LISKOVÁ - Vláda na svojom stredajšom výjazdovom rokovaní v obci Lisková (okres Ružomberok) vyčlenila takmer 2,5 milióna eur pre okresy v regiónoch Liptov a Turiec - Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Martin a Turčianske Teplice. Viac ako dva milióny eur z tejto sumy je určených na konkrétne projekty samospráv a organizácií pôsobiacich na území daných okresov. Kabinet tiež schválil 37 úloh pre jednotlivé rezorty, ktoré majú v regiónoch priniesť zlepšenia v sociálnej a hospodárskej oblasti.
Súčasťou celkovej alokácie sú aj väčšie položky. Hostiteľská obec stredajšieho rokovania, Lisková, bude môcť použiť 65.000 eur na rekonštrukciu obecnej budovy so zázemím pre športovcov a vybudovanie detského ihriska.
Pre mesto Martin schválila vláda 70.000 eur na rekonštrukciu pešej zóny a výmenu dlažby na Divadelnom námestí, takisto 20.000 eur na revitalizáciu národnej kultúrnej pamiatky - Národného cintorína v Martine. Univerzitná nemocnica Martin dostane 50.000 eur na zakúpenie sonografického prístroja.
Obec Belá - Dulice bude môcť 50.000 eur použiť na dobudovanie športového areálu obce a závlahového systému, Turčianske Jaseno rovnakú sumu využije na rekonštrukciu miestnych komunikácií. Pre obec Blatnica vláda „odklepla“ 45.000 eur na revitalizáciu pamätníka SNP a parku národov. Dobrovoľný hasičský zbor v obci dostane 20.000 eur na repasovanie čerpadla s cieľom podpory záchranárskych prác v Gaderskej doline. Liptovskému Mikulášu pridelili 70.000 eur na opravu podchodu pre peších pod cestou I/18 na ulici Garbiarskej, ďalších 15.000 eur pomôže organizácii podujatia Švábkafest 2026. Príspevok 30.000 eur pre Katolícku univerzitu v Ružomberku je určený na inštaláciu fotovoltických panelov.
V uznesení schválili ministri tiež viacero príspevkov vo výške 20.000 eur, takáto suma podporí napríklad zatraktívnenie regiónu Liptov a realizáciu podujatia Noci svetla - svetelné a vizuálne umenie vo verejnom priestore či aktivity Liptovského múzea Ružomberok, súvisiace s nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Po prerokovaní analýzy sociálno-ekonomickej situácie a vybraných problémov všetkých štyroch okresov sú súčasťou uznesenia aj konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty a ministrov. Vláda napríklad schválila preskúmanie možnosti spolupráce so spoločnosťou Mondi SCP pri realizácii projektu Eco Power, ktorý je zameraný na vybudovanie nového zdroja tepla a elektriny na báze energetickej biomasy v Ružomberku.
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) dostal okrem iného za úlohu do polovice roka 2027 dodať štúdiu uskutočniteľnosti rýchlostnej cesty R3 Martin - Mošovce a do konca decembra 2027 ukončiť proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby D1 Turany - Hubová. Rovnako má prijať opatrenia na zlepšenie dopravnej situácie a bezpečnosti v súvislosti s cestou I/18 v úseku Turany - Hubová - Ivachnová. V oblasti železničnej dopravy by sa rezort mal zamerať na modernizáciu železničnej infraštruktúry v úseku Liptovský Hrádok - Paludza.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) má zabezpečiť posilnenie protipožiarnej ochrany lokality UNESCO Vlkolínec prostredníctvom dovybavenia dobrovoľného hasičského zboru. Posúdiť má tiež technický stav a ďalší postup pri rozostavanej hasičskej stanici v meste Turčianske Teplice.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) má preskúmať možné spôsoby zvýšenia využiteľnosti liečebne pre dlhodobo chorých Štiavnička a predložiť projekt revitalizácie.
