PRAHA - Česká kultúra zažíva mimoriadny deň. Zdeněk Svěrák 28. marca oslavuje svoje deväťdesiate narodeniny! Dramatik, scenárista, textár, herec, spisovateľ a cimrmanolog, osobnosť, ktorá celé desaťročia formuje český humor, filmovú scenáristiku aj piesňovú tvorbu.
Zdeněk Svěrák je český dramatik, scenárista, režisér, herec, textár, spevák a komik. Po štúdiu na gymnáziu a Vysokej škole pedagogickej, ktorú dokončil roku 1958, odišiel spoločne so svojou budúcou manželkou učiť do západných Čiech, najprv do Mecholúpu a potom do Žatca. Po štyri rokoch ale pedagogickú dráhu opustil a začal pracovať v Československom rozhlase. Začal sa venovať autorskej činnosti a v roku 1967 spoluzaložil Divadlo Járy Cimrmana, pre ktoré spolu s Ladislavom Smoljakom napísal všetky hry.
Spolupracovali však aj na filmoch, pričom Svěrák do svojich filmových scenárov často vkladá svoje spomienky na svoju mladosť, na rodinu či priateľov. Medzi najobľúbenejšie patria napríklad Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974), Marečku, podejte mi pero! (1976), Na samotě u lesa (1976), Ať žijí duchové! (1977), Kulový blesk (1978), Vrchní, prchni! (1980), Tři veteráni (1983), Jára Cimrman ležící, spící (1983), Rozpuštěný a vypuštěný (1984) a ďalšie.
Ako uvádza extra.cz, prvým kameňom úrazu bola spoločná chalupa v Ružkových Lhoticiach, ktorú si kedysi v eufórii zaobstarali. Spolužitie dvoch rodín ale čoskoro začalo robiť zlú krv. Ako uviedol Smoljakov syn Filip v rozhovore pre CNN Prima NEWS, pri následnom predaji chcel Svěrák otcovu polovicu kúpiť hlboko pod cenu. Nakoniec mu Ladislav svoju časť predal a podľa slov Svěráka sa ich napäté vzťahy paradoxne zlepšili.
Druhou ranou bol ale film Rozpuštěný a vypuštěný z polovice osemdesiatych rokov. Svěrák hlavnú rolu inšpektora Trachtu písal sám pre seba, režisér Smoljak ho však odmietol. So slovami, že ppotrebuje skutočného herca, obsadil Jiřího Zahajského. Ohrdnutý Svěrák sa preto natruc spojil s režisérom Vítom Olmerom a v kultových filmoch Co je vám, doktore? a Jako jed všetkým dokázal, že bez problémov stvárni aj vážne, charakterové role. A nepotrebuje k tomu Smoljaka.
Zdeněk Svěrák vtedy Smoljakovho syna označil za pomstivého minoritného dediča, ktorý sa iba snaží ovládnuť celé divadlo a túži po peniazoch. Filip sa síce kvôli tvrdému výroku súdil, ale súd právoplatne rozhodol, že išlo o prípustnú kritiku. Vzťahy tak zostali na bode mrazu. „Podstata toho sporu tkvie v osobnosti žalobcu Filipa Smoljaka. Hoci je majiteľom iba osminy autorských práv, chce to divadlo riadiť a hlavne chce viac peňazí,“ povzdychol si Svěrák na súde s tým, že ich kedysi vrelý vzťah dostal príliš horkú chuť a zostalo len obrovské sklamanie.