BRATISLAVA/ROVINKA - Obec Rovinka (okres Senec) podala, rovnako ako hlavné mesto, rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktoré sa týka posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA) pri projekte Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) z dielne spoločnosti Slovnaft. Je presvedčená, že neboli dostatočne preskúmané a vyhodnotené všetky vplyvy projektu na zdravie, životné prostredie, dopravu a podzemné vody Žitného ostrova. Záverečné stanovisko envirorezortu žiada zrušiť a vec opätovne prerokovať. Informovali o tom z obecného úradu.
„Neodmietame odbornú diskusiu ani moderné riešenia odpadového hospodárstva. Pri projekte takéhoto rozsahu však musia byť všetky riziká dôkladne preskúmané ešte pred jeho povolením. Nestačia všeobecné prísľuby, že sa niektoré otázky vyriešia neskôr. Ochrana zdravia obyvateľov a životného prostredia musí byť prvoradá,“ skonštatoval starosta Rovinky Tomáš Káčer.
Jednou z hlavných výhrad je nedostatočné posúdenie spoločného pôsobenia viacerých existujúcich a plánovaných zdrojov znečistenia. V dotknutom území sa už totiž nachádzajú prevádzky Slovnaftu, zariadenie na energetické využitie odpadu mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) i ďalšie priemyselné prevádzky a významné dopravné koridory. Región je zároveň zaťažený intenzívnou cestnou dopravou a pokračujúcou výstavbou.
Samospráva namieta aj nedostatočné odôvodnenie kapacity spaľovne
Podľa samosprávy preto nestačí posudzovať iba to, či samotné nové zariadenie dodrží zákonné emisné limity, ale je potrebné vyhodnotiť, ako sa jeho prevádzka prejaví v spojení so všetkými ostatnými zdrojmi znečistenia. Namieta aj nedostatočné odôvodnenie kapacity spaľovne, nejasnosti týkajúce sa množstva, druhov a pôvodu spracovávaného odpadu, všeobecnosť a nedostatočnú kontrolovateľnosť niektorých podmienok ministerstva či nedostatočné vyrovnanie sa s predloženými pripomienkami. Zdôrazňuje taktiež potrebu dôslednejšej ochrany podzemných vôd Žitného ostrova ako strategického zdroja pitnej vody, požiadavky sa týkajú aj dopravy.
Samospráva navrhuje záverečné stanovisko ministerstva zrušiť a vec vrátiť na nové prerokovanie a rozhodnutie. Pred novým rozhodnutím požaduje doplniť viaceré požadované posúdenia a hodnotenia. Ak ministerstvo stanovisko nezruší, žiada, aby ho zmenilo a doplnilo o konkrétne, merateľné, kontrolovateľné a právne vymáhateľné podmienky.
Rozklad podalo aj hlavné mesto Bratislava, podľa ktorého sa ministerstvo nevyjadrilo ku všetkým vzneseným pripomienkam. Rovnako magistrát podotkol, že neboli dostatočne preskúmané vplyvy na verejné zdravie, zohľadnené nie je ani už aktuálne zaťaženie územia existujúcimi zdrojmi znečisťovania či veľkosť územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou vo viacerých smeroch ovplyvnené. Rozklad podala aj mimoparlamentná strana Demokrati. „Bratislavčania si nezaslúžia byť odpadovou dierou pre strednú Európu,“ odkázala strana.
Ministerstvo stanovilo 56 dodatočných technických opatrení a podmienok
MŽP SR na otázky TASR v súvislosti s podaným rozkladom doteraz neodpovedalo. Súhlas MŽP SR s výstavbou CEZO vyplýva zo záverečného stanoviska pred nadobudnutím právoplatnosti, vydaného nedávno v rámci EIA. V záverečnom stanovisku ministerstvo stanovilo 56 dodatočných technických opatrení a podmienok na zvýšenie bezpečnosti a minimalizovanie nepriaznivých vplyvov spaľovne na životné prostredie či zdravie ľudí.
Jeho súhlasné záverečné stanovisko považuje Slovnaft za dobrú správu pre Slovensko. Označuje ho za strategickú investíciu. Spoločnosť zároveň podotkla, že v rámci procesu upravila viaceré parametre projektu, čím reagovala na pripomienky verejnosti i inštitúcií. Deklaruje, že zapracuje všetky dodatočné technické opatrenia a požiadavky stanovené envirorezortom. Zákonné právo účastníkov konania na podanie rozkladu rešpektuje, za projektom si však stojí. Na otázku, či je CEZO potrebné, aj v kontexte plánovanej modernizácie zariadenia na energetické využitie odpadu, ktoré spadá pod OLO, odpovedala, že spoločnosť OLO nevníma ako konkurenta, ale ako strategického partnera.
