„Môžeme byť zelení a ekologickí, ale musí to byť aj cenovo prijateľné a efektívne pre samosprávu a najmä pre obyvateľov.“ Tieto slová Jozefa Božika, primátora Partizánskeho a predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), jasne definujú základný problém, ktorý riešia slovenské mestá: ako skĺbiť environmentálnu zodpovednosť s finančnou dostupnosťou pre občanov.
V exkluzívnom rozhovore hovorí o unikátnom zbere bioodpadu, plánoch na energetickú nezávislosť a o tom, aké problémy trápia slovenské samosprávy v súvislosti s klímou najviac.
Ako sa Partizánske pod vaším 15-ročným vedením menilo v reakcii na klimatickú krízu?
Podobne ako iné mestá, aj my sme sa snažili implementovať predovšetkým vodozádržné opatrenia. A zároveň intenzívne pracujeme na kompenzácii, ak musíme nejaké stromy vyrúbať. Za tých 15 rokov sme v Partizánskom vysadili viac ako 1000 nových stromov a vyše 10 000 kríkov a trvaliek. Snažíme sa, aby všade tam, kde je betón, pribudla zeleň. Pri rekonštrukciách používame vodopriepustné materiály a budujeme retenčné nádoby na zber dažďovej vody, ktorú spätne využívame. Začali sme aj s inštaláciou fotovoltaických elektrární na strechách budov, aby sme postupne znižovali našu uhlíkovú stopu. Cieľ je jasný: pripraviť ekologicky dlhodobo udržateľný život, ktorý prinesie nielen radosť, ale aj vyššiu kvalitu, hoci vieme, že klimatickú zmenu budeme cítiť ešte celé desaťročia.
Jednou z priorít mesta je modernizácia centrálneho zásobovania teplom. Prečo?
Je to kľúčové. Energetika, respektíve teplo, je u nás v rukách mesta, čo je obrovská výhoda. Technické služby sme nikdy nenechali sprivatizovať, energetiku sme budovali sami a za vlastné. Aktuálne smerujeme k nízkouhlíkovému a nízkotepelnému hospodárstvu. Dokonca sme v spolupráci s Priateľmi Zeme získali peniaze priamo z Bruselu na prípravu tohto projektu, tak je možné, že aj v tomto bude Partizánske vzorom pre Slovensko.
Mohli by ste ten projekt priblížiť? V čom je unikátny?
Chceme prepojiť dve najväčšie sídliská v meste. Jedno je už vykurované biomasou. Náš plán kombinuje využitie starého geotermálneho vrtu, fotovoltaiky a – čo je inovatívne – zvyškového tepla z čističky odpadových vôd. To teplo vzniká ako externalita pri spracovaní odpadových vôd a my ho chceme využiť. Pripravujeme štúdiu a projekt, ktorý musí byť efektívny nielen z hľadiska nulovej uhlíkovej stopy, ale hlavne ekonomicky a finančne prijateľný pre našich občanov. Nemôžeme byť zelení za každú cenu a nivočiť pritom ekonomiku bežného človeka. Skutočne každé jedno opatrenie, ktoré zavádzame v posledných rokoch, je už vedené s tým, že žijeme v ére klimatickej zmeny. My ju neodstránime, ale musíme sa adaptovať.
Aké problémy v súvislosti so zmenou klímy sú univerzálne pre slovenské mestá a obce?
Univerzálne nás trápi sucho, ktoré sa, s výnimkou tohto netypického leta, neustále prehlbuje. Budeme sa musieť pripraviť na to, ako rozumne a efektívne využívať pitnú vodu, pretože my sme momentálne takí roztopašní, že pitnú vodu používame aj na splachovanie v toaletách, čo je v iných krajinách absolútne nemysliteľné. Slovensko zatiaľ má pitnú vodu veľmi kvalitnú a to je veľké šťastie. Potom je to nerovnomerné rozloženie zrážok – extrémne suchá striedajú prívalové dažde a záplavy. V mestách máme problém s obrovským množstvom betónových plôch, ktoré zadržujú teplo a neumožňujú vsakovanie vody. Partizánske, ktoré bolo plánované Baťom ako moderné mesto v záhradách, má ešte pomerne dosť zelene, ale aj tak riešime každý meter asfaltu a spevnenej plochy. Preto v ZMOS veľmi intenzívne spolupracujeme s Medzinárodným vedeckým inštitútom ICARI, aby sme mali vedecky podložené dáta, aké adaptačné opatrenia v našom stredoeurópskom priestore fungujú najlepšie. Nechceme robiť veci naslepo.
