BRATISLAVA - Zo Slovenska sa od piatka (10. 4.) bude môcť opäť exportovať motorová nafta. Vyplýva to z vládou schválenej novely nariadenia, ktorým sa prijímajú opatrenia na obmedzenie spotreby motorovej nafty v čase stavu ropnej núdze.
„Dôvody, pre ktoré bolo prijaté opatrenie na dočasné obmedzenie vývozu motorovej nafty z územia Slovenskej republiky, postupne pominuli. Cieľom aktuálne predkladaného návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky je zrušenie opatrenia podľa paragrafu 2 nariadenia, ktorým sa dočasne obmedzil vývoz motorovej nafty mimo územia Slovenskej republiky,“ uviedla Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR v materiáli. Ostatné obmedzenia, ako napríklad možnosť načerpať naftu do prenosnej nádoby v maximálnom objeme desať litrov či rozdielne ceny palív pre tuzemské a zahraničné autá, zostávajú v platnosti.
archívne video
SŠHR odôvodnila zmenu v nariadení aktuálnym vývojom situácie na trhu, keď rafinéria Slovnaft zabezpečila dostatok ropy prostredníctvom alternatívnych dodávateľských trás cez ropovod Adria a súčasne napĺňa svoje vnútrofiremné zásobníky tak, aby v období už od 14. do 15. apríla obnovila prevádzku rafinérie v plnom rozsahu. Slovnaft štandardne zásobuje pohonnými látkami niektoré lokality Česka a Rakúska.
Piatkový termín účinnosti zmeny nariadenia zohľadňuje podľa SŠHR potrebu ponechania krátkeho prechodného obdobia medzi schválením návrhu vládou a nadobudnutím jeho účinnosti, a to najmä na účel zabezpečenia informovanosti dotknutých subjektov a verejnosti.
Vzniknúť má koordinačný orgán pre správu budov štátnej správy
Na Slovensku by mohol vzniknúť nový Ústredný koordinačný orgán pre správu administratívnych budov ústredných orgánov štátnej správy. Bude zodpovedať za strategické plánovanie, riadenie či metodické usmerňovanie efektívneho využívania štátnych budov. Vytvorí podmienky pre budúci výkon centrálnej správy budov. Vyplýva to z materiálu, ktorý má vymedziť systémové opatrenia na vznik orgánu. V stredu ho schválila vláda.
„Predkladaný materiál upravuje oblasti koordinácie a zabezpečovania rozvoja a starostlivosti o nehnuteľnosti vrátane koordinácie a implementácie politík obnovy, prenájmu administratívnych priestorov od tretích osôb a nadobúdanie takýchto priestorov do vlastníctva štátu a správy ústredných orgánov štátnej správy, koordinácie technickej správy zariadení a usmernení v oblasti energetického manažmentu,“ uviedlo v materiáli ministerstvo vnútra, ktoré ho na rokovanie predložilo.
Opatrenia, ktoré vláda schválila, sú zamerané na udržateľnosť a efektívnosť prevádzky a správy objektov. Rezort vnútra ich navrhol v súlade s národnými a európskymi prioritami najmä v oblasti energetickej efektívnosti.
FnPŠ poskytne 15 miliónov eur na obnovu Športového centra polície v Bratislave
Fond na podporu športu (FnPŠ) poskytne rezortu vnútra 15 miliónov eur na revitalizáciu a dostavbu areálu Športového centra polície v bratislavskej Dúbravke. Ide o športovú infraštruktúru národného významu. Poskytnutie príspevku schválila v stredu vláda na návrh Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR.
Cieľom je komplexná obnova existujúceho, technicky zastaraného areálu Športového centra polície v Bratislave a vybudovanie moderného multifunkčného centra. „Projekt reaguje na kritický nedostatok moderných tréningových kapacít pre štátnu športovú reprezentáciu v streleckých športoch, atletike a úpolových športoch, ktoré dlhodobo dosahujú špičkové výsledky na olympijskej a medzinárodnej úrovni,“ priblížilo MCRŠ.
Nové centrum má podľa neho slúžiť elitným športovcom Športového centra polície a rezortu vnútra, talentovanej mládeži, na organizáciu medzinárodných súťaží pod hlavičkou Medzinárodnej federácie športovej streľby a na zabezpečenie povinnej fyzickej prípravy policajtov a hasičov.
