Módny priemysel je po ropnom biznise druhým najšpinavším na svete. Je zodpovedný za gigantickú spotrebu vody a za 10% globálnych emisií. Napriek týmto šokujúcim číslam si mnohí z nás naďalej kupujú "jednosezónny" odev, len aby zahnali chvíľkovú úzkosť či uspokojili túžbu po sociálnom statuse.
Ako sa vymaniť z tohto kolobehu? Barbara Jagušák je módna aktivistka, ktorá svoj osobný ekologický postoj pretavila do snahy o zmenu. V otvorenom rozhovore v podcaste Pravda o klíme hovorí o tom, prečo má sama v nákupných centrách pocity úzkosti, vysvetľuje rozdiel medzi fast a slow fashion a radí, ako vytvoriť funkčný a udržateľný šatník.
Čo ste si naposledy kúpili?
Bielu košeľu, z ktorej mám veľkú radosť. Je to škandinávska udržateľná značka. Už nekupujem impulzívne, len veci, ktoré skutočne potrebujem. Tie, ktoré mi doslúžia, posúvam ďalej.
Keby sme sa pozreli do vášho šatníka, čo tam nájdeme?
Najmä monochromatické kúsky v základných zemitých odtieňoch, veľa bielej a veľa čiernej. Môj šatník je v podstate veľmi striedmy, skromný a funkčný.
A keby sme sa doň pozreli povedzme pred pár rokmi? Ako sa vyvíjal váš vzťah k móde a k nakupovaniu?
Študovala som v Londýne, takže môj šatník pred tými 13, 14 rokmi bol veľmi experimentálny, veľmi farebný. Kupovala som si veľa vecí z vintage obchodov a zo secondhandov, pretože londýnsky trh so secondhandmi je veľmi inšpiratívny.
Keď vstúpite do obchodu s oblečením, tiež sa vám stane, že niečo zbadáte a poviete si: toto musím mať?
Ja veľmi nechodím nakupovať a už vôbec nemám rada nákupy v nákupných centrách. Nedá sa im občas vyhnúť, lebo mám dve deti, ale chytajú ma tam pocity úzkosti. Najmä keď vidím plné regály nekvalitného oblečenia z rýchlych značiek, ktoré vzniká v nehumánnych podmienkach, väčšinou v rozvojových krajinách. Tým, že poznám príbeh za oblečením, snažím sa nákupom vyhýbať. Mám z nich strach a nepríjemné pocity.
Hovoríte o úzkosti, ale sú ľudia, ktorí radi nakupujú. Prečo niekto nakupuje veľa a aj to, čo nepotrebuje? Spôsobuje mu to šťastie?
Zistilo sa, že nákupy naozaj vedia vyplaviť takzvaný hormón šťastia, dopamín. Sú ľudia, ktorí majú za sebou zlý deň alebo sú po rozchode a útechu hľadajú v nakupovaní. Nová vec a to, že sa nám niečo na sebe páči, dokáže vyvolať chvíľkový pocit šťastia. Lenže, tento pocit býva často sprevádzaný výčitkami. Prídeme domov, otvoríme preplnené skrine a zistíme, že to, čo sme si kúpili, sa nám ani nehodí. Ďalším faktorom sú sociálne siete a status, ktorý vďaka oblečeniu vieme získať, a pocit, že si musíme kúpiť danú vec, aby sme boli uznaní spoločnosťou a držali krok s dobou.
Čo je fast fashion a ako to ovplyvnilo naše šatníky? Je totiž fascinujúce, že dokážeme kúpiť veci, ktoré stoja pomaly menej ako kopček zmrzliny.
Toto oblečenie vzniká rýchlo, ako napovedá samotný názov, a je nekvalitné. Vzniká v nehumánnych podmienkach v továrňach v rozvojových krajinách, kde pracujú ľudia často žijúci pod hranicou chudoby. Je to biznis model zameraný hlavne na rýchly profit a na to, aby sa trendy rýchlo menili a aby ľudia mali pocit, že potrebujú obmieňať svoj šatník. Je to biznis model, ktorý drancuje prírodné zdroje a má aj sociálne a environmentálne dopady, ktoré sú spojené s emisiami uhlíkových plynov a textilným odpadom.
Ľudia vedia, že tie veci, ktoré sú lacné, sú nekvalitné, a napriek tomu to funguje. Prečo?
Ja si myslím, že tam zohráva veľkú úlohu sociálny status, ale možno aj taký dobrý pocit z toho, že môžem ušetriť a pritom si kúpim viac. Ja veľmi rada používam formulku, ktorá sa volá cost per wear (cena za jedno nosenie). Keď si kúpim kabát za 200€ a nosím ho 10 sezón, tak ma to vyjde 20€ za sezónu. Ale keď si kúpim lacný kabát za 40€, ktorý si môžem obliecť len jednu sezónu, lebo sa vyžmolí, tým pádom mi tá nízka cena nič neušetrí. Len tvoríme textilný odpad a zbytočne zaťažujeme ekosystém a vytvárame ďalšie skleníkové plyny.
