Parlament zasadal: Poslanci schválili aj posunuli viaceré novely do druhého čítania

Postup pri skončení platnosti preukazu odbornej spôsobilosti sa má upraviť

Postup pri skončení platnosti preukazu odbornej spôsobilosti, teda po desiatich rokoch, by sa mohol upraviť. Pre vydanie nového preukazu by už nemuselo byť potrebné urobiť skúšku, ak by žiadateľ spĺňal vymedzené podmienky. Vyplýva to z novely zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Skúšku typu S a typu P a ani odbornú prípravu by po novom nemusela vykonať osoba, ktorej končí platnosť preukazu odbornej spôsobilosti (po desiatich rokoch), ak by splnila podmienky, ktoré určuje zákon. Ide o vzdelanie v študijnom odbore v oblasti bezpečnostných služieb a najmenej päťročnú bezpečnostnú prax v ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo byť príslušníkom ozbrojeného bezpečnostného zboru najmenej 15 rokov. Medzi podmienky tiež patrí to, ak by osoba mala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo špecializované policajné vzdelanie a najmenej päťročnú bezpečnostnú prax v ozbrojenom bezpečnostnom zbore. Nový preukaz odbornej spôsobilosti na ďalších desať rokov by sa mal po novom vydávať na základe žiadosti danej osoby.

Vybrané úlohy dohľadu nad poskytovateľmi ESG ratingov má vykonávať NBS

Vybrané úlohy vyplývajúce z európskeho nariadenia o ratingových činnostiach v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia (ESG) má na Slovensku vykonávať Národná banka Slovenska (NBS). Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o dohľade nad finančným trhom z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý Národná rada (NR) v utorok posunula do druhého čítania.

Nariadenie o ESG ratingoch z roku 2024 je súčasťou balíka opatrení týkajúcich sa udržateľného financovania v Európskej únii (EÚ). Jeho účelom nie je podľa MF harmonizovať metodiky na výpočet týchto ratingov, ale zvýšiť ich transparentnosť. Cieľom je tiež zjednodušiť využívanie potenciálu vnútorného trhu a únie kapitálových trhov, ako aj prispieť k prechodu na udržateľný a inkluzívny hospodársky a finančný systém v EÚ.

Dohľad nad poskytovateľmi ESG ratingov vo všeobecnosti vykonáva Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Táto inštitúcia je však oprávnená žiadať príslušné orgány v jednotlivých členských štátoch, aby vykonávali v jej mene konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste. Zároveň by ich mala informovať o vyšetrovaní na území konkrétneho štátu.

„Podstatou zmien zákona je určenie Národnej banky Slovenska ako príslušného orgánu v Slovenskej republike, ktorý bude vykonávať vybrané úlohy a aktivity vyplývajúce z nariadenia,“ priblížil v predkladacej správe rezort financií. Súčasťou návrhu je aj úprava vybraných ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ministerstvo takisto navrhuje zmeny v zákone o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorých cieľom je odstrániť nedostatky transpozície iného európskeho nariadenia. Novela by mala byť účinná od 1. novembra 2026.

Administratívna záťaž rozpočtových pravidiel verejnej správy sa má znížiť

Zníženie administratívnej záťaže pri uplatňovaní zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v praxi je cieľom vládneho návrhu novely tejto právnej normy z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania. Aplikačná prax podľa predkladateľa ukázala, že schvaľovanie všetkých úprav limitov verejných výdavkov vládou alebo ministerstvom financií spôsobuje nadmernú administratívnu záťaž dotknutých subjektov a kapitol. Na jej zníženie preto navrhol, aby pri vybraných úpravách čiastkových výdavkových limitov bez vplyvu na celkový limit verejných výdavkov nebol potrebný súhlas vlády alebo ministerstva, ale aby boli vykonávané v informačnom systéme MF. „Nastavenie informačného systému ministerstva financií zabezpečuje indikovanie nedodržiavania limitov jednotlivými subjektmi verejnej správy a kapitolami,“ konštatoval rezort.

Navrhol aj vypustenie takých ustanovení, ktoré stratili opodstatnenosť po úprave inštitútu limitu verejných výdavkov, ktorou sa zabezpečilo jeho previazanie na nové európske fiškálne pravidlá. „Ide napríklad o vypustenie možnosti rozpočtovej organizácie prekročiť limit výdavkov z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov, ktoré je vzhľadom na záväznosť limitov verejných výdavkov prakticky nevykonateľné,“ priblížilo ministerstvo.

Súčasťou novely je aj zosúladenie s potrebami aplikačnej praxe v oblasti viazania rozpočtových prostriedkov. Návrh tiež reaguje na ďalšie skúsenosti a potreby z praxe, ako napríklad nahradenie písomného súhlasu MF pre prijatie úveru alebo pôžičky obchodnou spoločnosťou v zakladateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku písomným oznámením o uzavretí zmluvy o úvere alebo pôžičke. Zo zákona sa má vypustiť rozpočtovanie príjmov a výdavkov príspevkových organizácií z ich podnikateľskej činnosti na samostatných účtoch, musia však zabezpečiť ich analytické sledovanie. V kapitole všeobecná pokladničná správa sa upravuje možnosť rozpočtovať aj výdavky, ktoré sú v čase a výške neisté. Novela má byť účinná od 1. januára 2027.