Ministerstvo športu priblížilo, že projekt počíta s vytvorením uceleného areálu. Okrem 100-metrového krytého atletického tunela a multifunkčnej športovej haly pre loptové a úpolové športy zahŕňa aj vybudovanie strelnice. Súčasťou zámeru je taktiež rekonštrukcia futbalového ihriska, výstavba novej tribúny s ubytovacími kapacitami pre športovcov, administratívne zázemie, posilňovňa a priestory na regeneráciu a fyzioterapiu. „Tým sa zabezpečí vysoká efektivita prevádzky a udržateľnosť projektu v dlhodobom horizonte na pozemkoch, ktoré sú v správe Ministerstva vnútra SR,“ dodalo MCRŠ.
Tvrdí, že projekt v Dúbravke umožní centralizáciu prípravy, ktorú doteraz museli športovci vykonávať v provizórnych podmienkach alebo v zahraničí. Vytvorí aj podmienky pre reprezentáciu Slovenska. „Projekt disponuje vysokým stupňom pripravenosti vrátane vydaného stavebného povolenia a dokumentácie na realizáciu prác, čo umožňuje plynulý prechod do fázy samotnej výstavby,“ skonštatoval rezort športu. Projekt podľa zákona o FnPŠ podlieha schváleniu vládou, pretože celkové odhadované náklady na realizáciu tejto športovej infraštruktúry národného významu prevyšujú sumu desať miliónov eur.
SOŠV dostane vyše 8,7 mil. eur na športový projekt Generácia OLYMP 2026
Národný športový projekt Generácia OLYMP 2026 predstavuje obsahové a koncepčné pokračovanie projektu Generácia OLYMP, priblížil rezort. „Jednotlivé časti projektu tvoria vzájomne prepojený systém opatrení, ktorý zahŕňa podporu mládežníckych športovcov, rozvoj kolektívnych športov, podporu trénerov, rozvoj technických a branných športov, podporu olympijských nádejí, posilnenie olympijských hodnôt a podporu pohybových aktivít detí a mládeže v prírode,“ opísal rezort.
Z celkovej poskytnutej sumy pôjde pre centrá olympijskej prípravy pre tento rok 1,1 milióna eur. Ďalej pôjde jeden milión eur na podporu a rozvoj kolektívnych športov. Sumou 500.000 eur sa majú podporiť zimné športy, ktoré budú na zimných olympijských a paralympijských hrách vo francúzskych Alpách v roku 2030. Taktiež sa podporia aj športy, ktoré majú byť na letných olympijských a paralympijských hrách v americkom Los Angeles v roku 2028 sumou 1,6 milióna eur.
Na rozvoj a podporu olympijských a športových hodnôt a spolupráce vybraných vysokých škôl v oblasti športu má ísť 400.000 eur, tvrdí rezort. Suma zahŕňa financovanie aktivít SOŠV aj poskytnutie príspevkov pre fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Prešovskej univerzity v Prešove, pre Fakultu riadenia a informatiky Žilinskej univerzity a Právnickú fakultu Trnavskej univerzity. „Každej z fakúlt bude poskytnutý finančný príspevok vo výške 32.000 eur,“ uviedlo MCRŠ. Peniaze pôjdu na podporu odbornej a analytickej činnosti zameranej na vypracovanie návrhov a modelov dlhodobej stratégie rozvoja športu v SR. Rezort deklaruje, že výstupy budú využité pri tvorbe Národného programu rozvoja športu do roku 2046 a pri príprave návrhov zmien v športe.
SOŠV rámci pridelených peňazí dá zhodne po 165.000 eur Klubu slovenských turistov a Slovenskému cykloklubu, a to na zabezpečenie značenia turistických a cykloturistických trás v roku 2026, na realizáciu aktivít zameraných na podporu pohybu detí v prírode a na zvyšovanie atraktivity pohybových aktivít v prírode. Prostredníctvom SOŠV bude taktiež poskytnutý príspevok vo výške 279.327 eur pre Slovenský zväz cyklistiky na zabezpečenie podpory a rozvoja športu mládeže a zabezpečenie prípravy a účasti reprezentácií na súťažiach. Príspevok bude slúžiť aj na organizáciu mládežníckej cyklistickej ligy.