Rezort cestovného ruchu a športu má do konca leta posúdiť návrh na zaradenie projektu Národného basketbalového centra v Ružomberku do zoznamu infraštruktúry národného významu s cieľom zabezpečiť systémovú športovú výchovu a prípravu. Minister Rudolf Huliak (nezávislý) má tiež rokovať s vedením mesta Martin o možnosti poskytnutia príspevku z Fondu na podporu cestovného ruchu, resp. Fondu na podporu športu na projekt lanovky na Martinské hole. V rámci uznesenia vláda tiež podporila viacero regionálnych kultúrnych podujatí, okrem iného Vatru zvrchovanosti v meste Liptovský Mikuláš či slávnosti liptovskej bryndze Bačova cesta 2026 alebo Liptovské dni matky 2026 v obci Liptovské Sliače.
Vláda schválila revíziu Plánu obnovy a odolnosti SR pri piatich opatreniach
Plán obnovy a odolnosti SR by sa mal zmeniť pri piatich opatreniach, pri ktorých bolo identifikované riziko, že nebudú do konca augusta 2026 splnené v plnom rozsahu. Vyplýva to z materiálu Zmena Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré na výjazdovom rokovaní vlády SR v Liskovej v okrese Ružomberok schválil vládny kabinet.
Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku ako národná implementačná a koordinačná autorita v spolupráci s dotknutými vykonávateľmi vedie technické rokovania s Európskou komisiou (EK) o konkrétnych opatreniach, ktorých míľniky a ciele sú súčasťou poslednej 9. žiadosti o platbu a pri ktorých bolo identifikované riziko, že nebudú k 31. augustu 2026 splnené v plnom rozsahu. Konkrétne ide o päť opatrení plánu obnovy, pri ktorých sa z tohto dôvodu navrhuje zníženie príslušného cieľa. Na druhej strane boli identifikované opatrenia, pri ktorých stále existuje dostatočná absorpčná kapacita na navýšenie ich súčasných cieľov, ako aj nové opatrenia, ktoré prispievajú k celkovým cieľom plánu obnovy a ich riadne zrealizovanie je zabezpečené vo vyššie uvedenom termíne.
Opatreniami, pri ktorých bude potrebné znížiť ambíciu alebo pri ktorých bola identifikovaná úspora, sú napríklad nová kapacita obnoviteľných zdrojov energie (uvoľnená alokácia v prípade úpravy cieľa vo výške 20,98 milióna eur) či inštalovanie nabíjacích bodov (uvoľnená alokácia 13,4 milióna eur). V súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti musia členské štáty ukončiť realizáciu opatrení Plánu obnovy a odolnosti SR a zároveň aj splniť všetky míľniky a ciele do 31. augusta 2026.
Znížením cieľov opatrení, pri ktorých bolo identifikované riziko nesplnenia cieľa a presunutím uvoľnenej finančnej alokácie na opatrenia s dostatočnou absorpčnou kapacitou, respektíve na nové opatrenia sa má zabezpečiť, aby SR využila celú finančnú alokáciu na implementáciu investícií a reforiem plánu obnovy. Rovnako je cieľom navrhovanej revízie využiť finančné prostriedky, ktoré zostali v rámci existujúcich opatrení plánu obnovy nevyužité a ich míľniky a ciele budú napriek tomu splnené. Súčasťou navrhovanej revízie plánu obnovy sú aj technické zmeny týkajúce sa najmä úpravy znenia jednotlivých míľnikov a cieľov tak, aby sa odstránili nejasnosti pri preukazovaní ich splnenia ako aj pri následnom hodnotení zo strany EK.
Plán obnovy zvýši dostupnosť zdravotníctva pre onkologických pacientov
Finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR zvýšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre onkologických pacientov. Peniaze pôjdu na modernizačné projekty nemocníc v Nových Zámkoch, Nitre a v Michalovciach. Vyplýva to z materiálu, ktorý vláda schválila na svojom výjazdovom rokovaní v Liskovej.
„Predmetné investície budú mať pozitívny vplyv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti primárne v oblasti komplexnej starostlivosti o onkologického pacienta,“ uviedlo v materiáli ministerstvo zdravotníctva, ktoré ho na rokovanie vládneho kabinetu predložilo. Nemocnica v Nových Zámkoch dostane z plánu obnovy dva milióny eur. Nitrianska fakultná nemocnica by mala dostať vyše 2,2 milióna eur a pre michalovskú nemocnicu vyčlenil vládny kabinet necelých 2,5 milióna eur. Okrem toho plánuje rezort zdravotníctva v treťom kvartáli tohto roka vyhlásiť výzvu. Plánuje podporiť projekty v oblasti biotechnológií. Predpokladá alokáciu 20 miliónov eur.
