Trpké priznanie Juraja Hrčku: ĽUTUJEM, že som sa stal HERCOM! Čo sa stalo?!

Juraj Hrčka, herec známy z množstva televíznych a divadelných projektov, prehovoril s nezvyčajnou otvorenosťou o svojej kariére – a padli aj slová, ktoré prekvapili aj jeho fanúšikov. Herectvo možno nikdy nemalo byť jeho cesta.

Začalo sa to nenápadne, ešte v detstve. Stará mama počúvala rádio a keďže boli vzdialenými príbuznými známi herci Ivan a Ján Mistrík, navrhla malému Jurajovi, aby to vyskúšal v rozhlase. Práve dramatická družina sa stala jeho vstupenkou do sveta mikrofónov, kníh a príbehov.
„Z rozhlasu som prešiel do dabingu a televíznych filmov. A už mi to tak zostalo. Že šak čo budem vymýšľať...,“ spomína Hrčka na svoje začiatky.

Po rokoch v rozhlase sa rozhodol študovať na bratislavskom Konzervatóriu a neskôr aj na VŠMU. Kariéra sa rozbehla, ponuky prichádzali, diváci ho poznali. Na pohľad všetko išlo tak, ako malo. No práve dnes, s odstupom rokov, herec priznáva, že si nie je istý, či to bola správna voľba.
„Nejak sa to chytilo. Zdalo sa mi to cool... ale teraz spätne neviem, či to trošku neľutujem,“ hovorí prekvapivo úprimne.

Hoci má na konte množstvo divadelných rolí, filmových postáv či dabingových projektov, nie vždy sa cíti byť pánom svojho osudu. Život herca je podľa neho plný neistoty a čakania. „Sú také obdobia, kedy si hovorím, či to má zmysel, či to vôbec viem, či sa tým uživím alebo nie... Ak si nerobíš vlastné projekty, stále len niečo reprodukuješ. Musí byť niekto, kto ťa osloví – režisér, producent. Nie je to úplne o tebe. Stále čakáš. Si niekomu vďačný,“ priznal v podcaste Bekimovo horúce kreslo. 

Najsilnejšie však zarezonovalo prirovnanie, ktorým opísal, ako sa vo svojej profesii často cíti.
„Cítim sa ako futbalista na striedačke. A ani nie útočník… len taký ten zo zálohy,“ povedal Hrčka. A v tejto jedinej vete akoby sa skrývala celá podstata hereckého sveta – neistota a závislosť od rozhodnutí iných.

Aj keď Juraj herectvu zasvätil celý život, dnes by si možno zvolil inú cestu. Ale povedzme si narovinu, kto z nás sa už aspoň raz v živote nezamyslel, či išiel správnou cestou?