Mika uprednostnil SaS pred návratom do čela Markízy: Neobávam sa, že sa objaví nejaká komunikácia | Topky.sk

°C

Sobota, 18. január 2020. Meniny má Bohdana, zajtra Drahomíra, Sára.

Mika uprednostnil SaS pred návratom do čela Markízy: Neobávam sa, že sa objaví nejaká komunikácia

Zdroj: Topky/Ján Zemiar
02.10.2019 05:56

BRATISLAVA - Bude desiatkou na kandidátke SaS, s Richardom Sulíkom sa dobre pozná, rokoval aj s ostatnými, ale stranu uprednostnil, pretože je pravičiar. Václav Mika poskytol rozhovor topkám o svojom vstupe do politiky. Šírili sa pritom správy, že by mal opätovne zasadnúť na stoličku riaditeľa televízie Markíza.


Ako sa cítite po dnešnom veľkom dni?

Je to ešte čerstvé, ale bol som s ľuďmi, ktorí sú mi blízki, v príjemnej atmosfére a ak to mám opísať emočne, tak som si to užíval.

Prečo ste sa rozhodli ísť do vysokej politiky?

Ako človek som toho skúsil a zažil viac a dospel som k presvedčeniu, ktoré nie je žiadnym veľkým tajomstvom: že ak chcete veci meniť, jediným miestom, kde sa prijímajú riešenia, je politika, a to je jasná motivácia. Oblasť, ktorou žijem, mám ju úprimne rád a predstavuje väčšinu môjho profesionálneho života, sú médiá a kultúra. Chcem byť pritom a chcem to meniť. Jedinou cestou je politika.

A nebojíte sa, že špine, ktorá sa vyťahuje – a zažili ste to aj pri primátorských voľbách – budete musieť čeliť v ešte väčšej miere?

Človek si toho musí byť vedomý. Istý tréning za sebou mám a som presvedčený, že v mojom profesionálnom i osobnom živote som konal tak, že nie za všetko, čo som urobil, si pripíšem jedničku, ale naozaj sa neobávam, že sa objaví nejaká komunikácia  Lebo som konal tak, aby som sa vyhol všetkému, čo by mohlo mať následky v mojom profesionálnom živote. A to sa týka nielen pôsobenia v privátnych médiách, ale aj vo verejnoprávnej sfére. Odchádzal som ako manažér roka, čo je na túto pozíciu nezvyčajné a v súvislosti s vecami, ktoré sa určite objavia, som presvedčený, že na ne budem vedieť zrozumiteľne a jasne argumentačne odpovedať.

Máte ambíciu stať sa ministrom kultúry?

Je veľmi odvážne a predčasné takto to definovať, ale  je pravda, že ak chcete veci meniť, musíte stáť na čele procesov. Ja som známy ako človek, ktorý nemá ambíciu byť tieňovým riaditeľom alebo tieňovým primátorom a od pása komentovať a bombardovať. Som zvyknutý, že ak mám zodpovednosť, tak ju plne prevezmem, a aj preto sa snažím v živote stáť na čele, aby som ju na seba vzal.

Pod ministerstvo kultúry patria aj novinári. Ako vnímate spoločenskú klímu, ktorá vládne na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka?

Chcem v prvom rade povedať, že jednou z mojich dvoch hlavných tém sú slobodné médiá a tvorivá kultúra. A pod slobodnými médiami myslím presne to, čo ten obsah znamená. Že som človek, ktorý určite nie je v akomkoľvek zmysle generátorom regulácie médií. Slobodné médiá tu majú byť. Vyvstávajú tu však nové typy otázok, pretože žijeme v postfaktuálnej dobe, a tomu treba čeliť, žijeme v situácii, keď hovoríme o regulácii tradičných médií, ale máme tu aj nový typ médií. Tieto závažné otázky nerieši iba Slovensko, riešia sa aj na úrovni EÚ a celého sveta. A je úlohou štátu vytvoriť funkčné a dobré pravidlá, ktoré nemajú byť v žiadnom prípade namierené proti slobode tlače.

Spomenuli ste aj tvorivú kultúru.

Žiaľ, aj v politike je vnímaná ako sivá myš alebo Popoluška, akýkoľvek prívlastok tomu dáme. A kultúra je niečo, čo dominuje pri pohľade na to, akí sme, na identitu národa, akú máme históriu a kultúru, to sú obrovské prieniky. Mnoho ráz sa aj úroveň spoločnosti posudzuje podľa úrovne kultúry – a za tým si stojím, že to je dobré meradlo, jedno z dobrých kritérií.