V čom Partizánske ukázalo cestu, pokiaľ ide o nakladanie s odpadom?
Naša miera triedenia všetkých odpadov je síce na úrovni 30 – 40 %, no sme absolútne unikátni v zbere kuchynského bioodpadu. Boli sme prvé mesto vo V4, ktoré sa zapojilo do programu Zero Waste. Nechceli sme nechať hnedé nádoby na sídliskách, ktoré nevoňajú a lákajú hlodavce. Máme takzvaných bežcov, ktorí zbierajú odpad priamo spred 7000 dverí bytov, dvakrát do týždňa. Občan vyloží vedierko s kompostovateľným vreckom s QR kódom, naši ľudia ho nasnímajú, odvážia a odvezú do našej vlastnej kompostárne. Ťažko sa to presadzovalo, lebo ľudia sa báli, že kto im bude chodiť do činžiakov a čo im ukradne spred dveríi. Nikdy sa nič sa také nestalo.
Aké sú výsledky tohto zberu?
Čistota tohto kuchynského odpadu je na neuveriteľnej úrovni 99,93 %. Ročne takto vytriedime viac ako 400 ton, ktoré by inak skončili na skládke. Náš model bol dokonca dávaný za príklad na konferenciách v Berlíne a Barcelone. Zapája sa doň už 75 % domácností. A tí, čo triedia, platia ročný poplatok za zmesový komunálny odpad o 5 € na osobu menej. Je to finančná motivácia, ktorá funguje. Ukazujeme, že zodpovednosť voči klíme má aj ekonomický zmysel.
Poplatky za odpad však aj napriek triedeniu neustále rastú. Prečo tento paradox?
Poplatky musia rásť a s tým sa musia občania zmieriť. Bude to platiť pre každé mesto a obec. Je to preto, lebo neustále stúpa cena práce – minimálna mzda – do toho vstupuje inflácia. Z roka na rok sa zvyšuje sankcia Európskej únie za uloženie odpadu do zeme. Smetiská teda musia vyberať väčšie peniaze, a toto sa premieta do poplatku. Je to normálna služba a my nemôžeme na tom ani zarábať, ale nemôžeme ísť ani pod cenu. Mestá nesmú náklady dotovať z iných daní, ako sú podielové dane či daň z nehnuteľností. Ak by sme netriedili, poplatky by boli dramaticky vyššie. Tým, že triedime, znižuje celkovú výšku poplatku. Iná cesta nie je. V každom prípade musím upozorniť, že poplatky za odpad budú z roka na rok v každom jednom meste a v každej jednej obci narastať.
Čo by ste ako šéf ZMOS odkázali občanom, ako môžu individuálne prispieť k zmierneniu dopadov klimatickej zmeny?
Môj odkaz je jednoduchý: znížme spotrebu. Možno trochu aj spomalíme ekonomický rast, ale hlavne znížime tvorbu odpadu. Ak už odpad tvoríme, musíme byť zodpovední: netvoriť čierne skládky a triediť ho presne tam, kde patrí. Po tretie, musíme prijať, že náklady na túto zodpovednú službu musíme zaplatiť. Zodpovednosť sa začína u každého jednotlivca, v postoji k prírode a v nakladaní s odpadmi. To, ako sa dnes správame, ovplyvní životy generácií, ktoré prídu po nás. Príroda nám to všetko spočíta. Nám, aj generáciám, ktoré prídu po nás. Ak chceme, aby sa na svete žilo čo najlepšie, musíme byť čo najzodpovednejší. A tá zodpovednosť sa začína v správaní každého jedného z nás ako jednotlivca.
- reklamná správa -