ÚDZS vlani udelil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti 78 sankcií
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) vlani uložil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti 78 finančných sankcií vo výške takmer 79.000 eur. Zároveň v 149 prípadoch navrhol opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a v dvoch prípadoch navrhol uložiť pokutu na Ministerstve zdravotníctva SR alebo Úrade samosprávneho kraja. Vyplýva to zo správy o činnosti ÚDZS za minulý rok, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie.
Úrad v roku 2025 celkovo riešil 2516 podaní na poskytovanie zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Z toho bolo 1946 prijatých minulý rok a 570 prenesených z predchádzajúcich rokov. V priebehu minulého roka ich ukončil 1794. „Zvyšných 722 podaní (28,70 percenta) je v riešení,“ dodal úrad. Podania sa týkali najmä nespokojnosti s postupom pri liečbe a úmrtia v súvislosti s poskytovanou zdravotnou a ošetrovateľskou starostlivosťou.
Zákon o majetku obcí by mal riešiť nakladanie s finančným majetkom obcí
Zákon o majetku obcí by sa zmeniť tak, aby komplexne a jednoznačne riešil problematiku nakladania s finančným majetkom samospráv. Odporúča to Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojej správe o výsledku kontroly, ktorú v stredu na výjazdovom rokovaní v Liskovej vzala na vedomie vláda.
„NKÚ SR v rámci kontrolnej činnosti dlhodobo zaznamenáva v kontrolovaných subjektoch porušovanie zákonov a pravidiel. Vo väčšine prípadov nešlo len o účtovne nedostatky, ale o zanedbávanie či porušovanie zákonných povinností, prípadne obchádzanie právnych noriem. Kontroly z predchádzajúcich rokov potvrdzujú, že ide o dlhodobý tolerovaný trend,“ priblížila vo vládnom materiáli najvyššia kontrolná autorita.
Samosprávy, predovšetkým menšie obce, podľa NKÚ dlhodobo bojujú s nedostatkom odborného personálu, ktorý by im zastrešoval špecifickú agendu verejného obstarávania či právnu agendu. Z finančných dôvodov takýchto expertov nedokážu zamestnať a mnohé si nevedia takéto služby ani externe zaplatiť. Preto často odsúhlasia ponuky, ktoré sľubujú jednorazový prísun financií do obecnej pokladnice. Nemajú však dostatok odborného zázemia, ktoré by kompetentne preverilo tieto ponuky aj z pohľadu súladu s legislatívou.
Správa o výsledku kontroly nakladania s dlhodobým finančným majetkom v obciach a mestách, ktorú predložil NKÚ na rokovanie vlády, poukázala najmä na to, že kontrolované obce a mestá ako akcionári vodárenskej spoločnosti sa vzdali hlasovacích práv zodpovedajúcich počtu nimi vlastnených akcií. Tým stratili potenciálny vplyv na rozhodovanie v spoločnosti, ktorá zabezpečuje verejnú službu zásobovania vodou.
NKÚ podčiarkol, že kontrolované samosprávy sa dobrovoľne vzdali akcií, ktoré súhrnne predstavovali 9-percentný podiel na hlasovacích právach vo vodárenskej spoločnosti. Podmienky obchodných verejných súťaží na prevod majetkových účastí nezabezpečovali transparentnú, nediskriminačnú a čestnú hospodársku súťaž, čo nebolo v súlade so zákonom o majetku obcí. Kontrolný úrad dodal, že hodnota dlhodobého finančného majetku evidovaného kontrolovanými subjektmi klesla z 25,9 milióna eur v roku 2022 na 13,5 milióna eur v roku 2025. Na uvedený pokles mal podľa NKÚ vplyv najmä prevod akcií kontrolovaných subjektov vo vodárenskej spoločnosti.
