Josef Dvořák o boji s rakovinou roky mlčal: V tejto životnej situácii rolu komika nezvládal

Český herec Josef Dvořák sa narodil 25. apríla 1942 v českej Horní Cerekvi. Pochádza zo živnostenskej rodiny, ktorá po roku 1948 prišla o svoj obchod. Pošramotený kádrový profil pre Josefa znamenal, že jedinou školou, kam mohol ísť, bolo odborné učilište. Vyučil sa teda za automechanika v Kadani, ale už vtedy vedel, že opravovať autách nechce. K divadlu pričuchol vďaka rodičom a sestre, ktorí boli ochotníkmi. Zo syna však herca mať nechceli, mama túžila po tom, aby bol baníkom. Dvořáka tiež viac ako divadlo lákala spevácka kariéra. Ale že má v sebe nesmierny komediálny talent, v ňom objavil šéf Kladivadla, ktorý ho uvidel hrať na gitaru, ako na pieseň Diana balí dievčatá.

Súčasťou Divadla Semafor sa stal v rokoch 1972 – 1990, hral po boku Jiřího Suchého a Jitky Molavcovej, s ktorými vytvoril trio Kašpar, Baltazar a Melicharová. Po rokoch sa sústredil na samostatnú hereckú skupinu, ktorá sa neskôr stala základom pre založenie Divadelnej spoločnosti Josefa Dvořáka (1990).

Prvú väčšiu filmovú úlohu dostal vo filme Jáchyme, hoď ho do stroje (1974), kde vytvoril postavu automechanika Béďu Hudečka. Po príchode do Prahy začalo jeho pôsobenie v televízii. U diváckeho publika zarezonoval v roztomilej snímke Traja chrobáci. Nápad a jadro libreta vzniklo v roku 1975 v Dánsku, kde autori pracovali ako mímovia v kodanskom pouličnom divadle. Dramatické úlohy mu priniesli 90. roky 20. storočia. Hral napríklad vo filmoch Lvi salónů (1978), zahral si postavu Vildy Semeráda v televíznom filme Hřbitov pro cizince (1991) alebo tragikomickú úlohu nadporučíka Mazurka vo filme Černí baroni (1992). Zo stoviek televíznych úloh patrí medzi najznámejšie tie v seriáloch: Nemocnica na kraji mesta, Rozpaky kuchaře Svatopluka, Byli jednou dva písaři, Arabela, Návševníci, Hospoda.

Herec Josef Dvořák pred svetom dlho skrýval desivé tajomstvo. V minulosti bojoval s chorobou, ktorá častokrát máva zlý koniec. Bojoval s rakovinou hrubého čreva. O tom, čo prežíva, vedeli len jeho najbližší. Všetko držali v prísnej tajnosti a sám Josef Dvořák o boji s rakovinou prehovoril až po niekoľkých rokoch, kedy bol už definitívne vyliečený. Keď sa zradná beštia v jeho tele ozvala prvýkrát, bolo to ako blesk z jasného neba. „Nevedelo sa, čo sa deje. Pot na čele, ako keď vám niekto vopchá nôž do žalúdka a trošku s ním obracia. Asi tak veľká bolesť to bola,“ popísal Dvořák v relácii Českej televízie 13. komnata.

Problémy sa prejavovali aj počas hrania v divadle. „Vyliezol som na javisko a nemohol som urobiť ani krok,“ povedal Dvořák, ktorý tušil, že sa niečo deje, ale nemal odvahu zájsť k lekárovi. Prinútila ho až manželka, čím mu zrejme zachránila život. Aj keď sa dozvedel desivú diagnózu, prišiel včas, kedy sa choroba ešte dala liečiť. Dvořák však až taký optimistický nebol. „Myslel som, že sa môj čas nachýlil a blíži sa koniec,“ priznal herec. Operovali ho týždeň pred Štedrým dňom a nasledovali chemoterapie. Zvládal ich dobre, takže sa nemusel vzdať ani divadla. Herec nakoniec rakovinu porazil, ale preventívne kontroly absolvuje pravidelne.

Veľkú oporu má v rodine, ktorá je dosť početná, ak rátame aj všetky jeho manželky. Dokopy sa ženil štyrikrát a s exmanželkami má dobrý vzťah. Prvá sa volala Arnoštka, so Zuzanou sa po niekoľkých rokoch oženil druhýkrát, a osudovou láskou sa stala Jarmila, ktorú volá Jája. S produkčnou Československej televízie sa zobrali v roku 1991 po osemročnej známosti. S ňou vyženil dcéru Markétu, ktorej vtipne hovorí „vojnová korisť“, spolu majú tri ďalšie dcéry – Moniku, Zuzanu a Terezu. Všetky štyri však majú veľmi pekný vzťah. „Som za to veľmi rád. Všetci sa máme radi, navštevujeme sa. Vďačím za to predovšetkým Jáje, ktorá je v stmeľovaní ľudí vynikajúca. S mojimi bývalými dokonca chodia na dovolenku,“ popísal herec denníku Blesk ich rodinnú idylku.