KDH sa pre výsledky v eurovoľbách obrátilo na Ústavný súd SR, je to nespravodlivé: Reakcia SaS | Topky.sk

Utorok, 20. august 2019. Meniny má Anabela, zajtra Jana.

KDH sa pre výsledky v eurovoľbách obrátilo na Ústavný súd SR, je to nespravodlivé: Reakcia SaS

Miriam Lexmann (vľavo), predseda KDH Alojz Hlina a Milan Majerský
Miriam Lexmann (vľavo), predseda KDH Alojz Hlina a Milan Majerský
Zdroj: TASR – Jaroslav Novák
04.06.2019 14:55

BRATISLAVA - Kresťanskodemokratické hnutie sa pre výsledky májových eurovolieb obrátilo na Ústavný súd SR. Potvrdil to predseda KDH Alojz Hlina. Hnutie považuje za nespravodlivé, že vo voľbách skončilo lepšie ako SaS, a predsa nemá priamo dva mandáty, kým SaS áno. KDH má na jeden čakať, kým nastane brexit.


"Veríme v spravodlivosť," povedal Hlina v súvislosti s podaním na Ústavný súd SR. Nepovedal, či sa hnutie obráti aj na iné inštitúcie, ak by neuspelo na košickom súde. Mandáty sa udeľovali podľa novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú v januári schválil parlament. Tá hovorí, že jeden zo zvolených slovenských europoslancov sa neujme mandátu až do termínu brexitu.

"Čierny Peter" pripadol Miriam Lexmann, kandidátke KDH. Hnutie to považuje za nespravodlivé, keďže SaS (9,62 percenta) dosiahla horší výsledok a napriek tomu dostala dva mandáty. KDH získalo 9,69 percenta hlasov.

Alojz Hlina
Alojz Hlina
Zdroj: SITA/Branislav Bibel

Slovensku má po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ pripadnúť jedno z britských kresiel. Podľa novely by sa mandátu neujal zvolený kandidát tej poltickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia.

Reakcia strany SaS

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nepovažuje za spravodlivý zákon, podľa ktorého pripadol brexitový mandát KDH. Zároveň však za spravodlivé nepovažuje ani argumenty KDH. Uviedol to hovorca SaS Róbert Buček.

Róbert Sulík
Richard Sulík
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Ako priblížil, podľa argumentov KDH by do odchodu Veľkej Británie z Európskej únie mala mať strana SaS taký istý počet mandátov v Európskom parlamente ako hnutie OĽaNO. To získalo o vyše 43 000 hlasov menej, čo je viac ako 4,3 percentuálneho bodu menej ako SaS. "Podľa nášho názoru Štátna volebná komisia si tento zákon, o rozporuplnosti ktorého nepochybujeme, vyložila správne. Vyskytli sa aj názory, že by sa napríklad mala SaS vzdať mandátu v prospech KDH, čo však nie je možné," dodal Buček.

Saková odmieta, že by situáciu spôsobil jej rezort

Pre blížiaci sa brexit parlament v zrýchlenom konaní novelizoval volebný zákon, ktorý určuje prepočet hlasov získaných v eurovoľbách. Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) odmietla, že by situáciu spôsobil jej rezort. "Ak má niekto pochybnosti, že sa ten vzorec použil nesprávne, alebo že sa použil s nejakými chybami, alebo celý ten výpočet je chybný a nejak inak dedukuje, aký mal byť výsledok, tak sa treba skutočne obrátiť na štátnu volebnú komisiu," povedala Saková.

Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijala Národná rada SR začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu. Podľa novely zákona, ktorú predložila Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“.

Denisa Saková
Denisa Saková
Zdroj: TASR - Pavol Zachar

Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.

Podľa pôvodného plánu malo byť v čase eurovolieb Spojené kráľovstvo už mimo EÚ, zatiaľ sa tak nestalo. Preto sa aj na ostrovoch konali eurovoľby. Náš 14. europoslanec sa teda mandátu môže ujať až po brexite. Pre náročnú vnútropolitickú situáciu v Spojenom kráľovstve je neisté, či sa to stane a kedy.


Galéria

Miriam Lexmann (vľavo), predseda Alojz Hlina Róbert Sulík Denisa Saková

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR, SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články