Nový zákon modernizuje zodpovednosť za škodu spôsobenú chybným výrobkom

Nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným (chybným) výrobkom z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorého návrh Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania, modernizuje právny rámec zodpovednosti za škodu v kontexte digitálneho veku a obehového hospodárstva. Nový zákon nahradí doposiaľ platný zákon z roku 1999 o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.

„Návrh zákona upravuje základné náležitosti zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a definuje osobu zodpovednú za škodu spôsobenú vadným výrobkom tak, aby boli pokryté aj výrobky z tretích krajín,“ priblížil v predkladacej správe rezort hospodárstva. Jeho cieľom je podľa MH SR zabezpečiť vysokú úroveň účinnej ochrany poškodených osôb a spotrebiteľov, právnu istotu a rovnaké podmienky pre všetky podniky. Osobitná pozornosť sa venuje rizikám vyplývajúcim z nových technológií a z komplexných vzťahov v dodávateľskom reťazci.

„Okrem toho návrh zákona smeruje k tomu, aby sa povaha a riziká súčasných výrobkov primerane premietli do pravidiel zodpovednosti, posilňuje právnu istotu zosúladením vnútroštátnej právnej úpravy s legislatívnym rámcom EÚ a s pravidlami týkajúcimi sa bezpečnosti výrobkov, ako aj kodifikáciou judikatúry v oblasti zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,“ doplnil rezort hospodárstva.

„Dôležitým prvkom návrhu je aj úprava pravidiel dokazovania, najmä v prípadoch zložitých technických alebo informačne asymetrických situácií, s cieľom zmierniť dôkazné bremeno poškodeného a zároveň zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami poškodených osôb, výrobcov a ostatných hospodárskych subjektov v dodávateľskom reťazci,“ dodalo MH SR. Navrhovaná účinnosť zákona je 9. decembra 2026.

Financovanie sociálnych služieb sa má reformovať, novela ide do 2. čítania

Systém sociálnych služieb čakajú od konca roka 2026 zmeny v oblasti financovania, kontroly zisku aj podpory poskytovateľov. Vládny návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorý v utorok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania, upravuje financovanie sociálnych služieb v nadväznosti na reformu dlhodobej starostlivosti. Cieľom je zosúladiť legislatívu s novým zákonom o príspevku na odkázanosť a s európskymi pravidlami pre poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme.

V návrhu sa spresňuje rozlišovanie poskytovateľov s cieľom dosiahnuť zisk a bez cieľa dosiahnuť zisk. „Poskytovateľ sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme sa na účely tohto zákona považuje za poskytovateľa, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk,“ uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktoré novelu pripravilo.

Poskytovatelia služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme budú môcť prijať záväzok na obdobie maximálne desiatich rokov. Primeraný zisk v tomto režime už nebude možné použiť ľubovoľne, ale musí byť účelovo viazaný na zvyšovanie úrovne štandardov kvality a rozvoj odborných činností.
Nová legislatíva zavádza mechanizmus vrátenia nadmernej náhrady, ktorá vzniká vtedy, ak verejné príspevky presiahnu skutočné náklady poskytovateľa vrátane primeraného zisku. Poskytovatelia budú musieť povinne predkladať rozpočty a následné zúčtovania, pričom zistené prebytky musia vrátiť ministerstvu do konca júna nasledujúceho roka.

V prípade nepredloženia zúčtovania bude musieť poskytovateľ vrátiť všetky prostriedky prijaté z verejných zdrojov za daný rok a stratí status služby vo verejnom záujme. Vrátené prostriedky následne ministerstvo prerozdelí medzi obec, kraj a štát v pomere, v akom službu pôvodne financovali.

Novinkou je zavedenie finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky. Štát ním plánuje kompenzovať straty poskytovateľov sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v prípadoch, keď úhradu za poskytnutú službu nebolo možné získať z dôvodu oddlženia prijímateľa alebo pre nemajetnosť v dedičskom konaní. Podľa dôvodovej správy ide o formu celospoločenskej solidarity s cieľom posilniť dlhodobú udržateľnosť služieb pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Návrh zákona bol v skrátenom pripomienkovom konaní, pretože bez zosúladenia slovenskej legislatívy s európskou by Slovensku hrozili sankcie a ohrozenie plnenia míľnikov z plánu obnovy. Napriek tomu k nemu subjekty vzniesli 145 pripomienok, z toho 52 zásadných. Rezort 46 pripomienok, z toho desať zásadných, akceptoval.

Navrhovaná účinnosť novely je 31. decembra 2026, okrem súvisiacich zmien v zákonoch o prídavku na dieťa a o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktoré majú byť účinné od 1. januára 2027.

Podmienky práce pre digitálne platformy sa sprísnia, ochrana ľudí vzrastie

Prácu pre digitálne platformy, ako sú kuriérske či prepravné aplikácie, po novom upraví samostatný zákon. Prinesie prísnejšie pravidlá pre fungovanie platforiem aj väčšiu ochranu ľudí, ktorí cez ne pracujú. Zavedie napríklad kontrolu algoritmov, väčšiu transparentnosť či možnosť jednoduchšieho uznania pracovného pomeru. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania. Pripravilo ho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice EÚ o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre digitálne pracovné platformy a vytvoriť osobitný právny rámec na výkon práce prostredníctvom týchto platforiem. Návrh má zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky a právnu istotu pre osoby vykonávajúce takúto prácu. Zákon sa má vzťahovať na všetku platformovú prácu vykonávanú na Slovensku bez ohľadu na to, kde má digitálna platforma sídlo.