Na podporu trénerov detí a mládeže pôjde 1,4 milióna eur. SOŠV poskytne Slovenskej leteckej federácii dva milióny eur na obstaranie ôsmich kusov dvojmiestnych motorových lietajúcich športových zariadení a certifikovaných letúňov. „Slovenská letecká federácia zabezpečí ich rovnomerné využívanie na rozvoj športového lietania a výcvik s osobitným dôrazom na mládež, v rámci samosprávnych krajov v SR, a zabezpečí ich prevádzku a údržbu,“ doplnilo MCRŠ. SOŠV ďalej poskytne Slovenskému národnému aeroklubu generála M. R. Štefánika 100.000 eur na rozvoj parašutizmu, leteckého a raketového modelárstva.
Vláda odobrila správu o pokroku v implementácii plánu obnovy k 31. marcu
Dôsledné plnenie úloh je podľa materiálu kľúčové najmä v prípade opatrení, pri ktorých stále existuje istá miera rizika nesplnenia alebo len čiastočného splnenia míľnika alebo cieľa. Do konca implementácie POO, čiže do 31. augusta 2026, má SR predložiť Európskej komisii ešte dve žiadosti o platbu, ktorých vyplatenie je podmienené splnením všetkých zostávajúcich míľnikov a cieľov. Na ich splnenie zostáva necelých päť mesiacov.
Ôsmu žiadosť o platbu by mala SR predložiť koncom apríla, preto je podľa správy nevyhnutné sústrediť sa na riadne a včasné ukončenie opatrení, ktoré sú jej súčasťou. „Táto žiadosť obsahuje 28 míľnikov a cieľov a predpokladaná výška je 735 miliónov eur. Ôsma žiadosť o platbu zahŕňa viaceré významné investície, napríklad podporu internacionalizácie v akademickom prostredí, zabezpečenie vybavenia škôl alebo obstaranie superpočítača pre Slovenskú republiku,“ uvádza dokument. Súčasťou tejto žiadosti o platbu sú aj významné reformy, napríklad zavedenie desegregačných štandardov, optimalizácia siete nemocníc alebo podpora udržateľnej energetiky.
Deviatu žiadosť o platbu plánuje SR predložiť koncom júla. „Keďže po auguste 2026 už nebude možné realizovať žiadne aktivity smerujúce k splneniu míľnikov a cieľov, je potrebné akcelerovať realizáciu všetkých zostávajúcich opatrení plánu obnovy, najmä v prípade veľkých infraštruktúrnych projektov,“ vyplýva z materiálu. V tomto kontexte sú definované aj úlohy pre jednotlivých vykonávateľov, ktoré sú súčasťou materiálu a ktorých plnenie Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) priebežne monitoruje.
Napríklad v prípade Ministerstva dopravy SR je zavedenie jednotného cestovného lístka (v rámci reformy verejnej osobnej dopravy) vo viacerých druhoch verejnej dopravy súčasťou deviatej žiadosti o platbu. Projekt s termínom do 30. júna, ktorý má platiť od 1. júla, je podľa NIKA v aktívnej realizačnej fáze a dopravcovia sa pripravujú na tarifnú integráciu.
Deviatej žiadosti o platbu sa týka aj rekonštrukcia alebo modernizácia infraštruktúry osobnej železničnej dopravy ako súčasť rozvoja infraštruktúry nízkouhlíkovej dopravy. Z deviatich projektov päť ukončili, dva ukončia podľa plánu a ďalšie dva bolo potrebné nahradiť pre prieťahy vo verejnom obstarávaní. Dva z predložených troch náhradných projektov stavebne ukončili.
ESĽP v roku 2025 oznámil 79 nových sťažností voči SR
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v roku 2025 oznámil vláde SR 79 nových sťažností voči porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Väčšina sa týkala namietaného porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Vyplýva to zo Správy o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP za rok 2025, ktorú vláda v stredu vzala na vedomie.
„Došlo tak k zvýšeniu počtu sťažností, blížiacemu sa dvojnásobku oproti roku 2024, keď súd notifikoval vláde 43 sťažností,“ upozornilo Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré správu predložilo. V celkovej bilancii pripomenuli, že od roku 1993 do konca roku 2025 ESĽP notifikoval slovenskej vláde spolu 1488 sťažností.