Sociálna poisťovňa hospodárila v minulom roku s prebytkom, výdavky boli nižšie než plán
Sociálna poisťovňa (SP) skončila v roku 2025 s bilančným prebytkom skutočných príjmov a výdavkov vo výške 347 miliónov eur, keď jej príjmy rástli rýchlejšie ako výdavky a hospodárenie fondov ostalo stabilné. Vyplýva to z Výročnej správy o činnosti Sociálnej poisťovne za rok 2025, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie. Celkové zdroje poisťovne ku koncu roka dosiahli 15,839 miliardy eur, pričom reálne príjmy (bez prevodu z minulých rokov) predstavovali 14,925 miliardy eur. Ich rast súvisel najmä s priaznivým vývojom na trhu práce a rastom miezd, čo sa pozitívne prejavilo vo výbere poistného. Oproti plánovanému rozpočtu však boli príjmy nižšie najmä pre slabšie čerpanie transferov zo štátneho rozpočtu. Výdavky poisťovne dosiahli 14,578 miliardy eur, teda približne o 200 miliónov eur menej, než sa plánovalo.
Úspory sa dosiahli najmä v nemocenskom poistení, a to aj vďaka opatreniam proti zneužívaniu práceneschopnosti. Nižšie než očakávané boli aj výdavky na dôchodky. Napriek tomu najväčšiu časť výdavkov tvorili práve dávky dôchodkového poistenia, a to v objeme 12,760 miliardy eur. Poisťovňa zároveň vyplatila aj 13. dôchodky za približne 926 miliónov eur. Na výdavkoch sa prejavila aj valorizácia dôchodkov od januára 2025 o 2,1 %, ktorá si vyžiadala dodatočné náklady viac ako 245 miliónov eur.
Správny fond poisťovne bol vytvorený vo výške 306,7 milióna eur. Na prevádzku SP použila 295,8 milióna eur, teda menej, než mala k dispozícii. Nevyčerpaný zostatok sa presunul do rezervného fondu solidarity. Najväčšie výdavky správneho fondu smerovali na mzdy, odvody a zabezpečenie služieb. Plnenie rozpočtu v tejto oblasti bolo takmer 100 %.
Nemocenské poistenie sa po pandémii stabilizovalo a výdavky na dávky sa medziročne zmiernili, čo prispelo k vyrovnanejšiemu hospodáreniu tohto fondu. Fond poistenia v nezamestnanosti zasa ťažil z priaznivej situácie na trhu práce, keď nižšia nezamestnanosť znižovala tlak na vyplácanie dávok. Sociálna poisťovňa pokračovala aj v správe rezervného fondu solidarity, ktorý slúži na vyrovnávanie výkyvov medzi fondmi. Jeho význam ostáva kľúčový najmä vzhľadom na starnutie populácie a dlhodobý tlak na dôchodkový systém.
Na hospodárenie poisťovne má dlhodobo vplyv aj starobné dôchodkové sporenie (druhý pilier). V roku 2025 poisťovňa vybrala príspevky vo výške 1,11 miliardy eur, pričom do dôchodkových správcovských spoločností odviedla 1,14 miliardy eur. Správa zároveň poukazuje na pokračujúci dôraz na efektívny výber poistného a vymáhanie pohľadávok, ktoré zostávajú kľúčové pre stabilitu systému. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že hoci aktuálny vývoj zlepšuje krátkodobú finančnú situáciu, dlhodobá udržateľnosť bude závisieť od vývoja zamestnanosti, demografie a legislatívnych zmien.
Rast HDP sa v roku 2026 očakáva na úrovni okolo jedného percenta
Slovenská ekonomika čelí nepriaznivému externému prostrediu najmä v dôsledku rastu obchodných bariér a vojne v Iráne. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) sa v roku 2026 očakáva na úrovni okolo jedného percenta, podporený najmä investíciami z plánu obnovy, pričom v roku 2027 by sa mal mierne zrýchliť aj vďaka nábehu novej automobilovej výroby. Rizikom zostáva geopolitický vývoj, ktorý môže rast ekonomiky ďalej tlmiť. Vyplýva to z výročnej správy o pokroku Slovenskej republiky 2026 z dielne ministerstva financií, ktorú v stredu schválila vláda.