Jednou z kľúčových zmien je zavedenie právnej domnienky pracovného pomeru. Ak pracovník preukáže znaky závislej práce, bude na platforme, aby dokázala opak. O existencii pracovnoprávneho vzťahu bude môcť rozhodnúť súd. To by mohlo zásadne ovplyvniť postavenie tisícov ľudí pracujúcich napríklad ako kuriéri či vodiči.

Návrh sa výrazne zameriava aj na fungovanie algoritmov, ktoré platformy používajú na riadenie práce. Firmy budú musieť transparentne informovať o tom, ako tieto systémy fungujú, aké údaje zbierajú a ako ovplyvňujú napríklad prideľovanie zákaziek či odmeňovanie. Zároveň sa zavádza povinnosť, aby kľúčové rozhodnutia, napríklad zablokovanie účtu alebo zníženie odmeny, posudzovala aj fyzická osoba, nielen automatizovaný systém.

Zákon tiež obmedzuje, aké údaje môžu platformy o pracovníkoch zbierať. Zakazuje napríklad spracúvanie údajov o psychickom stave, súkromnej komunikácii či politických názoroch. Platformy zároveň nebudú môcť monitorovať pracovníkov mimo času, keď vykonávajú prácu. Nové pravidlá posilňujú aj práva na združovanie. Platformoví pracovníci budú môcť zakladať odborové organizácie alebo sa do nich zapájať a to aj v prípade, že nejde o klasický pracovný pomer. Zákon im zároveň garantuje ochranu pred postihom za uplatňovanie svojich práv.

Súčasťou návrhu je i zvýšenie transparentnosti. Digitálne platformy budú musieť oznamovať svoju činnosť Národnému inšpektorátu práce a poskytovať údaje napríklad o počte pracovníkov, ich príjmoch či pracovnom čase. Vzniknúť má aj verejný register platforiem. Dodržiavanie zákona budú kontrolovať inšpektoráty práce a Úrad na ochranu osobných údajov. Za porušenie povinností hrozia pokuty až do 50.000 eur. Návrh zákona predstavuje reakciu na rastúci význam platformovej ekonomiky a snahu prispôsobiť jej existujúcu legislatívu. Navrhovaná účinnosť zákona je 2. decembra 2026.

NRSR vyslovila súhlas so zmluvou s Moldavskom o sociálnom zabezpečení

Slovensko bude mať s Moldavskom zmluvu o sociálnom zabezpečení. Jej cieľom je upraviť dvojstranné vzťahy v tejto oblasti v súlade s právnymi predpismi platnými v oboch krajinách. Národná rada SR so zmluvou v utorok vyslovila súhlas.

Zmluva má zabezpečiť koordináciu dôchodkových nárokov ľudí, ktorí počas života pracovali alebo boli poistení v jednom alebo v oboch štátoch. V prípade Slovenska sa bude vzťahovať najmä na dávky zo systému sociálneho poistenia, ako sú starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský/vdovecký dôchodok či sirotský dôchodok. Na moldavskej strane sa dohoda týka právnych predpisov upravujúcich starobné dôchodky, dôchodky pri invalidite spôsobenej chorobou, dôchodky a príspevky pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania a pozostalostné dôchodky.

Zmluva sa bude vzťahovať na osoby, ktoré podliehajú alebo v minulosti podliehali právnym predpisom jedného alebo oboch štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a pozostalých. Tí budú mať nárok na dávky za rovnakých podmienok ako občania krajiny, v ktorej si nárok uplatnia. Vláda SR pri schválení zmluvy s Moldavskom 11. marca 2026 odporučila prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu splnomocniť na podpis zmluvy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny alebo ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dohoda vstúpi do platnosti prvým dňom tretieho mesiaca po tom, ako si obe krajiny potvrdia, že ukončili všetky vnútroštátne právne postupy potrebné na jej schválenie.

Poslanci schválili nový zákon o registri krátkodobého prenájmu ubytovania

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok definitívne schválili nový zákon o registri jednotiek pre poskytovanie služieb krátkodobého prenájmu ubytovania. Do parlamentu ho predložilo Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR. Hostitelia, ktorí ponúkajú krátkodobý prenájom ubytovania cez online platformy do 31. decembra 2026, sa budú musieť v novom registri zapísať do 28. februára 2027. Od 1. marca 2027 sa uplatní prvýkrát povinnosť hostiteľov zaregistrovať sa pred prvým poskytnutím krátkodobého prenájmu ubytovania cez online platformy. Ponúkať ubytovanie bez platného registračného čísla bude zakázané.

Hostitelia budú povinní zapísať do registra všetky zmeny údajov do 30 dní. Jednotku pre poskytovanie ubytovania budú musieť vymazať v rovnakej lehote od trvalého skončenia poskytovania krátkodobého prenájmu. Tieto povinnosti majú zabezpečiť vždy aktuálny obsah registra a zároveň dať hostiteľovi dostatok času na to, aby tieto údaje zapísal.

