Edgarovi Freemantlovi v jeho pokojnom strednom veku nechýbalo nič: mal milujúcu manželku a deti, k tomu prosperujúcu firmu. A potom ho ťažká nehoda na stavenisku pripravila o časť tela, spomienok aj rodiny.
Čerstvo rozvedený, bez ruky, s pamäťou a mysľou, ktoré sa s ním stále zákerne zahrávajú, sa Freemantle odhodlal skoncovať so životom. Ale nie hneď –na radu psychológa najskôr zmení prostredie. Očakáva ho prekrásny floridský ostrov Duma Key. Tu sa stretne s jedinými stálymi obyvateľmi: starou dámou, dedičkou miestneho magnáta, ktorého život poznačili tragédie a záhady, a jej opatrovníkom, bývalým právnikom, ktorý na Dumu utiekol pred desivými spomienkami. Edgar Freemantle začne maľovať a jeho diela majú nečakaný úspech. Spolu s jeho dovtedy ukrytým talentom sa začínajú prebúdzať aj duchovia „rokov minulých“. Minulosť je totiž na Dume stále živá – alebo stále mŕtva? Jedno je však isté: je prítomná. Začína si pýtať krutú daň od tých, ktorí sa snažia v nej uvidieť viac, ako je im súdené...
O autorovi:
STEPHEN KING napísal vyše štyridsať kníh, patrí medzi najúspešnejších, najlepšie zarábajúcich spisovateľov na svete. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Carrie, Salem´s Lot, Žiarenie, Podpaľačka, Cujo, Christine, Misery, Cintorín miláčikov, To, Vrece kostí, Zelená míľa, Buick 8. Spolu s Petrom Straubom napísal fantasy romány Talizman a Čierny dom. Niekoľko kníh napísal pod pseudonymom Richard Bachman (Muž na úteku, Kliatba, Drobec).
Citát:
Podo mnou sa mrmlanie mušlí zmenilo na klebetenie mŕtvych vecí, ktoré kostnými hlasmi prezrádzali tajomstvá. Ako to, že som to nerozoznal skôr? Jasné, mŕtve veci! Prišla sem loď, loď mŕtvych s prehnitými plachtami a vyložila tu živé mŕtvoly. Boli pod týmto domom a búrka ich oživila. Videl som ich, ako sa pretláčajú hore cez kostnú vrstvu mušlí, bledé medúzy so zelenými vlasmi a čajčími očami, liezli po sebe v tme a rozprávali, rozprávali a rozprávali. Áno! Pretože tém na rozhovor sa im nahromadilo – – a ktovie, kedy príde ďalšia búrka a znovu ich prebudí k životu? Prišiel som nad schodisko a pozrel som dole a tam, pod schodmi, stáli dve malé mokré postavičky. Pomyslel som si: Jablko, pomaranč. Pomyslel som si: Ja vyhrám, ty vyhráš. Potom sa zablyslo a uvidel som dve asi šesťročné dievčatká, určite dvojčatá a určite utopené sestry Elizabeth Eastlakovej. Mali na sebe šaty, mali ich prilepené k telám. Vlasy mali prilepené k lícam. A ich tváre boli bledé od hrôzy. Vedel som, odkiaľ prišli. Vyliezli spod mušlí.
