KOŠICE – Slovenské domácnosti, ktoré sa v bytovkách odpojili od spoločného kúrenia a investovali do vlastných kotlov, si môžu vydýchnuť. Ústavný súd SR definitívne rozhodol, kadiaľ vedie červená čiara. Pravidlá z dielne ministerstva hospodárstva, ktoré majiteľov odpojených bytov nútili doplácať obrovské sumy na teplo svojich susedov, vyhlásil za protiústavné.
Celý problém odštartoval koncom roka 2024. Ministerstvo hospodárstva vtedy vydalo novú vyhlášku o rozpočítavaní tepla. Tá zaviedla tvrdé pravidlo: aj keď máte vlastné kúrenie a zo spoločných radiátorov nemáte ani watt tepla, musíte platiť takzvanú základnú zložku (spoločné náklady domu) tak, akoby ste boli bežný odberateľ. Mnohým ľuďom tak prišli šokujúce vyúčtovania s obrovskými nedoplatkami. Skupina 32 poslancov to preto posunula na Ústavný súd. A ten dal ľuďom za pravdu.
Kde urobili úradníci chybu?
Ústavný súd pod vedením Ivana Fiačana poslal ministerstvu tvrdý odkaz. Úradníci totiž kompletne poplietli svoje kompetencie a obišli parlament. Ústava jasne hovorí, že brať peniaze z peňaženiek alebo ukladať nové povinnosti občanom sa môže iba zákonom, ktorý schvália poslanci v parlamente. Ministerstvo si to však zjednodušilo a novú povinnosť pre odpojené byty napísalo len do svojej vlastnej vyhlášky.
Slovenský zákon o tepelnej energetike hovorí, že platiť majú „koneční spotrebitelia“. Ministerstvo tvrdilo, že odpojené byty sú síce odpojené, ale vlastne sú tak trochu „čiastoční spotrebitelia“. Súd to rázne odmietol: buď spotrebiteľom ste, alebo nie ste. Vyhláška nemôže svojvoľne rozširovať okruh ľudí, ktorí majú platiť.
Platiť za úniky je fér, ale nie takto
Ústavný súd sa však na vec pozrel aj technicky a objektívne. Neznamená to, že odpojené byty majú teraz žiť na úkor susedov úplne zadarmo. Panelák totiž funguje ako jeden fyzikálny celok. Teplo zo susedných bytov reálne prestupuje cez steny a strop, vďaka čomu odpojený byt netreba toľko vykurovať. Súd preto jasne povedal: Je plne legitímne a férové, aby odpojené byty platili časť spoločných nákladov za teplo.
Zásadný rozdiel je však v tom, kto a ako o tom rozhodne. Podľa nálezu ÚS to nemôže urobiť úradník od stola nejasnou vyhláškou. Musí to prejsť riadnym demokratickým procesom v parlamente, kde sa v zákone presne a predvídateľne zadefinuje, kto, koľko a za akých podmienok bude platiť.
Ministerstvo hospodárstva tak dostalo neúprosnú polročnú lehotu. Buď doloží technicky spravodlivé pravidlá, ktoré prejdú čistým legislatívnym procesom cez parlament ako riadny zákon, alebo tieto sporné poplatky definitívne zaniknú.