Od 1. marca 2027 sa začnú uplatňovať aj sankcie za priestupky a iné správne delikty pri porušení povinností. MCRŠ bude môcť uložiť fyzickej osobe za porušenie povinnosti a poskytujúcej bez platného registračného čísla krátkodobý prenájom ubytovania cez online platformy pokutu od 100 do 1000 eur, a to aj opakovane. Pri opakovanom spáchaní priestupku do piatich rokov od účinnosti rozhodnutia o pokute za predchádzajúci priestupok možno uložiť pokutu do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty. Fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe ministerstvo uloží za správny delikt pokutu od 1000 do 3000 eur a poskytovateľovi online platformy od 3000 do 30.000 eur.

„Objem poskytovaných služieb krátkodobého prenájmu v Európskej únii značne rastie vďaka rastu platformovej ekonomiky,“ upozornilo MCRŠ. Hoci tieto služby vytvárajú príležitosti pre hostí a hostiteľov, podľa ministerstva ich rýchly rast vyvolal obavy a výzvy napríklad tým, že prispievajú k menšej dostupnosti bývania na dlhodobý prenájom, zvyšovaniu nájomného a cien bývania.

Register ako informačný systém verejnej správy má zároveň plniť funkciu jednotného digitálneho kontaktného miesta. Nová právna norma ustanovuje pôsobnosť MCRŠ ako správcu a prevádzkovateľa registra, registrujúceho orgánu, vnútroštátneho koordinátora a orgánu zodpovedného za monitorovanie plnenia povinností podľa európskeho nariadenia.

Zákon prevezme do slovenského právneho poriadku európske nariadenie z apríla 2024 o zbere a poskytovaní údajov týkajúcich sa služieb krátkodobého prenájmu ubytovania. „Nariadenie EÚ sa zameriava na jednu z hlavných výziev, a to na nedostatok spoľahlivých informácií o službách krátkodobého prenájmu ubytovania, najmä totožnosť hostiteľa, miesto, kde sa tieto služby ponúkajú a ich trvanie,“ priblížilo ministerstvo. To podľa neho sťažuje orgánom verejnej správy posúdenie skutočného vplyvu týchto služieb, ako aj prípravu vhodných a primeraných politických reakcií a ich presadzovanie. Poslanci schválili aj viaceré spresňujúce pozmeňujúce návrhy z výborov. Nový zákon bude účinný od 1. januára 2027.

Urobiť vyhlásenie o manželstve bude možné aj pred prezidentom či poslancom

Snúbenci budú môcť urobiť vyhlásenie o uzavretí manželstva po novom aj pred prezidentom SR, poslancom Národnej rady (NR) SR a členom vlády SR. Umožňuje to novela zákona o rodine, ktorou poslanci koaličnej SNS navrhli rozšíriť okruh osôb, pred ktorými možno urobiť vyhlásenie o uzavretí manželstva. Parlament v utorok novelu definitívne schválil. Účinná bude od 1. septembra 2026.

Snúbenci môžu v súčasnosti urobiť vyhlásenie o uzavretí manželstva na ktoromkoľvek matričnom úrade pred starostom alebo primátorom či povereným poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.

Pri vyhlásení o uzavretí manželstva pred prezidentom, poslancom alebo členom vlády snúbenci matričnému úradu predložia písomný súhlas tejto osoby. „Zachováva sa uzavretie manželstva pred matričným úradom, prítomnosť matrikára aj doterajšia úprava uzavretia manželstva na inom vhodnom mieste a pri priamom ohrození života,“ uviedli poslanci.

Návrh upravuje aj súvisiace ustanovenie o prípadoch, keď manželstvo nevznikne. Vychádza aj z matričného režimu, podľa ktorého je na zápis uzavretia manželstva príslušný matričný úrad, v ktorého obvode sa manželstvo uzavrelo, a matričný úrad vedie zbierku listín ako podklad na zápis do matriky. Návrh preto ponecháva uzavretie manželstva v rámci existujúceho systému vedenia matrík a nemení jeho vecný základ.

Poslanci neschválili opozičný pozmeňujúci návrh Júliusa Jakaba (Hnutie Slovensko-Za ľudí). Chcel presadiť, aby prezident, poslanci a členovia vlády, pred ktorými snúbenci urobili vyhlásenie o uzavretí manželstva, darovali manželom 500 eur. Opoziční poslanci v treťom čítaní kritizovali novelu ako nepotrebnú. Poslankyňa Zuzana Mesterová (PS) vyzvala koalíciu, aby návrh SNS nepodporila.

Obstarávanie licencií umelej inteligencie pre vysoké školy sa zjednoduší

Verejné obstarávanie dodania licencií na používanie umelej inteligencie (AI) pre vysoké školy a verejné výskumné inštitúcie sa zjednoduší. Zmenu prináša poslanecká novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predložili Paula Puškárová, Andrea Szabóová (obe Hlas-SD) a Jozef Habánik (Smer-SD). Národná rada (NR) SR novelu v utorok definitívne schválila.

