TOKIO/PRAHA - Pred 70 rokmi, v noci z 9. na 10 marca 1945, sa v Tokiu rozpútalo peklo. Rozsiahlemu leteckému náletu amerických bombardérov padlo za obeť vyše sto tisíc ľudí. Do dejín sa tento nálet zapísal ako najničivejší letecký útok konvenčnými prostriedkami za 2. svetovej vojny, hoci dnes zostáva trochu v tieni zvrhnutia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
Oficiálne údaje hovorili o 83 tisícoch mŕtvych, historici sa ale zhodujú, že obetí bolo v skutočnosti vyše sto tisíc. Na japonskú metropolu sa znieslo pol milióna zápalných bômb, ktoré zapálili plamene devastujúce celé štvrte tvorené drevenými domami.
Miestne hasičské zbory nedokázali efektívne reagovať, pretože väčšina mužskej populácie bola na fronte. Pri mnohohodinovom požiari ľahlo popolom vyše 25 tisíc domov v centre Tokia na ploche takmer 40 kilometrov štvorcových. Viac než milión obyvateľov prišlo o strechu nad hlavou.
Cieľom operácie bolo zlomiť morálku japonského protivníka a zničiť továrne v mestských obytných štvrtiach. Bombardovanie prispelo k ukončeniu druhej svetovej vojny, jeho ničivost, ktorá mala za následok nebývalo vysoký počet obetí, však vyvolala aj silnú kritiku.
