobe vojaka, ktorý je u nás pochovaný.  "Požiadal som Lavrova, aby osobne tlmočil občanom Ruska, že sme nezabudli a že urobím, čo bude v mojich silách, aby u nás nezostal opustený ani jeden hrob vojaka Červenej armády," avizoval.

Ubezpečil ho, že vzťah Slovákov k ruskému národu a Rusku, jeho obyvateľom, umeniu a kultúre je pozitívny, a tento vzťah pretrváva aj napriek rozhodnutiam politických lídrov, ktoré urobili v minulosti alebo dnes. V rozhovore s Lavrovom však neobišiel ani aktuálnu situáciu na Ukrajine. Ako poznamenal, na Slovensku nie sú terajšie udalosti len nejakou vzdialenou teóriou geopolitiky. 

Andrej Kiska
Zdroj: SITA

"Roky 1938 alebo 1968 sú bolestnou súčasťou našej nedávnej histórie," pripomenul, pričom zopakoval, že spôsob, akým bol v marci minulého roku zabratý Krym, považuje SR za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenia princípov medzinárodného práva. 

"Ide aj o porušenie osobitného záväzku Ruskej federácie z decembra 1994 z Budapešti, keď sa Ukrajina zaviazala vzdať svojich jadrových zbraní a USA, Veľká Británia a Ruská federácia sa zaviazali rešpektovať nemennosť platných ukrajinských hraníc," podčiarkol Kiska. Ako dodal, zvlášť menšie krajiny, ako je Slovensko a tie, ktoré majú historickú skúsenosť s anexiou, považujú takéto akty za neakceptovateľné. Vyjadril potešenie, že po uzavretí februárovej minskej dohody veľké boje na východe Ukrajiny ustali. 

Vyjadril nádej, že zbrane v tomto konflikte už definitívne nahradí dialóg a dodržiavanie dohôd, že cudzí vojaci, ktorí boli a sú na Ukrajine bez jej súhlasu, odídu, že Ukrajina ako suverénny štát bude môcť kontrolovať svoje hranice. 

Andrej Kiska a Sergej
Zdroj: SITA

"Vedenie Ruskej federácie má nielen možnosti, ale aj podstatný diel zodpovednosti za to, či bude tento proces úspešný," zdôraznil prezident. Po stretnutí s Lavrovom odišiel na Slavín pripomenúť si pamiatku 6845 mužov a žien, ktorí sú tam pochovaní. Šéf ruskej diplomacie spolu s predsedom vlády Robertom Ficom a predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim položia vence počas pietnej spomienky.

Ako uviedol šéf komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Roman Krpelan, prezident bol pripravený zúčastniť sa na týchto spoločných oslavách, nedostal však žiadnu oficiálnu pozvánku.  "Preto sa rozhodol uctiť si pamiatku vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy na Slavíne, spolu s primátorom Bratislavy a predsedom Bratislavského samosprávneho kraja," dodal.

Podľa Lavra je dôležité, aby sa nikto vo svete nesnažil dominovať

Jedinou alternatívou pre mierové vyriešenie konfliktu na Ukrajine je plnenie minských dohôd. Vyhlásil to dnes šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v Bratislave, kde je na oficiálnej návšteve. "Náš spoločný názor je, že ukrajinskú krízu nie je možné riešiť vojnovou cestou," zdôraznil na tlačovej konferencii po stretnutí so svojím slovenským rezortným partnerom Miroslavom Lajčákom.

Ako dodal, úplná normalizácia vzájomných vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou podľa neho umožní efektívne spolupracovať aj v iných smeroch medzinárodnej politiky, ako je napríklad Blízky východ. Podľa neho však nie je dostatočné hovoriť iba o prímerí na juhovýchode Ukrajiny, pretože februárová minská dohoda je oveľa širšia. Za kľúčové považuje dodržiavanie jednotlivých etáp, ktoré dohoda zahŕňa.