Ich pôvodným zámerom bolo zjednodušiť obstarávanie licencií AI pre všetky verejné inštitúcie. Nakoniec však poslanci schválili pozmeňujúci návrh z výborov a výnimka sa bude týkať iba obstarávaní, ktoré zadáva verejná vysoká škola, verejná výskumná inštitúcia alebo Slovenská akadémia vied. Táto úprava spresňuje zámer predkladateľov uľahčiť zavádzanie AI s cieľom podporiť vedu a výskum.

Predkladatelia upozornili, že systémy umelej inteligencie nie sú bežným tovarom alebo službou. „Ich implementácia do verejnej správy vyžaduje osobitný režim posudzovania, ktorý presahuje rámec ekonomických kritérií (najlepší pomer ceny a kvality),“ zdôvodnili. Pri nižších sumách v prípade podlimitných zákaziek by podľa nich náklady na verejné obstarávanie prevýšili prínos samotnej súťaže. „Výnimka nemá slúžiť na obchádzanie trhu, ale na flexibilné nadobúdanie licencií, ktoré sú kľúčové pre digitálnu suverenitu a efektivitu moderného štátu,“ doplnili. Novela bude účinná od 2. augusta tohto roka.

Záťaž nízkopríjmových SZČO sa zníži, nebudú musieť odvádzať mikroodvod

Odvodová záťaž nízkopríjmových samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sa zníži. Tí, ktorí nepodávajú daňové priznanie, nebudú po novom musieť odvádzať tzv. mikroodvod, ktorý bol zavedený v rámci konsolidácie verejných financií. Vyplýva to z poslaneckej novely zákona o sociálnom poistení, ktorú Národná rada (NR) SR v utorok definitívne schválila. Zmena bude účinná od 1. júla 2026.

Návrh predložili koaliční poslanci Roman Michelko, Dagmar Kramplová (obaja SNS), Jozef Cech, Paula Puškárová a Zdenka Mačicová (všetci Hlas-SD). Mikroodvod v tomto roku predstavuje 131,34 eura. Pre vznik povinného poistenia SZČO sa má zaviesť príjmová hranica, tzv. príjmový test. Podľa neho povinnosť platiť poistné vznikne len tým, ktorých príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za kalendárny rok presiahne 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Novela zachováva hranicu príjmu pre vznik povinnosti podať daňové priznanie aj pre posudzovanie odvodovej povinnosti, pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2876,90 eura.

Novela zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2026 zaviedla nový mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. V období povinného poistenia je SZČO povinná platiť poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z osobitného vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov na účely mikroodvodu.

„Takto koncipovaná právna úprava má za dôsledok vznik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie aj u tých SZČO, ktoré síce sú oprávnené na podnikanie a vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale nedosahujú z nej žiadny alebo dosahujú tak nízky príjem, že po zaplatení poistného na sociálne poistenie je výkon tejto činnosti neefektívny,“ uvádza dôvodová správa.

Kľúčové prvky úpravy účinnej od 1. januára 2026 zostávajú naďalej zachované. Povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tiež zostáva zachované pravidlo 60 mesiacov, teda ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov, fyzická osoba sa považuje za novú SZČO s nárokom na päťmesačné „odvodové prázdniny“. Ak uplynul kratší čas, povinné poistenie vzniká od opätovného nadobudnutia postavenia SZČO.

Nový mechanizmus vzniku povinného poistenia sa rovnako uplatňuje aj na SZČO, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu. Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh z výborov, ktorý bude účinný od 1. januára 2027. Jeho cieľom je vytvoriť legislatívny rámec na recipročné elektronické zdieľanie údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú potrebné na výkon lekárskej posudkovej činnosti.

Parlament naopak neschválil pozmeňujúci návrh, ktorý predložila opozičná poslankyňa Darina Luščíková (PS). Jej cieľom bolo nahradiť hranicu príjmu pre platenie mikroodvodu živnostníkom z 10,5-násobku životného minima na 26 % všeobecného vymeriavacieho základu. Išlo by tak podľa nej o nastavenie tejto hranice systémovo a prostredníctvom mechanizmu, ktorý sa v zákone už používa.

Novela zákona o energetike má sprísniť pravidlá pre domácnosti

Domácnosti budú musieť v budúcnosti deklarovať, že využívajú energie na vlastnú spotrebu. Dodávateľom energií pri nesprávnom určení taríf budú hroziť pokuty. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o energetike, ktorý má sprísniť pravidlá pri odberoch elektriny a plynu za zvýhodnené sadzby pre domácnosti. Poslanci Národnej rady (NR) SR návrh v utorok definitívne schválili.

Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR najmä obmedziť zneužívanie taríf určených pre domácnosti v prípadoch, keď odberatelia energie nevyužívajú elektrinu alebo plyn na vlastnú spotrebu. Rezort hospodárstva zároveň navrhuje upraviť regulačné nástroje tak, aby štát vedel pružnejšie reagovať na vývoj cien energií a ich vplyv na rôzne skupiny odberateľov. Po novom budú musieť odberatelia pri uzatváraní zmluvy povinne predložiť vyhlásenie, že energiu odoberajú ako domácnosť a nevyužívajú ju na podnikanie. Tento údaj sa stane aj povinnou súčasťou zmlúv o dodávke elektriny a plynu.