Módny priemysel je zodpovedný za obrovskú spotrebu vody a vytvára podľa štatistík až 10% globálnych emisií. Kde táto environmentálna stopa najviac vzniká?
Odevný priemysel je druhý najšpinavší na svete hneď po ropnom. Bavlna je stále najpoužívanejším materiálom, takže tam je obrovská environmentálna záťaž, pretože sa musí hnojiť a farmári musia bojovať proti škodcom – polia sú plné herbicídov a pesticídov, ktoré kontaminujú spodné vody. Na výrobu trička spotrebujeme zhruba 10 000 l vody. Potom do hry prichádzajú firmy, ktoré farbia látky. Tam ide často o toxické materiály, ktoré znečisťujú vodu, pretože tieto krajiny zvyčajne nemajú infraštruktúru, aby ich vedeli oddeliť. Tým pádom sa stáva, že ľudia majú absolútne znečistenú vodu, kde nie je žiadna vegetácia a takmer žiadne ryby. A potom je tam samozrejme distribúcia a textilný odpad – státisíce ton, ktoré sa nedajú dobre recyklovať.
Vy ste propagátorom toho opačného trendu, a to je Slow Fashion. Aké sú jeho hlavné piliere?
Transparentnosť, etickosť a udržateľnosť. Transparentnosť preto, lebo my potrebujeme vedieť, kto vyrába naše oblečenie. Akonáhle to vieme, tak vieme byť empatickejší. Veľkou súčasťou Slow Fashion sú aj certifikácie, ktoré sú validáciou toho, že je to vyrobené v udržateľných podmienkach, z udržateľných materiálov a že tí ľudia boli riadne zaplatení. Nosnými piliermi pomalej módy je aj kvalita, trvácnosť a nadčasovosť strihu.
Veľa ľudí nakupuje podľa hesla: Kupuj menej, vyberaj kvalitne a nos to dlho. Ako sa dá predĺžiť životnosť kvalitnejšieho oblečenia, ktoré naozaj niečo vydrží?
Sú medzinárodné firmy, ktoré majú na webových stránkach aj návody, ako si opraviť oblečenie. Dnes už si vďaka tutoriálom vieme sami opraviť oblečenie alebo ho zaniesť ku krajčírke, ktorá nám ho vie upraviť, opraviť alebo skrátiť. Vždy hovorím, že sa treba pozerať na kvalitu materiálov. Tá je veľmi dobrý predpoklad na to, aby sme si kúpili odev, ktorý dokáže vydržať aj 10, 12, 15 rokov.
Módny je teraz kapsulový šatník. Čo to je a čo nám to môže priniesť?
Kapsulový šatník je pojem, ktorý definovala Donna Karan, americká dizajnérka. Ona predstavila unikátnu teóriu vďaka jej kolekcii Seven Easy Pieces, sedem jednoduchých kúskov, kde nakombinovala úplne základné kúsky, ako je biela košeľa, čierne sako, čierne nohavice, nejaký doplnok, kožená bunda alebo čierny či sivý kabát. Chcela ukázať, že keď máme tieto základné kúsky v dobrej kvalite a v peknom strihu, vieme robiť nekonečné množstvo kombinácií a pekných stylingov. Ja si myslím, že trendy sú absolútny prežitok a kapsulový šatník nás učí rozmýšľať nad tým, čo sa nám hodí. Zároveň nám šetrí čas, ktorý trávime pred skriňou. Kapsulový šatník je perfektný tip pre ľudí, ktorí si chcú zjednodušiť život.
Skúsme dať na záver takú edukatívnu bodku. Povedzme ľuďom nejaké rady, aby mohli prispieť k dlhodobej udržateľnosti v móde.
Určite by som ako prvú radu dala ľuďom, aby zabudli na trendy a aby si nízke sebavedomie nekompenzovali nákupom oblečenia, pretože sa to dá riešiť inak. Potom by som poradila, aby nakupovali radšej menej, kvalitne a nadčasové kúsky, ktoré dlho vydržia a dajú sa dobre kombinovať. No a v prípade, že už majú pekné veci, ktoré im neslúžia, aby ich posúvali ďalej do secondhandov, bazárov alebo na swapy, kde si ľudia navzájom môžu vymieňať veci zadarmo. Je prirodzené, že si chceme občas niečo pekné na seba zaobstarať, ale nemusí to byť kúpené vo fast fashion obchodoch.
- reklamná správa -