„V roku 2025 ESĽP 11 rozsudkami, ktoré sa týkali celkovo 13 sťažností, konštatoval porušenie niektorého z článkov dohovoru zo strany SR, deviatimi rozhodnutiami rozhodol v prospech SR a vyhlásil 61 sťažností za neprijateľné po tom, ako sa k nim vyjadrila vláda a sťažovatelia,“ priblížili predkladatelia. Poukázali i na to, že ESĽP v roku 2025 vydal 12 rozhodnutí, ktorými vzal na vedomie zmier medzi sťažovateľmi a vládou po tom, ako sa uistil, že dosiahnutý zmier je založený na rešpektovaní ľudských práv tak, ako je to definované v dohovore. V roku 2025 zastupovala SR v konaní pred ESĽP Miroslava Bálintová. V kancelárii zástupcu ďalej pracovali piati odborní zamestnanci - právnici a jeden zamestnanec zabezpečujúci ekonomickú a administratívnu agendu.
Členstvo v medzinárodných organizáciách má zahraničnopolitický význam
„Medzinárodné organizácie predstavujú pre Slovensko kľúčový priestor na presadzovanie našich národných priorít, ochranu bezpečnosti a posilňovanie stability. Zároveň nám umožňujú aktívne sa podieľať na tvorbe medzinárodných pravidiel a riešení globálnych výziev. V čase rastúceho geopolitického napätia sú práve spolupráca a dialóg v rámci multilaterálnych štruktúr mimoriadne dôležité a nevyhnutné pre diplomatické riešenie svetových konfliktov,“ uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ozrejmilo, že hodnotené obdobie bolo charakteristické dynamickým vývojom medzinárodného prostredia a rastúcou komplexnosťou globálnych vzťahov. „Medzinárodné spoločenstvo čelilo viacerým súbežným výzvam vrátane geopolitického napätia, ozbrojených konfliktov, klimatickej krízy, energetickej a potravinovej neistoty či dôsledkov rýchleho technologického pokroku. V tomto kontexte nadobúda aktívna účasť SR v medzinárodných organizáciách zásadný význam. Pre malé a stredne veľké štáty predstavuje multilateralizmus kľúčový nástroj na ochranu ich bezpečnostných, politických a ekonomických záujmov,“ vysvetlil rezort.
Podotkol, že členstvo v medzinárodných organizáciách vrátane bezpečnostných a hospodárskych štruktúr prináša SR významné politické, bezpečnostné aj ekonomické prínosy. Na druhej strane materiál identifikuje aj viaceré výzvy. Ide najmä o rastúcu politizáciu medzinárodných organizácií, ich finančné zaťaženie a zvyšujúce sa členské príspevky, ako aj potrebu zabezpečenia dostatočných personálnych a odborných kapacít na aktívne pôsobenie Slovenskej republiky. Celkové prínosy členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách však podľa MZVEZ výrazne prevyšujú súvisiace finančné náklady.
Na základe hodnotení rezortných a odborných gestorov sa potvrdzuje ako žiaduce zachovať členstvo SR vo všetkých medzinárodných organizáciách a dohovoroch, ktorých je SR aktuálne členom, s možnosťou rozširovania členstva podľa potrieb. Pozornosť podľa nich treba sústrediť na organizácie, ktoré umožňujú presadzovanie strategických záujmov SR v oblastiach mieru a bezpečnosti (vrátane energetickej), ekonomickej spolupráce, ale aj ochrany ľudských práv a digitálnej transformácie, či ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy. Dôležité je tiež podľa nich v prioritných organizáciách posilňovať logistickú podporu, presadzovať slovenské kandidatúry do riadiacich a expertných orgánov, zabezpečovať zapojenie slovenských expertov a k tomu primerane využívať dobrovoľné finančné príspevky, ako aj neustále posilňovať medzirezortné zdieľanie informácií a vzájomnú koordináciu.
Multilaterálna spolupráca zostáva naďalej kľúčovým nástrojom na riešenie globálnych výziev a na presadzovanie hodnôt demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv. „Ambícia SR uchádzať sa o nestále členstvo v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov na roky 2028 - 2029 predstavuje logické vyústenie jej aktívneho pôsobenia a snahy prispievať k riešeniu otázok medzinárodného mieru, bezpečnosti a udržateľného hospodárskeho rozvoja,“ dodalo ministerstvo.
Rezort diplomacie dodal, že Slovensko je v súčasnosti členom viac ako 100 medzinárodných organizácií Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe či Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Na regionálnej úrovni aktívne pôsobí v rámci Vyšehradskej skupiny, Slavkovského formátu či zoskupenia Stredoeurópskej päťky. Blanár potvrdil, že rozsah členstva SR v medzinárodných organizáciách zodpovedá jej potrebám a strategickým prioritám a vytvára dostatočný priestor na presadzovanie národných záujmov. Zdôraznil potrebu pokračovať v aktívnom pôsobení SR v multilaterálnom prostredí s cieľom zefektívniť účasť na globálnych fórach a posilniť vplyv Slovenska pri presadzovaní národných záujmov.