Zmeny sa majú dotknúť aj dodávateľov energií. Novela zavádza jasnejšie pravidlá pre prideľovanie sadzieb jednotlivým skupinám odberateľov. Ak dodávateľ pridelí sadzbu pre domácnosť v rozpore s pravidlami a bude o tom vedieť, pôjde o správny delikt v rámci porušenia cenovej regulácie. Podľa ministerstva majú opatrenia prispieť k spravodlivejšiemu nastaveniu systému a zabezpečiť, aby zvýhodnené ceny energií využívali skutočne len domácnosti. Spolu so zákonom o energetike sa novelizujú aj zákony o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov, o tepelnej energetike a regulácii v sieťových odvetviach.

Poslanci schválili aj pozmeňujúce návrhy výborov. Napríklad, povinnosť poskytovať listinné vyúčtovanie za dodávku elektriny alebo plynu sa nemá vzťahovať na subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej fakturácie podľa zákona o DPH. Ide o zosúladenie zákona o energetike s pripravovaným režimom výlučne elektronickej fakturácie podľa zákona o DPH od 1. januára 2027.

NR SR odobrila aj dva doplňujúce poslanecké návrhy Andrey Szabóovej a Igora Šimka (obaja Hlas-SD). Jeden z nich má znížiť administratívne bremeno dodávateľov elektriny zjednodušením existujúcej povinnosti. „Pozmeňujúci návrh umožňuje, aby si dodávateľ elektriny splnil informačnú povinnosť aj pomocou oznamu na svojej webovej stránke. Informačnú povinnosť týkajúcu sa typov inteligentných meracích systémov ponúkaných prevádzkovateľom distribučnej sústavy môže splniť odkazom na webovú stránku prevádzkovateľa distribučnej sústavy,“ uviedla Szabóová. Spotrebiteľovi budú podľa nej zároveň poskytnuté aktuálne informácie o ponuke inteligentných meracích systémov, ktoré poskytuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy.

Druhý doplňujúci návrh poslancov sa týka zmien zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon). Zvýšia sa ročné príspevky za stavbu jadrového zariadenia podľa druhu, za jeho uvádzanie do prevádzky, prevádzku, vyraďovanie a iné činnosti, ako aj na inštitucionálnu kontrolu jadrového zariadenia. Dofinancovanie Úradu jadrového dozoru SR má zabezpečiť stabilizáciu jeho odborných kapacít.

Zákonodarcovia prijali prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla. Splátku ročného príspevku na výkon štátneho dozoru z čiastok podľa atómového zákona od 1. júla do 31. decembra 2026 uhradí držiteľ povolenia v dvoch rovnakých splátkach do 15. júla a do 15. októbra 2026 po zohľadnení rozdielu medzi novou výškou ročného príspevku a už uhradených splátok do 30. júna podľa doterajších predpisov. Doplatok ročného príspevku k jeho uhradenej výške podľa predpisov účinných do 30. júna a pravidiel jeho úhrady sa od 1. júla do 31. decembra 2026 neuplatní. Tento článok má nadobudnúť účinnosť 10. júna a 1. júla 2026. Novela o energetike má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2026, okrem zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov, ktorý má navrhovanú účinnosť 1. septembra 2026.

Poslanci schválili novelu zákona o cestnej premávke

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili novelu zákona o cestnej premávke. Prináša viaceré zmeny. Sprísňujú sa napríklad sankcie za prekročenie rýchlosti v niektorých prípadoch. Upravujú sa tiež pravidlá jazdy malých elektrických vozidiel. Povoľuje sa aj otáčanie na svetelnej križovatke.

„Vypúšťa sa zákaz otáčania sa v križovatke s riadenou premávkou. Ide o medzinárodne neštandardné pravidlo, pričom tento zákaz si následne vyžiadal aj vytvorenie možnosti dovoliť v konkrétnej križovatke možnosť otočenia sa (tiež prostredníctvom neštandardných dopravných značiek). Jednoduchšou, zrozumiteľnejšou a logickejšou alternatívou je generálne umožnenie otáčania sa v križovatke s riadenou premávkou (samozrejme za podmienky dodržania všeobecných požiadaviek kladených na vykonanie tohto manévru) s možnosťou miestnej úpravy zakázať otočenie prostredníctvom štandardnej dopravnej značky Zákaz otáčania,“ ozrejmilo ministerstvo vnútra, ktoré za zmenami stojí.

Novela prináša aj sprísnenie trestov za prekročenie rýchlosti v obci o viac ako 50 kilometrov za hodinu a mimo obce o viac ako 60 kilometrov za hodinu. „A to v riadnom konaní o 300 eur (spodná aj horná hranica pokuty) a v blokovom konaní o 250 eur (spodná hranica pokuty), resp. o 200 eur (horná hranica pokuty),“ uvádza sa v úprave. Po novom sa tiež znižuje maximálna rýchlosť jazdy pre vozidlá, ktorým dopravné značenie umožňuje vjazd do pešej zóny, a to na najviac desať kilometrov za hodinu.