Nie je v tomto smere zlým signálom úpadok slovenského filmu?

Výrazne by som oponoval. Pretože boli časy, keď sa na Slovensku netočil žiadny film, a teraz film mimoriadne ožil aj vďaka audiovizuálnemu fondu, ale aj vďaka prostrediu, ktoré sa vytvorilo. Ak by neboli talentovaní tvorcovia, peniaze budú zbytočné. Ročne sa točí niekoľko filmov, spomeniem aj úspechy: dve ceny z Karlových Varov dva roky za sebou a máme aj film, ktorý uspel v Benátkach. Ten trend vnímam veľmi priaznivo. Točia sa filmy , ktoré dokážu obstáť v medzinárodnej konkurencii. To je dobrá cesta a treba ju posilniť.

Prečo SaS?

V prvom rade treba povedať, že ak ma niekto nejako definoval a pozeral na mňa optikou môjho života, som, prirodzene, človek, ktorý sa cíti lepšie napravo, mám k tomu aj rodinné predpoklady. Môj otec bol v 50. rokoch vyšetrovaný, musel odísť zo školstva a vidieť ma niekde na ľavej strane by preto nebolo ani logické, to je moja hodnotová orientácia. Druhá vec je, že SaS naozaj stavia na odborníkoch. Snaží sa získať profesionálov, osloviť ich a dokonca je tolerantná aj voči inému názorovému spektru. Ak je odbornosť na prvom mieste, je to veľmi dobré – a v SaS to je. Tomu projektu sa dá dôverovať.

Vzťah s Richardom Sulíkom?

Hrá určite veľkú rolu, pretože sa poznáme dlho, 18 rokov, mnoho ráz sme viedli polemiky o rôznych veciach a nie sme, ako sa hovorí, one chip, z jedného cesta. O to viac je to pre mňa merateľné a čitateľné, pretože viem, s  kým hovorím a čo môžem očakávať. A preto je to rozhodovanie jednoduchšie.

Pohádali ste sa niekedy?

No, samozrejme, určite sme polemizovali.

Spomeniete si, ako ste sa zoznámili?

Cez spoločných priateľov. Samozrejme, ja som pracoval v oblasti médií a takto sme sa dali dohromady. Bratislava je malé mesto, takže ľudia, ktorí sa pohybujú v spoločnosti zainteresovanej do jednej veci a majú sa o čom porozprávať, veľmi pravdepodobne sa môžu stretnúť.

Ako vnímate interný spor v SaS?

Ja som v prvom rade nestraník, takže sa mi nepatrí komentovať tieto veci. Ako hovorí pápež František, kto som ja, aby som ich súdil? Takže toho sa budem držať. Žiadny spor neprospieva, ale niekedy sú veci, ktoré treba vyriešiť. Ale treba povedať základnú vec: základom straníckej demokracie je kongres a ako kongres rozhodne, tak bude. To je úloha, ktorú všetci musia a mali by akceptovať.

Rokovali ste niekedy s inou politickou stranou?

Nazval by som to inak ako rokovanie, ale ak to vezmem spätne, dostal som otázku k Mirovi Beblavému, Andrejovi Kiskovi aj Tomášovi Druckerovi. Všetkých poznám, stretli sme sa, ale ja som dal zásadné a jasné vyjadrenie, že nepôjdem do žiadneho nového politického subjektu, a to sa naplnilo.

Prečo do nového nie, to bola vaša požiadavka?

Ak by som išiel do nejakého projektu, chcel by som vidieť históriu, konkrétne kroky. Akokoľvek si tú politickú mapu vezmem, prienik pravica a odborníci ma priviedol do SaS. A mám sa tam s kým zhovárať.

Čiže vás Sulík ani nemusel veľmi presviedčať?

Ťažko povedať, čo je veľmi a čo je málo.

A je niečo, čo vás presvedčilo definitívne, na sto percent?

Jasnosť rozhovoru a jasne pomenované priority.

Prečo si myslíte, že sa o vás hovorí ako o človeku Smeru?

