Po týždňoch v inkubátore hrozivá diagnóza: Dominikovi (7) rodičia dúfajú v zázrak | Topky.sk

Streda, 20. marec 2019. Meniny má Víťazoslav, zajtra Blahoslav.

Po týždňoch v inkubátore hrozivá diagnóza: Dominikovi (7) rodičia dúfajú v zázrak

Stačí tak málo a Dominik by mohol vykročiť vpred
Stačí tak málo a Dominik by mohol vykročiť vpred
Zdroj: archív E. R.
18.04.2013 07:35

PÚCHOV - Nôžky ho neposlúchajú, no mohli by. Dominikova (7) trpká cesta za zdravím začala už v prvý deň, ako uzrel svetlo sveta. Z mamičkinho lona putoval rovno do inkubátora, kde už vtedy zvádzal tvrdý boj o život. S prvými prekážkami sa statočne popasoval, no prišla ďalšia rana - chlapčekovi diagnostikovali "dvojkomorový hydrocefalus". Rodičom ako aj malému bojovníkovi z Beluše robia najväčšie vrásky jeho neposlušné nôžky, hlavu však nevešajú a sú pripravení Dominika "dotlačiť do cieľa". Už teraz je na najlepšej ceste za prvými samostatnými krôčikmi, stačí len tak málo...


Keď sa Dominik 10. januára 2006 predčasne narodil, nedýchal. Lekári ho museli oživovať, čo sa im našťastie podarilo, no nedostatok kyslíka na ňom zanechal trvalé následky. Nasledovali 4 dlhé týždne v inkubátore a potom krutý verdikt. Chlapčekovi diagnostikovali "dvojkomorový hydrocefalus" - rozšírené cievy v mozgu.

Po pol roku po rozšírených cievach nebolo ani stopy, trvalé následky však ostali, chlapčekovi diagnostikovali detskú mozgovú obrnu (DMO). "Mozog nevie dobre ovládať telo, a musí sa to učiť neustálim cvičením," vysvetľuje ťažký osud synčeka mamina Erika. Akoby toho nebolo málo, Dominik mal na očkách veľký strabizmus, ktorý mu v dvoch rokoch zoperovali. Jeho očká po tomto zákroku prestali pozerať na všetky strany súčasne.

Bez barličiek ani na krok.
Po týždňoch v inkubátore
Zdroj: archív E. R.

Po tom nasledovala ďalšia operácia. "V štyroch rokoch sa nevyhol ani operácii šliach na nohách, ktoré boli dôsledkom rýchleho rastu dosť skrátene a nedokázali sme ich rozcvičiť," opisuje Erika a dodáva, že v súčasnosti sa snažia ďalšej operácií vyhnúť poctivým naťahovaním šliach. Nožičky však stále nie a nie poslúchnuť.

Napriek všetkým krížom, ktoré malý chlapček na svojom chrbte nosí, teší svojich rodičov stále novými pokrokmi. Tie prvé zaznamenali pri rehabilitácii v zariadení Adeli, keď sa Dominik z lozenia a plazenia pomaly dvíhal na vlastné nohy. Dnes sa už dokáže presúvať s oporou štvorbodových barličiek, jeho najväčšou radosťou je však trojkolka. "Vie sa voziť na trojkolesovom bicykli, ktorý je pre neho aj veľkou psychickou podporou, na ňom je ako "odtrhnutý z reťaze", nespolieha sa na mňa... je sám sebou," teší sa z jeho úspechov mamina Erika.

Na obľúbenom bicykli je sám sebou.
Po týždňoch v inkubátore
Zdroj: archív E. R.

Malý šibal chodí do materskej školy v Beluši a veľmi sa mu tam páči. Veľkou oporou sú mu učiteľky, ktoré ho učia všetko, čo ostatných predškolákov, ale aj samotní škôlkari, ktorí mu neváhajú priniesť barličky, keď ich nemá nablízku. "Kým pôjde do prvej triedy, chce sa naučiť nielen zručnosti s rúčkami, ale aj chodiť, bez barlí, aby prešiel aspoň na toaletu, inak bude potrebovať rehabilitačný vozík a pohybovať sa na ňom," prezradila mamina plány do budúcnosti.

Aby Dominik mohol rodičom aj spolužiakom ukázať "ako sa chodí" potrebuje ďalšie rehabilitácie, ktoré sú veľmi prospešné, no zároveň finančne náročné. Rodičia malého bojovníka preto vyzývajú dobrých ľudí na pomoc a dúfajú v ten najväčší zázrak - prvé samostatné krôčiky.

Pokiaľ ste sa rozhodli Dominikovi pomôcť, finančné dary môžete posielať na účet s číslom: 400 6717617/7500. Za každú pomoc vám rodičia aj statočný chlapček vopred ďakujú.


Galéria

Dominik robí neustále nové Stačí tak málo a Bez barličiek ani na Malý šibal na svojom

Nástroje k článku



ZDROJ: ZB
FOTO: archív E. R.

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články