Upravujú sa aj pravidlá pre chodcov pri prechádzaní cez priechod pre chodcov. Chodec podľa novely nebude môcť vstúpiť na priechod náhle a používať telefón a iné obdobné zariadenia takým spôsobom, ktorý znižuje jeho schopnosť sledovať situáciu v cestnej premávke. Po novom tiež bude v cestnej premávke zakázané používať kolobežky s pomocným motorčekom či elektromotorom, ktorý umožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 kilometrov za hodinu.

Rozširuje sa tiež všeobecný zákaz státia (parkovania) na cestách mimo obce. Po novom sa má vzťahovať aj na cesty označené značkou Hlavná cesta. Novela mala pôvodne meniť aj predchádzanie pre nákladné vozidlá na diaľnici. Táto zmena však z definitívne schválenej úpravy vypadla. Rovnako sa nerozširuje pôsobnosť obcí pri tzv. objektívnej zodpovednosti držiteľov vozidiel, čo sa pôvodne malo. „Na základe súčasného právneho stavu ostane naďalej obciam možnosť využívať objektívnu zodpovednosť len pri parkovaní,“ píše sa v úprave. Väčšina zmien má nadobudnúť účinnosť od septembra tohto roka.

Cudzinci budú môcť po skončení dočasného útočiska žiadať o prechodný pobyt

Cudzinci budú môcť po skončení ich dočasného útočiska požiadať o udelenie prechodného pobytu. Musia však doložiť doklady o účele pobytu či doklad o zabezpečení ubytovania. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov z dielne rezortu vnútra, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. „V prípade skončenia dočasného útočiska a neposkytnutia náležitého riešenia ich následnej situácie na našom území by sa jeho príjemcovia postupne dostali do pozície štátnych príslušníkov tretích krajín nelegálne sa zdržiavajúcich na území Slovenskej republiky, pokiaľ by iným spôsobom nedokázali preukázať oprávnenosť svojho pobytu. Drvivá väčšina príjemcov dočasného útočiska by z dôvodu nemožnosti preukázania oprávnenosti svojho pobytu (napríklad chýbajúca dokumentácia potrebná na podanie žiadosti o pobyt a podobne) bola nútená hromadne opustiť územie Slovenskej republiky,“ odôvodnilo zmenu ministerstvo vnútra, ktoré novelu predložilo.

Ak cudzinci o pobyt nepožiadajú, budú môcť po zmene zákona na Slovensku zostať ešte rok po skončení ich štatútu dočasného útočiska. Takýto pobyt však bude len na účel dobrovoľného návratu do domovského štátu. Zotrvanie na území Slovenska má cudzincovi automaticky zaniknúť po opustení krajiny. Domov sa bude musieť vrátiť najneskôr v posledný deň povoleného zotrvania na Slovensku.

Novela zákona počíta aj s úpravou, podľa ktorej cudzinci s prechodným pobytom, ktorí na Slovensku podnikajú, nebudú môcť mať nedoplatky voči iným subjektom počas celého trvania prechodného pobytu. V súčasnosti nedoplatky nemôžu mať iba pri obnovovaní pobytu. Rezort vnútra v novele zákona avizuje aj zriadenie regionálneho centrálneho vízového orgánu na ministerstve zahraničných vecí, ktoré bude rozhodovať o žiadostiach o víza rovnako ako zastupiteľské úrady. Nová legislatíva má byť účinná od 15. júla.

V druhom čítaní prijali poslanci ďalšie zmeny. Zavádza sa možnosť vytvorenia digitálneho rovnopisu dokladu o pobyte cudzinca prostredníctvom mobilnej aplikácie rovnako ako pri digitálnom občianskom preukaze. Zároveň sa zavádza výnimka z možnosti jeho použitia v prípadoch hraničnej kontroly a konania podľa zákona o pobyte cudzincov, keď je predloženie fyzickej podoby dokladu o pobyte nevyhnutné. Táto zmena má byť platná od 1. októbra 2026.

Rozširujú sa tiež dôvody, keď rozhodnutie o administratívnom vyhostení nadobudne vykonateľnosť skôr ako uplynutím lehoty 30 dní od jeho doručenia. Pôjde o prípady, ak štátny príslušník tretej krajiny bude predstavovať bezpečnostné riziko alebo bude možné predpokladať, že ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon administratívneho vyhostenia. V týchto individuálnych prípadoch nadobudne rozhodnutie o administratívnom vyhostení vykonateľnosť jeho doručením. Táto časť má platiť od 15. júla.

Pokuty za priestupky sa zvýšia, poslanci schválili novelu zákona

Za spáchanie priestupkov budú vyššie pokuty. Vznikne tiež nová sankcia menších obecných služieb. Vyplýva to z novely zákona o priestupkoch, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili. Pokuty za priestupky sa nezvyšovali niekoľko rokov. „Súčasná výška pokút nespĺňa výchovný, represívny a ani preventívny charakter sankcie,“ tvrdí Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré návrh predložilo. Rezort prišiel so zmenou, ktorá rozšírila okruhu sankcií o novú sankciu menších obecných prác. Používať sa má najmä v prípadoch, pri ktorých nie je možné vymôcť pokutu. Stráca sa tak podľa neho účel samotného priestupkového konania. „Zároveň sa vyskytujú prípady, v ktorých nie je peňažná pokuta dostatočným odstrašujúcim prostriedkom, najmä ak páchateľ priestupku je finančne schopný pokutu uhradiť,“ doplnilo MV. Práca v prospech spoločnosti, v ktorej páchateľ priestupku žije, môže zároveň zvýšiť jeho sociálnu zodpovednosť.