Deficit verejnej správy by sa mal v roku 2026 udržať blízko 4 % HDP aj napriek slabšiemu ekonomickému vývoju, vyšším úrokovým nákladom a rastúcim výdavkom na obranu. Pozitívnym príspevkom sú prijaté konsolidačné opatrenia. Bez zásahov vlády by deficit mohol dosiahnuť až 7 % HDP a dlh by v priebehu dvoch dekád prudko vzrástol až k 100 % HDP. Rozpočtové ciele sa mierne upravujú smerom nahor, aby sa predišlo príliš reštriktívnej fiškálnej politike. Novým cieľom je dosiahnuť deficit na úrovni blízko 4 % HDP v nasledujúcich rokoch. Takéto ciele sú v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Stabilizácia dlhu sa očakáva na prelome dekády za predpokladu ďalšieho poklesu deficitu.
Pokračuje aj realizácia štrukturálnych reforiem a investícií. Významný pokrok bol dosiahnutý najmä v školstve a energetike. Približne tretina opatrení je už dokončená a vláda zároveň pripravuje ďalšie kroky vrátane opatrení na zlepšenie výberu daní a obmedzenie daňových únikov. Výročná správa o pokroku 2026 vyhodnocuje postup v implementácii národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR na roky 2025-2028 v oblasti znižovania deficitu a postupu v reformách a investíciách. Po schválení vládou sa v zmysle pravidiel Paktu stability a rastu predkladá Európskej komisii. Výročná správa o pokroku súčasne na roky 2026 až 2028 prezentuje aktualizované fiškálne ciele SR, ktoré sa považujú za národný strednodobý rozpočtový rámec pre účely európskeho dohľadu a domácu verejnú diskusiu.
Výrazné meškanie železničných projektov malo vplyv aj na čerpanie POO
Bratislava/Lisková 29. apríla (TASR) - Realizácia vybraných investičných projektov v oblasti železničnej dopravy na Slovensku prebiehala s výraznými časovými omeškaniami, ktoré mali priamy vplyv na plnenie míľnikov, cieľov a čerpanie finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR. Vyplýva to zo správy o výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o implementácii vybraných investičných projektov z plánu obnovy, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie. Správu na vládu predložil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
NKÚ preveril osem projektov modernizácie železničnej infraštruktúry v celkovej hodnote takmer 430 miliónov eur. Kontrolu vykonal vlani na Úrade podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, na Ministerstve dopravy (MD) SR a v Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR). Kontrola zistila nízke čerpanie finančných prostriedkov preverovaných projektov. Čerpanie k 13. novembru 2025 predstavovalo len 235 miliónov eur, teda 55 % z celkových oprávnených výdavkov. „Ku dňu ukončenia kontroly zostávalo vyčerpať viac ako 193 miliónov eur z celkového objemu 429 miliónov eur v obmedzenom časovom období pred ukončením oprávnenosti výdavkov,“ uviedol NKÚ.
Kľúčové procesy prípravy projektov, najmä majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, vydávanie stavebných povolení a realizácia verejných obstarávaní, boli opakovane posúvané, čo spôsobilo neskoré začatie výstavby pri väčšine kontrolovaných projektov. „Tieto omeškania následne ovplyvnili aj harmonogramy realizácie stavebných prác a schopnosť prijímateľa predkladať žiadosti o platbu v súlade s termínmi oprávnenosti výdavkov,“ vyplynulo zo správy.
Zistené nedostatky podľa NKÚ zároveň odhalili systémové problémy v železničnej doprave, ktoré ovplyvňujú schopnosť SR efektívne využívať dostupné finančné zdroje Európskej únie. „Efektívne a účinné riadenie železničnej dopravy na Slovensku je dlhodobý problém, ktorý negatívne ovplyvňujú nedostatočné personálne kapacity, zastaraná infraštruktúra, nedostatok ucelenej vízie a jasne stanovené priority v danej oblasti,“ upozornili kontrolóri.
MD nedávno uviedlo, že závery kontroly NKÚ vychádzajú zo stavu k novembru 2025, pričom aktuálne eviduje výrazný posun v realizácií týchto projektov. Ako podotklo, aktívne rieši implementáciu projektov železničnej infraštruktúry financovaných z plánu obnovy tak, aby boli všetky ukončené ku koncu oprávneného obdobia a aby neprepadli finančné prostriedky. „K nedočerpaniu európskych zdrojov nedôjde, keďže prioritou rezortu je splniť všetky míľniky a ciele Plánu obnovy a odolnosti SR a zabezpečiť plné využitie finančných prostriedkov na modernizáciu železničnej infraštruktúry,“ dodalo MD.
