Renáta Fučíková (1964) vyštudovala ilustráciu a užitú grafiku na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, venuje sa ilustráciám kníh pre deti, časopisov a učebníc. Za svoju ilustrátorskú tvorbu získala viacero ocenení, je nominovaná na prestížnu medzinárodnú cenu Astrid Lindgren Memorial Award (cena je prezývaná „malá Nobelovka“).
Je zapísaná do Čestnej listiny IBBY (pri UNESCO) za knihu Vyprávění ze Starého zákona (1998).
Počas BIB 2011 prezentovala svoju veľkú ilustrovanú Históriu Európy. Putovanie v obrazoch, ktorá vyšla vo vydavateľstve Práh súčasne po slovensky (v preklade Jozefa Lenharta) a po česky.
- Vydali ste sa náročnou cestou priblíženia histórie mládeži už v ilustrovaných knihách najskôr o významných osobnostiach českých dejín o T. G. Masarykovi a J. A. Komenskom. Mohli by ste priblížiť túto cestu od ilustrácií k autorstvu celej knihy s vlastnými textami?
– Vždy som mala blízko tak k výtvarnému umeniu, ako aj k histórii. Pochádzam z výtvarníckej rodiny, moja babička, mama aj sestra boli a sú výtvarníčky – maliarka, sochárka a dizajnérka. A môj starý otec bol historik, viedol husitské múzeum v Tábore. Začala som čítať knihy ešte predtým, ako som chodila do školy. A veľmi skoro to boli knihy povestí, legiend a historických príbehov. To všetko vo mne zanechalo stopy. Rovnako aj stredoškolské vzdelanie na prestížnom gymnáziu. Bolo len otázkou času, kedy spojím svoju odbornú vysokoškolskú prípravu na VŠUP v Prahe s tým, čo mne odjakživa zajímalo. A navyše si uvedomujem, že dnešné deti sa učia niektoré predmety v škole tak akosi bezobsažne, suchopárne a nudne. Nielen v Česku, tuším, že podobné je to aj na Slovensku. Že by pozostatok rakúsko-uhorského školstva a neskoršej tuhej totality? Ktovie?
- Ako vznikol nápad ilustrovanej Histórie Európy?
– Tá myšlienka vznikla práve zo spomínanej nespokojnosti s výučbou na nižšom stupni základnej školy. S nevôľou som sledovala, čo sa môj syn musel učiť a čo mu, naopak, nenapraviteľne unikalo. A tak sa zrodil nápad vytvoriť knihu, ktorá bude doplnkom učebníc. Knihu, ktorá zaujme deti od deviatich-desiatich rokov a staršie, ale ponúkne zaujímavé fakty a súvislosti aj dospelým čitateľom. Také čítanie pre celú rodinu. Obohatené o farebnú reč symbolov a ilustrácií...
- Ktorá etapa tvorby tejto publikácie bola najťažšia?
– Najťažší bol súboj s časom. Práca na knihe trvala celé tri roky. Kdesi uprostred celého procesu nastalo úplne obdobie schizofrénie: dokončovala som finálnu podobu textov napríklad raného novoveku, ale na pracovnom stojane som mala napnutý papier s rozkreslenou ilustráciou raného stredoveku. A bolo treba pracovať na oboch zároveň, inak by kniha nevyšla včas.
- Aká bola spolupráca s vydavateľstvom Práh, ako ste spokojná so slovenským vydaním svojej knižky?
– Vydavateľstvo prejavilo nevídanú odvahu. V súčasnom období, rozochvenom politickou i ekonomickou neistotou, je takýto nákladný pokus o celkom pôvodnú stredoeurópsku encyklopédiu dejín veľkým krokom do neznáma. Navyše v emocionálne a výtvarne nezvyčajnej a výraznej podobe. Dúfam, že táto odvaha bude odmenená, že si čitatelia nájdu cestu k našej knihe a obľúbia si ju ako príjemné čítanie i zdroj poznania.
Preklad Jozefa Lenharta je nádherný. Dodržal a rozviedol do šťavnatej podoby pôvodný literárny zámer. Lahodná slovenčina z jeho prekladu rezonuje medzi ilustráciami ako ušľachtilá melódia. Touto cestou chcem prekladateľovi poďakovať.
Renáta Fučíková
História Európy. Putovanie v obrazoch
Praha, Práh 2011
Titul knihy presne vystihuje jej obsah, dokonca aj jej formu, len zamlčuje, že ak chceme putovať v obrazoch a nepoblúdiť, musíme rozumieť symbolom. Teda obrazy tu nie sú len ilustrácie, ale predovšetkým metafory, a to vyjadrené výtvarným jazykom. Autorka však nestavia na symbolike zrozumiteľnej len vyvoleným, naopak, jej obrazový jazyk je určený práve tým, ktorí sa vedia pozerať na veci okolo seba nezaťaženým pohľadom: nezaťaženým množstvom faktov a údajov, vžitými názormi, spoločenskými schémami a najmä učebnicovým polopatizmom. Takže, konkrétne aké obrazové putovanie dejinami Európy nám knižka ponúka? Autorka rozčlenila históriu nášho kontinentu do 70 kapitol, každá má svoju typickú symbolickú farbu (uhádli by ste, v akých tónoch sa nesie napríklad kapitola približujúca obdobie vlády kráľovnej Viktórie 1837 – 1901 nazvaná Rýchlejšie, vyššie, silnejšie?). Červená neznamená len krviprelievanie, ale aj rozmach, úspech, životaschopnosť... Čierna sa však svojej temnoty a symboliky smútku a beznádeje nezbaví, a tak sprevádza kapitoly Čierna smrť o prvej veľkej morovej nákaze 1347 – 1352, ako aj kapitoly venované najničivejším vojnám na našom kontinente. Na palete dejinných kapitol nechýbajú žiarivé tóny žltej, oranžovej, zemitej okrovej, chladnej modrej a nádej sľubujúcej belasej. Na takto farebne vymedzenom pozadí sa odohrávajú konkrétne udalosti. Tie autorka zaľudňuje predstaviteľmi všetkých súdobých vrstiev – najčastejšie zoradených do vrstiev obrazu. Aj takto ilustrácie zdôrazňujú spletitosť problémov v istých etapách, zložité spoločenské a duchovné pomery, ako napríklad v kapitole Ruské okno do Európy o vláde Romanovcov v Rusku. Porozumieť reči obrazov pomáhajú krátke texty vkladané do bublín na spôsob komiksu, ktoré vyjadrujú názory predstaviteľov doby a určitej vrstvy, čitateľ si ich zároveň pomocou týchto výrokov identifikuje.
Počas bratislavskej prezentácie tejto knižky, ktorá je uceleným, premysleným a umeleckým artefaktom v každom zmysle, autorkinu metódu výkladu dejín prirovnal prekladateľ jej krátkych textov do slovenčiny Jozef Lenhart k Biblii pauperum. Presne vystihol spôsob symbolického zobrazovania jednotlivých udalostí, ale predovšetkým určenie tejto knižky...
Celú recenziu Marty Bábikovej i celý rozhovor si môžete prečítať v Knižnej revue číslo 24 (vychádza 23. novembra)!