Správny orgán bude môcť takúto sankciu uložiť v rozsahu od 20 do 150 hodín. Mladiství by mohli pracovať od desať do 75 hodín. Páchateľ priestupku ju bude musieť vykonať do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, že tak neurobí, správny orgán by mohol „premeniť“ sankciu alebo jej zvyšok na pokutu.

„Sankcia menších obecných služieb sa javí ako efektívny a žiadaný nástroj aj v prípade mladistvých páchateľov. Z poznatkov z aplikačnej praxe vyplýva, že v prípade uloženej pokuty túto často za mladistvého uhradí jeho zákonný zástupca. V takomto prípade tak nedochádza k naplneniu výchovnej, preventívnej ani represívnej funkcie uloženej sankcie voči mladistvým páchateľom,“ argumentoval rezort v návrhu.

Menšie obecné služby bude môcť páchateľ priestupku vykonávať spravidla pre obec či ňou zriadenú organizáciu a v územnom obvode, v ktorom má trvalý pobyt, a to bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase. O uložení tejto sankcie bude rozhodovať správny orgán. Nemohol by ju uložiť dlhodobo práceneschopnej osobe či osobe so zdravotným postihnutím. Ak by novelu zákona podpísal prezident SR Peter Pellegrini, účinnosť nadobudne v polovici júla. Opoziční poslanci v rozprave návrh kritizovali. Problém vidia najmä pri zavedenej sankcii menších obecných prác. Nespadá podľa nich medzi výnimky zo všeobecne ústavne zakázanej nútenej práce.

Poslanci schválili novelu vysokoškolského zákona, rieši aj APVV

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní schválili novelu vysokoškolského zákona. Spresňujú sa ňou niektoré ustanovenia a odstraňujú výkladové nejasnosti. Prináša aj zmenu pri hodnotení projektov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). „Zmeny reagujú najmä na potrebu odstrániť niektoré výkladové nejasnosti alebo vykonať legislatívno-technické úpravy,“ poznamenala skupina koaličných poslancov za Hlas-SD a Smer-SD, ktorá za úpravou stojí.

Novela prináša napríklad zmenu pri APVV, podľa ktorej by pri verejnej výzve s financovaním nad 200.000 eur na celé obdobie riešenia projektu bolo možné využiť postup posudzovania s využitím odborných posudkov iba v prípade výlučného využitia medzinárodne uznávaných zahraničných odborníkov.

„Posudzovanie projektov s využitím odborných posudkov (najmenej od troch nezávislých medzinárodne uznávaných zahraničných odborníkov) aj pri výzvach prevyšujúcich sumu 200.000 eur garantuje vysokú mieru nezávislosti, nestrannosti, objektívnosti, dôvernosti, čo spolu zvyšuje aj kvalitu hodnotenia a znižuje riziko konfliktu záujmov. (...) Navrhovanou zmenou nie je žiadnym spôsobom dotknutá súčasná zákonná úprava podľa paragrafu 19 ods. 3 písm. a) a možnosť posudzovania žiadostí s využitím medzinárodných expertných panelov zostáva zachovaná pri všetkých verejných výzvach bez ohľadu na výšku financovania,“ ozrejmili predkladatelia.

Po novom takisto verejná vysoká škola bude môcť založiť inú právnickú osobu a vložiť do nej peňažný alebo nepeňažný vklad, ktorý nemá charakter nehnuteľného majetku. „Kladný celkový výsledok hospodárenia tejto právnickej osoby sa použije na podporu plnenia úloh vysokej školy, ktorá ju založila,“ píše sa v novele.

Sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov sa zmení v súlade s praxou

Pravidlá sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa zmenia, aby boli v súlade s aplikačnou praxou. Po novom by sa napríklad malo vyplácať materské vojakom či policajtom, ktorí prevzali do osobnej starostlivosti dieťa. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili.

„V aplikačnej praxi sa vyskytli prípady, keď policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý prevzal maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, nemohlo byť priznané materské, keďže právna úprava to neumožňuje. Navrhovaná zmena právnej úpravy má priniesť možnosť vzniku nároku na dávku nemocenského zabezpečenia materské aj policajtom alebo profesionálnym vojakom, ktorí sa o maloleté dieťa starajú na základe rozhodnutia príslušného orgánu,“ uviedol rezort vnútra, ktorý za úpravou stojí.

Novela takisto sprecizuje pojem nezaopatrené dieťa či zmení výpočet tehotenského príspevku. Po novom by navyše zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku nemalo byť považované za zmenu pomerov. Úprava takisto zvýši výšku výsluhového dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po 31. decembri 2003 poberateľovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004. Poslanci okrem toho prijali aj viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré majú novelu zákona ďalej precizovať. Ich súčasťou je však napríklad i ustanovenie, ktoré odstránilo limitovanie hornej hranice odmeny za kvalitné plnenie úloh vojakov. Zvýšili aj maximálnu hranicu pre osobitný stabilizačný príspevok. Cieľom má byť motivácia vojakov prísť do nedostatkových profesií.