To je pomerne jasné. Šiel som do funkcie riaditeľa RTVS s výraznou podporou Smeru, ale v parlamente som dostal aj hlasy OĽaNO, ktoré mi pomohli, aby som vyhral. Aj súčasný župan Viskupič vtedy vyhlásil, že je na to hrdý. Rozhodujúce však je, ako som televíziu manažoval. Moje výsledky hovoria jasne: v roku 2017 ma podporila celá demokratická opozícia a absolútne ma odmietla SNS, Smer a kotlebovci. Je dôležitejšie, kde sa nachádzate, na akej politickej mape, ako to,  kto vám dá dôveru alebo nie. To je najplastickejšie vyjadrenie toho, komu som vyhovoval a komu nie a ako aj nakoniec politici hodnotili prácu RTVS. Dovolím si tvrdiť, že strany, ktoré vyznávajú slobodu médií a demokratické pravidlá, videli, že RTVS sa stalo najdôveryhodnejším médiom. A to niekto ocenil a niekto nie.

Teraz si pustíte RTVS?

Áno. Som divák spravodajstva a najmä Dvojky. Systém cyklu dokumentov, ktorý sme vytvárali s Tiborom Búzom a tímom, je dobrý a vždy viem, čo tam nájdem. Sledujem však aj ostatné médiá.

Boli aj projekty, ktoré veľmi nevyšli. Najväčší Slovák...

Legitimizovanie predstaviteľa zločinného režimu nebolo šťastné. Patrí to skôr do rúk odborníkov a historikov.

Pri vstupe do vysokej politiky ste rozmýšľali aj nad tým, že ste si zatvorili dvere v súkromnej sfére?

Áno, to ste trafili klinček po hlavičke. Toto bolo jedno zo zásadných rozhodnutí.

Radili ste sa  aj s rodinou?

Áno, prirodzene. S najbližšími, rodinou a priateľmi. Zdá sa, že mám dobrú rodinu aj priateľov, že to ostalo v tomto kruhu.

Máte plnú podporu?

Tak, viete... čo je plná podpora? Poviem to inak, všetci mi porozumeli.

Čiže riaditeľom Markízy už nebudete?

No ak tu sedím, tak nie.

Ste na desiatom mieste, máte k tomuto číslu nejaký špeciálny vzťah?

Nemal som nejaké ambície pretláčať sa na čelné pozície, ale fakt, že sa do prvej desiatky dostala kultúra a médiá, svedčí o tom, že SaS to myslí s touto témou vážne. Smutnou praxou sú predvolebné balíčky.

Máme tridsať rokov od revolúcie. Myslíte si, že je to úspešný príbeh?

V tom som veľký pragmatik. Som proti tomu, keď sa len bičujeme, že všetko je zlé. Treba sa porovnávať s naším regiónom, ale máme predpoklad na to, aby bolo na Slovensku ešte lepšie. Máme množstvo nevyužitých šancí. Môže to pôsobiť ako fráza, ale máme tu množstvo šikovných a pracovitých ľudí. Dnes už aj vyspelé demokracie zápasia s tým, že ochota pracovať klesá, a to je náš veľký nevyužitý potenciál.

Boli ste za zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, stále na tom trváte?

V projekte na generálneho riaditeľa som mal dva návrhy financovania.  Koncesie a financie zo štátu. Dnes je už situácia jednoznačná. Dospelo sa k opatreniam vedúcim k tomu, že sa zvyšovala kategória oslobodených, a preto je nevyhnutné to dokončiť. Je to nezvratné: ak sa raz rozhodlo, že financie zo štátu prevážili, už niet cesty späť.

Beriete si do SaS svoj tím ľudí, ktorí vám pomáhali aj v minulosti?

Budem spolupracovať s ľuďmi, ktorí mi pomáhali aj v minulosti, s ktorými mám dobrú odbornú a profesionálnu skúsenosť. Je veľa ľudí na trhu, ktorí sú ochotní sa so mnou zhovárať, dať mi rady a som tomu otvorený.

Ste kreatívny človek. Budete nejakým spôsobom pomáhať s kampaňou?

Určite nie. Budem nasledovať model, ktorý je nastavený a zapájať sa doň. Vlastné aktivity však mať nebudem.

Budete na bilbordoch?

To ešte neviem, musíme si sadnúť a dohodnúť sa, čo a ako. Vlastná iniciatíva tu ide bokom.

Ak by ste uspeli, ste pripravený na to, že budete mať menej času na rodinu? Máte dvojročnú dcérku. S týmto zápasil napríklad aj bývalý prezident.

Andrej má syna Martina a medzi ním a mojou dcérkou je rozdiel mesiac. My sme aj ako otcovia konzultovali, aj v rodine som to odkonzultoval a som pripravený to zvládnuť.


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/vrr

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články