Výsledky sú jasné: až 82 % Slovákov chce skoncovať s vyvážaním odpadu na skládky. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry AKO pre Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ), ktorý ukázal, že ľudia už majú dosť súčasného stavu a hľadajú rozumnejšie riešenia.
Slovensko má s odpadmi obrovský problém
Čísla hovoria za všetko – vlani sme vyprodukovali neuveriteľných 13,6 milióna ton odpadu! Z toho len pätina pochádza z domácností, zvyšok sú priemyselné odpady. A kam s tým všetkým? Viac ako 2,5 milióna ton skončilo na skládkach. Alarmujúce však je a ľudia si to neuvedomujú, že naše skládky majú kapacitu už len na približne 7 miliónov ton odpadu. Pri súčasnom tempe to vystačí maximálne do roku 2027. A nové skládky? Tie už stavať nemožno, rovnako ako sa nedá rozširovať tie existujúce.
Sme na chvoste Európy
Kým európsky priemer skládkovania je 22 %, u nás je to až 39 %. Do roku 2035 musíme túto hodnotu stlačiť na maximum 10 %. Inak nám hrozia sankcie z Európskej únie. Pre porovnanie: zatiaľ čo my stále vozíme takmer 40 % odpadu na skládky, Rakúšania skládkujú len niečo cez 2 % a Nemci dokonca kúsok nad 1 %. Slovensko rozhodne nepatrí medzi ukážkové krajiny EÚ v tejto oblasti. A čo je najhoršie? Za posledné dva roky sa tento podiel prakticky nezmenil. Mali by sme rapídne znižovať skládkovanie, no stále prestupujeme na mieste. Pri súčasnom tempe nemáme šancu splniť európske ciele a dokonca o nich ani len nič netušíme. Až 77 % Slovákov v prieskume uviedlo, že o tejto európskej smernici nikdy nepočulo. Ľudia jednoducho nevedia, že nás môžu čakať pokuty v miliónoch eur a že za pár rokov budeme mať doslova "plné ruky" odpadu, ktorý nebudeme vedieť kam dať.
(Zdroj: Freepik)
Toxický odpad? Riešime ho v Rakúsku!
Perfektným príkladom našej bezmocnosti je prípad PCB látok z bývalého Chemka v Strážskom. Tento nebezpečný odpad kontaminoval východ Slovenska už 30 rokov a nedávno sa konečne začal likvidovať – ale nie u nás, vozíme ho do Viedne! Predstavte si to: kamióny plné toxického odpadu križujú denne naše hranice, pretože my jednoducho nemáme technológiu na jeho spracovanie. Rakúšania si za túto "službu" nechajú poriadne zaplatiť a ešte majú z toho dvojitý profit – vyrobená energia z nášho odpadu zohrieva ich domovy a napája ich elektrickú sieť. Podobný osud má množstvo ďalšieho priemyselného odpadu zo Slovenska. Firmy ho musia draho vyvážať do zahraničia, naše peniaze odtekajú do cudziny a nám ostávajú len nedoriešené problémy. Pritom by stačilo mať vlastné moderné zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu. Namiesto toho, aby sme platili Rakúšanom, mohli by sme si z vlastného odpadu vyrábať vlastnú energiu.
Automobilky už nad nami krútia hlavou
Nedostatok kapacít na spracovanie priemyselného odpadu ale nie je len náš domáci problém, ohrozuje to aj budúce investície zo zahraničia. Veľké korporácie, najmä automobilky, si pri výbere lokality na investície pozorne sledujú, ako krajina rieši odpadové hospodárstvo.
Za posledné roky sa množstvo nezhodnotiteľného odpadu na jedno vyrobené auto zvýšilo z 170 gramov na 12 kilogramov. Kapacity na spracovanie takéhoto odpadu sú na Slovensku dramaticky nedostatočné – počet spracovateľov špecifických odpadov klesol zo štyroch firiem na jedinú.Výsledok? Automobilky musia svoje odpady vyvážať do zahraničia, čo znižuje konkurencieschopnosť celého sektora. A nové investície môžu Slovensko jednoducho obísť a ísť tam, kde majú lepšie podmienky na nakladanie s odpadmi.
Veľký projekt z hlavného mesta
S projektom, ktorý by mohol všetko zmeniť, prichádza Slovnaft. Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) má spracovávať rôzne kategórie odpadu a vyrobiť z nich energiu. Zariadenie bude využívať pokročilú technológiu fluidného lôžka, ktorá dokáže spracovať aj kvapalné odpady – niečo, čo súčasné zariadenia na Slovensku nezvládajú. CEZO pritom dokáže spracovať komunálny aj priemyselný odpad, vytvorí desiatky nových pracovných miest a vyrobí teplo a elektrinu pre Bratislavu. Zároveň výrazne zníži množstvo odpadu na skládkach a pomôže konečne likvidovať staré environmentálne záťaže, ktoré nás trápia už roky. Investícia vo výške 200 miliónov eur tak môže priniesť benefity nielen pre hlavné mesto, ale pre celé Slovensko.
Ľudia chcú fakty, nie strašenie
Prieskum ukázal, že 44 % ľudí nemá dosť informácií o moderných technológiách spracovania odpadu. Rovnaký počet sa obáva vplyvu na životné prostredie. Podľa prieskumu ľudia už rozumejú tomu, že odpad nemusí byť len problém – môže sa z neho stať aj zdroj energie. Zaujímavé je, že až 79 % opýtaných považuje za neprijateľné, že Slovensko nemá žiadne riešenie na spracovanie priemyselného odpadu. A len 1,6 % si myslí, že také zariadenia nepotrebujeme. Problém je ale aj v komunikácii. Prieskum odhalil, že ľudia by prijali, keby komunikáciu tejto témy vzali do rúk lokálni politici a čelní predstavitelia krajiny. Namiesto toho, aby sa ľudia dozvedali o dôležitých projektoch z médií či od aktivistov, chcú transparentný dialóg s tými, ktorí majú rozhodovať. Kým krajiny ako Česko či Poľsko budovali spaľovne odpadu kontinuálne, Slovensku "ušiel vlak". Teraz máme na riešenie problému maximálne pár rokov.
- reklamná správa -
