Jiří Bartoška prehral boj s rakovinou: Mal skvelé životné aj filmové úlohy

Český herec sa narodil 24. marca 1947 v obci Děčín. Od detstva mal zálusk na výtvarné umenie, jeho sen stať sa kunsthistorikom sa však rozplynul v momente, keď ho neprijali na vysokú školu. Ako uvádza blesk.cz, vďaka priateľstvu s Janou Švandovou mal však kamarátov medzi študentami JAMU, a práve ona spolu s Eliškou Balzerovou ho prihlásili na JAMU bez toho, aby to tušil. Po tom, čo ho a skúšky pripravil kamarát Bolek Polívka, nastúpil na hereckú štúdium, kde sa jeho spolužiakmi stali práve Jana Švandová, Bolek Polívka, Eliška Balzerová či Svatopluk Skopal.

Počas svojej kariéry sa venoval nielen divadlu, ale aj filmu. Značnú časť života strávil aj prácou pre karlovarský filmový festival, na ktorého čele bol 30 rokov. Za túto dobu sa mu podarilo festival vrátiť medzi celosvetovú elitu. Spolu s Evou Zaoralovou získal v roku 2017 Českého leva za mimoriadny prínos pre českú kinematografiu.

Po škole rok účinkoval v brnenskom Divadle na provázku, odkiaľ sa presunul do divadla v Ústí nad Labem, kde spolupracoval s režisérom Evaldom Schormom. Opäť rokov neskôr odišiel do Divadla Na zábradlí. Po smrti Schorma aj s ďalšími kolegami odišiel za Karolom Heřmánkom do novo založeného Divadla Bez zábradlí.

K filmu sa Jiří Bartoška dostal v roku 1975, kedy debutoval v dráme Hřiště režiséra Skalského ako stavebný inžinier Luděk Turna. O dva roky neskôr sa objavil v pravekej trilógii inšpirovanej knihami Eduarda Štorcha: Osada havranů, Na veliké řece a Volání rodu, kde s Ludvíkom Hradílkom vytvoril nezabudnuteľné dvojici lovcov. V tom istom roku si stihol zahrať vedľajšiu úlohu vo filme Stíny horkého léta. Film získal Krištáľový glóbus na MFF Karlovy Vary, ktorému neskôr celých 30 rokov prezidentoval práve Jiří Bartoška.

Herec stvárnil stvárnil vo filmoch vyše sto úloh. V ďalšíh rokoch to boli skôr vedľajšie úlohy v kriminálkach, drámach či televíznych filmoch: Čekání na déšť, Drsná planina, Sluníčko na houpačce, Jehla či Cukor. Hlavné úlohy stvárnil v roku 1983 v komédii Katapult podľa novely Vladimíra Párala alebo v psychologickom filme Tichá radost s Magdou Vášáryovou a Janou Brejchovou. Veľkú popularitu priniesli Bartoškovi seriály Sanitka alebo My všichni školou povinní.

V roku 1987 si zahral po boku Magdy Vašáryovej vo filme Južná pošta, ktorý zobrazoval povojnovú situáciu na južnom Slovensku. Jednu z najvýraznejších úloh v kariére stvárnil vo sfilmovanom románe Eduarda Bassa Cirkus Humberto z roku 1988. V roku 1989 si Jiří Bartoška zahral s Jiřinou Bohdalovou v hororovej komédii Strašidlo Cantervillské. Ďalším úspešným snímkom bola tragikomická dráma Hřbitov pro cizince (1991) a v ďalšej Hubačovej dráme Hostina si zahral v roku 1993 spolu s Ivanou Chýlkovou.

Úspešný bol pre Barošku aj koniec 90-tych rokov. Krásne postavy si zahral v slávnych filmoch Stůj, nebo se netrefím, Je třeba zabít Sekala či vojnovej dráme Všichni moji blízcí, ktorý získal Českého leva za najlepší film roku a Jiří Bartoška si odniesol ocenenie za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Druhého Českého leva obdržal v roku 2016 za dlhoročný umelecký prínos českému filmu.

V novom storočí zažiaril v hlavných úlohách vo filmoch Hodina pravdy, Ideálny manžel či Falešné obvinění. Vedľajšie úlohy si zahral vo filmoch Příběhy obyčejného šílenství a Anděl páně, kde stvárnil Pána Boha. Nezabudnuteľné sú jeho hlavné úlohy vkomédiách Marie Poledňákovej Líbáš jako bůh a Líbáš jako ďábel. Za hlavnú rolu vo filmu Teorie tygra z roku 2016 bol nominovaný na Českého leva. Aj v posledných rokoch bol herecky veľmi aktívny. Predstavil sa napríklad v životopisnom filme Havel (2020), v romantickej komédii Šťastný nový rok 2: Dobro došli (2021) či v komédii Zbožňovaný (2021).

Jiří Bartoška okrem hrania v Divadle Bez zábradlí zastával od roku 1994 funkciu prezidenta jedného z najstarších filmových festivalov v Európe – v Karlových Varoch. Spoločne s umeleckou riaditeľkou festivalu Evou Zaorálovou, považovanou za jednu z najlepších európskych filmových kritičiek, dokázali priviesť tento festival na svetovú špičku a v súčanosti je MFF Karlovy Vary považovaný za jeden z najprestížnejších filmových festivalov na svete. Zakaždým ho na ňom sprevádza jeho manželka archeologička Andrea, s ktorou patrili k najstabilnejšiemu páru českého šoubiznisu a prežili spolu 47 rokov. Majú spolu dve deti – dcéru Katarínu a syna Jana.

Jiří Bartoška bol aktívny aj občiansky. V roku 1977 podpísal Antichartu, ale tiež petíciu za prepusteníie Václava Havla z väzenia. Rovnako sa podpísal aj pod prehlásenie Několik vět. 19. novembra spoluzaložil Občanské fórum a na manifestácii 10. decembra 1989 oznámil Havlovu kandidatúru na prezidenta ČSSR.