Pavel Branko (1921) pôsobil ako redaktor, historik v Slovenskom filmovom ústave, filmový publicista a prekladateľ. Počas normalizácie mal niekoľko rokov zakázané publikovať. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, v januári si od prezidenta SR prevzal Pribinov kríž II. triedy za celoživotný prínos pre slovenskú kultúru.
Jazyk si vraj žije vlastným životom. Niektoré slová, slovné spojenia a konštrukcie prijme, iné odmietne. Zatiaľ čo hranice používania jazyka v súkromnej sfére sú voľnejšie, od jazyka vo verejnom priestore sa očakáva istá „úroveň“ – chápaná spravidla ako zhoda s kodifikovanou normou. Najmä pri práci s inojazyčnými zdrojmi sa však citlivosť na cudzorodé prvky môže otupovať.
Práve o nástrahách, ktoré na nás pri práci s jazykom (tobôž s viacerými) číhajú, píše Pavel Branko v zbierke reflexií Úklady jazyka (MilaniuM 2014). Uvažuje najmä cez optiku stretu slovenčiny s inými rečami. Najväčší priestor z pochopiteľných dôvodov venuje slovgličtine – či už prenikaniu anglicizmov do našej lexiky (tréning, míting; Čo môžem pre vás urobiť?), alebo kopírovaniu anglických syntaktických konštrukcií. Mnohopočetné sú aj príspevky k slovčeštine, predovšetkým v súvislosti s tzv. falošnými priateľmi, teda slovami, ktoré znejú rovnako alebo podobne ako domáce slovo, ale majú odlišný význam (napr. české přezíravý, sprostý a pod.).
Vďaka rozsiahlej jazykovej kompetencii autor ponúka i príklady z mnohých ďalších jazykov – ruštiny, poľštiny, chorvátčiny, nemčiny či francúzštiny, takže kniha má potenciál osloviť široké spektrum čitateľov.
Súborné vydanie reflexií Pavla Branka je zbierkou už uverejnených statí. Pri jej čítaní si človek uvedomí, aké je pri hľadaní adekvátneho prekladu niekedy ľahké nechať sa zviesť na nesprávnu cestu...
Eva Bubnášová
Novinky zo sveta kníh nájdete v Knižnej revue 4 (vychádza 25. februára)!
-reklamná správa-