V národnom projekte Rozvojové tímy I. poskytli podporu 21.780 účastníkom
Národný projekt Rozvojové tímy I. v roku 2025 zamestnával k 31. decembru minulého roka 762 pracovníkov, z toho 411 Rómov, a poskytol podporu 21.780 evidovaným účastníkom prostredníctvom individuálnej, skupinovej a komunitnej práce. Vyplýva to z výročnej správy o činnosti splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity za rok 2025, ktorú kabinet na stredajšom rokovaní vzal na vedomie.
Materiál upozorňuje, že Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) v roku 2025 zabezpečoval implementáciu projektov financovaných z Programu Slovensko 2021 - 2027, Plánu obnovy a odolnosti SR, štátneho rozpočtu a grantov EÚ, zameraných na sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných rómskych komunít (MRK). „Ako sprostredkovateľský orgán pre oblasť inklúzie MRK priamo riadi alokáciu vo výške 431,5 milióna eur,“ upozornil ÚSVRK. Poukázal zároveň na to, že práve národný projekt Rozvojové tímy I. je jedným z kľúčových projektov programového obdobia 2021 – 2027. S celkovou alokáciou 58,19 milióna eur v 60 obciach (28 v Prešovskom, 25 v Košickom a sedem v Banskobystrickom kraji) zabezpečuje integrovaný komplexný prístup v štyroch prioritných oblastiach - vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a boj s protirómskym rasizmom.
„Významná časť kapacít bola v roku 2025 venovaná projektom zameraným na usporiadanie vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom pod osídleniami MRK v prospech obcí a obyvateľov,“ pripomenul úrad v správe. „Prostredníctvom jednoduchých pozemkových úprav bolo usporiadaných 1384 pozemkov o výmere 661.976 štvorcových metrov vo viacerých obciach,“ dodal.
ÚSVRK v tejto súvislosti zvýraznil národný projekt Asistencia obciam s prítomnosťou MRK pri usporiadaní právnych vzťahov k pozemkom pod osídleniami, ktorý obciam poskytuje metodickú podporu, vyhotovovanie mapových podkladov, geometrických plánov, znaleckých posudkov a zmlúv. „Súbežne sa realizovala dopytová výzva na jednoduché pozemkové úpravy, v rámci ktorej bolo k sledovanému obdobiu zazmluvnených 68 projektov s celkovou zazmluvnenou sumou 7,22 milióna eur,“ dodala úrad splnomocnenca.
Vo výročnej správa tiež zvýraznil vysoký dopyt, ktorý vlani sprevádzal integrované investičné výzvy sústredené na vodu, kanalizáciu, komunikácie a ďalšiu infraštruktúru. „V prvej bolo schválených 112 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v hodnote 75,33 milióna eur a zazmluvnených 32 projektov za 23,51 miliónov eur, v druhej bolo schválených 176 žiadostí za 45,52 milióna eur a zazmluvnených 156 projektov v hodnote 35,54 milióna eur, pričom časť žiadostí bola neschválená alebo ponechaná v zásobníku pre nedostatok alokácie,“ informoval ÚSVRK.
Vo výročnej správe zároveň priznal, že napriek rozsiahlym intervenciám pretrvávajú viaceré systémové bariéry v jednotlivých prioritných oblastiach. V nadväznosti na svoje zistenia v správe formuluje návrhy opatrení na zlepšenie situácie MRK - napríklad „iniciovať právny alebo podzákonný mechanizmus, ktorý vytvorí reálne stimuly a zodpovednosť sektorových ministerstiev za plnenie ich príspevku k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030“. ÚSVRK takisto navrhuje iniciovať legislatívnu analýzu možnosti zakotvenia riešenia problémov MRK ako originálnej kompetencie obcí alebo jej explicitného financovania zo štátneho rozpočtu.
Nový zákon modernizuje zodpovednosť za škodu spôsobenú chybným výrobkom
Nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným (chybným) výrobkom z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorého návrh v stredu schválila vláda, modernizuje právny rámec zodpovednosti za škodu v kontexte digitálneho veku a obehového hospodárstva. Nový zákon nahradí doposiaľ platný zákon z roku 1999 o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.
