°C

Streda, 20. január 2021. Meniny má Dalibor, Sebastián, zajtra Vincent.

Adolf Hitler a jeho cesta k moci: Ovládnuť svet chcel touto jednoduchou metódou!

Adolf Hitler
Adolf Hitler
Zdroj: SITA
20.04.2014 16:50

BRAUNAU AM INN - Podľa amerického historika Rudolpha Rummela je Adolf Hitler s takmer 21 miliónmi obetí na treťom mieste v rebríčku najväčších masových vrahov 20. storočia. Nacistický vodca sa narodil dnes, 20. apríla, pred 125 rokmi.


Hitlera v tragickej štatistike prestihli dvaja komunistickí diktátori - sovietsky Josif Stalin, ktorý má podľa Rummela za 24 rokov vlády (1929-1953) na svedomí 42,7 milióna obetí a čínsky Mao Ce-tung, za ktorého 53-ročného panovania (1923-1976) zahynulo 37,8 milióna ľudí. Hitler ale vládol len 12 rokov (1933-1945) a do jeho štatistík sa nepočíta asi 30 miliónov mŕtvych na európskych bojiskách druhej svetovej vojny. Podľa nemeckého historika Sebastiana Haffnera spôsobil tento fanatik s fúzikmi najviac rôznorodých zmien po celom svete v relatívne krátkej dobe od čias panovania Alexandra Veľkého v štvrtom storočí pred naším letopočtom.

Ako sa stal tento nedoštudovaný syn štátneho úradníka manipulátorom davov, ktorý rozpútal najväčšiu svetovú vojnu a spôsobil smrť miliónov ľudí? Podľa historikov prepadla jeho charizme zdatného rečníka a jeho ideám o budovaní nového národného spoločenstva aj značná časť jedného z najcivilizovanejších národov. Jeho cestu k moci uľahčili aj výsledky prvej svetovej vojny, z ktorej vyšlo Nemecko materiálne aj psychicky ponížené, a veľká hospodárska kríza.

V krajine zdecimovanej vojnou zvolil rodák z rakúskeho Braunau na Inne jednoduchú metódu: pomocou zdanlivo otcovskej starostlivosti presvedčiť občanov, aby sa vzdali svojej slobodnej vôle v prospech sociálnych výhod. Mentalitu nižších vrstiev poznal dokonale, keď sa ešte pred prvou svetovou vojnou všelijako pretĺkal bez prostriedkov a bez rodiny (matka zomrela štyri roky po otcovi, keď mal Hitler 18 rokov). Reálne gymnázium nedokončil kvôli prihláške na Akadémiu výtvarných umení, kam ho ale nezobrali, a tak sa živil ako robotník na stavbách a predával svoje kresby.

Po víťazstve revolúcie v Rusku ešte zosilnela jeho nenávisť k marxizmu a Židom a v roku 1919 vstúpil Hitler ako tridsaťročný do strany práce. Tá sa o rok neskôr premenovala na Národnosocialistickú robotnícku stranu Nemecka (NSDAP) a Hitler sa stal jej predsedom. Po neúspešnom pokuse o puč v novembri 1923 bola strana zakázaná a Hitler skončil vo väzení, kde si z päťročného trestu odpykal len rok a kde spísal Mein Kampf (Môj boj). Už z tejto knihy, v ktorej formuloval program NSDAP, bolo možné vyčítať zákernosť nacistickej ideológie, ktorá presadzuje štát riadený najvyšším vodcom a nadradenosť jednej rasy, oprávnené podrobiť si a likvidovať rasy ostatné. Ako ďalšie ciele vytýčil Hitler životný priestor a svetovládu nemeckého národa.

V roku 1925 obnovil Hitler NSDAP, ktorá začala hon na voličov peknými heslami o zjednotení veľkého národa a vymazaní sociálnych rozdielov. Zatiaľ čo v roku 1928 získala v parlamentných voľbách len asi dve percentá hlasov, v septembri 1930 ( po vypuknutí veľkej hospodárskej krízy ) to bolo približne deväťkrát toľko a v júli 1932 sa s necelými 38 percentami hlasov stala najsilnejšou v parlamente. Ríšskym kancelárom bol Hitler vymenovaný 30. januára 1933, a to aj vďaka konzervatívcom, ktorí verili, že mu "vytvorili iba určitý rámec", a že ho tým "skrotili" .

Opak bol pravdou. Odporcov v strane zlikvidoval Hitler počas "noci dlhých nožov" (jún 1934) a jeho minister osvety a propagandy Joseph Goebbels zahájil fanatizovánie davov nacistickou ideológiou. V septembri 1935 vyhlásil Hitler na zjazde NSDAP v Norimbergu zákony, na základe ktorých pod zámienkou ochrany "nemeckej cti a krvi" likvidoval každého, kto nemohol preukázať árijský pôvod. Týkalo sa to najmä Židov, ktorých v nemeckých koncentračných a vyhladzovacích táboroch zahynulo zhruba šesť miliónov.

Svoje veľmocenské ambície začal Hitler realizovať pripojením Sárska (1935), Rakúska (1938) a českého pohraničia (1938) k Nemecku a zriadením protektorátu Čechy a Morava (1939). Prepadnutím Poľska v septembri 1939 začal druhú svetovú vojnu, ktorá sa stala najkrvavejším konfliktom v dejinách ľudstva. Odhady obetí sa pohybujú od 35 do 60 miliónov.

Jedným z najtemnejších období jeho vlády bol holokaust, systematické vyvražďovanie Židov. "Konečné riešenie židovskej otázky" prebiehalo od prepadnutia ZSSR 22. júna 1941, koordinácia holokaustu potom bola objasnená na známej porade v berlínskej vile Wannsee 20. januára 1942. Nacisti a ich pomáhači zavraždili za necelé štyri roky (od leta 1941 do konca vojny v máji 1945) približne šesť miliónov Židov, teda asi dve tretiny Židov v Európe.

Na Hitlera bolo spáchaných niekoľko atentátov, žiadny z nich však nebol úspešný . K najznámejším patrí operácia Valkýra, ktorú viedol plukovník Claus Schenk von Stauffenberg a ktorá mala Hitlera zabiť v júli 1944 v Rastenburgu časovanou bombou. Ako prvý sa vodcu Tretej ríše pokúsil zastreliť už v novembri 1938 v Mníchove švajčiarsky študent teológie Maurice Bavaud.

Hitlera sa svet zbavil až 30. apríla 1945, keď spáchal samovraždu v berlínskom bunkri. Urobil tak spoločne so svojou čerstvou novomanželkou Evou Braunovou. Ich telá boli na Hitlerov príkaz vynesené pred bunker, poliate benzínom a spálené.


Nástroje k článku



ZDROJ: ČTK, np
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články