Kiska Lavrovovi: Na Slovensku
Zdroj: SITA

Je presvedčený, že ukrajinským parlamentom prijatý zákon o osobitnom štatúte území v oblasti bojových operácií, nie je v duchu minského dokumentu. "Uberá sa opačným smerom," podotkol Lavrov. Na základe predmetného zákona, ktorý predložil prezident Petro Porošenko, bude separatistickým územiam v Donbase udelený osobitný samosprávny štatút až po usporiadaní komunálnych volieb, a to podľa ukrajinskej jurisdikcie. Lavrov sa tiež vyslovil za monitorovanie dodržiavania vojenských častí minskej dohody, pričom pozorovateľská misia OBSE by mala monitorovať prímerie v bezpečnostnej zóne nepretržite. OBSE mala problémy sa tam doteraz vôbec dostať.

Rovnako pripomenul, že sa rokuje o tom, čo sa dá urobiť viac, ako je uvedené vo februárovej dohode. "Je tu možnosť stiahnuť zbrane s kalibrom pod 100 milimetrov. Pokúsime sa pomôcť stranám, aby dosiahli takéto dohody, čo by upevnilo vzájomnú dôveru," avizoval ruský minister Kyjev, separatisti a Moskva diskutujú o možnom rozšírení odsunu zbraní na východe Ukrajiny o tanky a menšie zbraňové systémy. Dosiaľ boli v súlade s minskou dohodou stiahnuté z frontovej línie iba zbrane s kalibrom nad 100 milimetrov - delostrelectvo, ťažké mínomety či raketové systémy.

Lavrov podporuje záujem tureckých predstaviteľov navštíviť Krym

Moskva podporuje záujem Turecka o návštevu Krymu. Za jedinú prekážku, ktorá vznikla, označil šéf ruskej  diplomacie Sergej Lavrov to, že turecká delegácia tam chcela ísť cez Ukrajinu.

"Ak ide o požiadavku smerom k Ruskej federácii, potom je potrebné využívať normálnu cestu," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, kde je na oficiálnej návšteve. Potvrdil, že Rusko nemá žiadne tajnosti s tým, čo sa deje na Kryme, hlavne pokiaľ ide o postavenie krymských Tatárov. Dodal, že ak má Ankara úprimný záujem pozrieť sa, ako to tam vyzerá, Rusko je pripravené.

Lavrov tak reagoval na otázku, aké kroky chce Moskva podniknúť na zlepšenie práv krymských Tatárov, za ktoré je dlhodobo kritizovaná. Vymenoval niekoľko zákonov, ktoré Rusko doteraz prijalo pre uľahčenie a skvalitnenie ich života. Ankara označuje situáciu na Krymskom polostrove za "neakceptovateľnú", čo sa týka porušovania práv tohto etnika, hovoriaceho turkotatárskym jazykom. Do tejto oblasti chce vyslať neoficiálnu pozorovaciu misiu.

Ruský parlament odobril pripojenie Krymského polostrova k subjektom Ruskej federácie vlani 21. marca. Svetové spoločenstvo to považuje za porušenie princípov medzinárodného práva. Tento týždeň musela prestať vysielať aj krymská nezávislá televízia ATR. Ruské úrady jej totiž opakovane odmietli udeliť vysielaciu licenciu. Lavrov poznamenal, že v prípade, ak sa budú dodržiavať pravidlá zákona, tak žiadne problémy s registráciou nevzniknú.

Zakladateľ mediálneho holdingu ATR Lenur Isľamov tento týždeň uviedol, že na vedenie ATR bol už dlhší čas vyvíjaný nátlak, aby televízny kanál predalo. Konštatoval, že ľudia, ktorých bližšie nešpecifikoval, im dávali na výber: buď predať, alebo sa televízie zmocnia silou.
 

Kiska Lavrovovi: Na Slovensku

Pred prezidentským palácom sa dnes pred Lavrovovým príchodom zhromaždili dve skupinky ľudí: jedna mávala ukrajinskými zástavami, druhá vyjadrovala podporu Moskve.


Galéria

Andrej Kiska a Sergej Andrej Kiska a Sergej Andrej Kiska Andrej Kiska a Sergej Andrej Kiska Andrej Kiska

Nástroje k článku



ZDROJ: TASR, SITA
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články