„Návrh zákona upravuje základné náležitosti zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a definuje osobu zodpovednú za škodu spôsobenú vadným výrobkom tak, aby boli pokryté aj výrobky z tretích krajín,“ priblížil v predkladacej správe rezort hospodárstva.
Jeho cieľom je podľa MH SR zabezpečiť vysokú úroveň účinnej ochrany poškodených osôb a spotrebiteľov, právnu istotu a rovnaké podmienky pre všetky podniky. Osobitná pozornosť sa venuje rizikám vyplývajúcim z nových technológií a z komplexných vzťahov v dodávateľskom reťazci.
„Okrem toho návrh zákona smeruje k tomu, aby sa povaha a riziká súčasných výrobkov primerane premietli do pravidiel zodpovednosti, posilňuje právnu istotu zosúladením vnútroštátnej právnej úpravy s legislatívnym rámcom EÚ a s pravidlami týkajúcimi sa bezpečnosti výrobkov, ako aj kodifikáciou judikatúry v oblasti zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,“ doplnil rezort hospodárstva.
„Dôležitým prvkom návrhu je aj úprava pravidiel dokazovania, najmä v prípadoch zložitých technických alebo informačne asymetrických situácií, s cieľom zmierniť dôkazné bremeno poškodeného a zároveň zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami poškodených osôb, výrobcov a ostatných hospodárskych subjektov v dodávateľskom reťazci,“ dodalo MH SR.
ÚVO vlani dostal 1868 podnetov na kontrolu zákaziek financovaných z EÚ
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zaznamenal v minulom roku výrazný nárast počtu podnetov na 1868 na kontrolu zadávania zákaziek financovaných z prostriedkov Európskej únie v rámci Programu Slovensko na roky 2021 až 2027. V minulom roku a najmä v jeho druhej polovici sa začala intenzívna realizácia tohto programu spojená s výrazne vyššou kontrolnou záťažou. Pre pomalšie rozbiehanie programu v roku 2024 zaznamenal úrad ako sprostredkovateľský orgán pre kontrolu eurofondových zákaziek 201 podnetov. Vyplýva to zo správy o činnosti ÚVO za rok 2025, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie. Správu na vládu predložil predseda ÚVO Peter Kubovič.
Úrad v súvislosti s výkonom predbežnej kontroly zákaziek s využívaním zdrojov EÚ v roku 2025 vydal 21 oznámení, z toho 12 o nesúlade (57,14 %) a deväť o súlade (42,86 %). „Prevažujú teda oznámenia o nesúlade, čo indikuje, že vo viac ako polovici prípadov boli kontrolou identifikované nedostatky alebo porušenia pravidiel verejného obstarávania alebo obstarávania,“ uviedol úrad.
Z kontrol po uzavretí zmlúv vlani úrad vyhotovil spolu 1217 výstupov, z toho 1118 záznamov (91,87 %) a 99 protokolov (8,13 %). „Väčšina kontrol bola teda ukončená formou záznamu, čo naznačuje, že prevažovali prípady bez závažných zistení alebo prípady, pri ktorých postačovalo jednoduchšie formálne ukončenie kontroly,“ priblížil úrad.
Pri 99 vydaných protokoloch navrhol finančnú opravu. Korekcia zdrojov vo výške 25 % bola v 63 prípadoch (63,64 %), v objeme 10 % v 22 prípadoch (22,22 %), vo výške 5 % a 100 % zhodne v siedmich prípadoch (po 7,07 %). Relatívne vysoký bol podiel obzvlášť závažných prípadov, kedy sa výdavky naviazané na výsledok verejného obstarávania alebo obstarávania nemôžu pripustiť do financovania. „Ide o porušenia, ktoré si vyžadujú uloženie 100-percentnej finančnej opravy,“ upozornil ÚVO.
Podľa predmetu obstarávania úrad vlani vykonal 578 kontrol (46,84 %) zákaziek na stavebné práce, 404 kontrol (32,74 %) na služby, 252 kontrol (20,42 %) na tovary. Najväčší podiel zákaziek na stavebné práce podľa úradu korešponduje s investičným charakterom Programu Slovensko. Úrad vlani tiež vydal 16 metodických usmernení týkajúcich sa príručky k procesu a ku kontrole verejného obstarávania.
Slovensko vytvorilo fond pre obnovu Ukrajiny, zatiaľ v ňom nie sú peniaze
Osobitný finančný nástroj s názvom Slovak Multi-Donor Facility for Ukraine má slúžiť na sústredenie a efektívne využitie finančných príspevkov od SR a medzinárodných donorov. Podľa správy ešte nie je naplnený finančnými prostriedkami. „Bez úvodného finančného vkladu zo strany SR je nepravdepodobné, že sa do fondu zapoja externí donori,“ upozorňuje úrad, ktorý ho vníma ako príležitosť etablovať sa ako dôveryhodný sprostredkovateľ medzi medzinárodnými donormi a ukrajinskými partnermi.
Správa takisto spomína podporu cezhraničnej konektivity, realizáciu strategických infraštruktúrnych projektov, podporu ľudského kapitálu, využívania finančných nástrojov Európskej únie, ako aj vytvorenie webovej platformy pre podnikateľov www.UkraineRecovery.gov.sk.
„Zapojenie Slovenskej republiky do obnovy Ukrajiny nie je výlučne prejavom solidarity, ale predstavuje racionálnu investíciu do vlastnej bezpečnosti, stability a hospodárskeho rozvoja,“ zdôrazňuje ÚPPV, pričom zdôrazňuje príležitosti pre slovenské podniky a rozvoj regiónov východného Slovenska. „V roku 2026 bude prioritou prehĺbenie implementácie identifikovaných projektov a postupný prechod od fázy nastavovania mechanizmov k fáze realizácie s merateľnými výsledkami,“ dodáva.
Počet detí ohrozených chudobou na Slovensku klesol v roku 2024 o 22-tisíc
Počet detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v roku 2024 medziročne klesol o 22.000. Na splnenie programových cieľov do roku 2030 ale bude potrebné pokračovať v reformách. Vyplýva to z informačného materiálu o plnení Národného akčného plánu Európskej záruky pre deti, ktorý v stredu vzala na vedomie vláda. Na rokovanie dokument predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Slovensko podľa neho zaznamenalo v rokoch 2024 až 2025 pokrok v znižovaní chudoby detí. Napriek tomu detí ohrozených chudobou bolo o 30.000 viac ako v roku 2019, ktorý slúži ako východiskový stav pri napĺňaní cieľov Národného akčného plánu. Cieľom Slovenska je do roku 2030 znížiť počet ohrozených detí o 21.000 oproti roku 2019.
Významný posun pri riešení tohto problému nastal podľa správy vo vzdelávaní. Reforma školstva prijatá v roku 2025 zaviedla povinné predprimárne vzdelávanie od štyroch rokov od školského roka 2027/2028, s plánom rozšírenia aj na trojročné deti. Opatrenie má pomôcť znížiť nerovnosti najmä u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít. Taktiež pilotný projekt podpory školskej dochádzky cez príspevok na dopravu priniesol pozitívne výsledky a môže sa rozšíriť do ďalších regiónov.
V zdravotníctve zostáva výzvou nerovný prístup k starostlivosti, upozornil predkladateľ. Terénny program Zdravé komunity sa ukázal ako efektívny nástroj práce v marginalizovaných komunitách, pričom dôležité bude jeho dlhodobé financovanie. Prístup k zdravej výžive zase zabezpečuje systém školského stravovania, ktorý sa medziročne rozrástol o takmer 10.000 detí a v novembri minulého roka pokrýval celkovo viac ako 526.000 detí. Nedostatky však pretrvávajú mimo školského prostredia a počas prázdnin, rovnako ako v nedostatočnej vybavenosti niektorých škôl jedálňami.
V oblasti bývania opatrenia na podporu sociálneho bývania zatiaľ nestačia na riešenie nedostatku dostupných bytov pre rodiny s deťmi. Podiel domácností s vysokými nákladmi na bývanie či nedostatočným vykurovaním patrí naďalej medzi najvyššie v EÚ. Slovensko zároveň pokračuje v deinštitucionalizácii náhradnej starostlivosti, rozširuje profesionálne náhradné rodiny a posilňuje komunitné služby, zdôraznilo MPSVR. Medzi hlavné výzvy, ktoré správa identifikuje do nasledujúceho obdobia, patrí najmä potreba premeniť úspešné pilotné projekty na systémové riešenia, zlepšiť dostupnosť dát o deťoch v núdzi a odstrániť bariéry, ktoré najzraniteľnejším deťom bránia v prístupe k službám.
