BRATISLAVA - Vládny návrh ministra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) na sprísnenie priestupkov prináša výrazné zvýšenie pokút aj úplne nový typ trestu. Kým ministerstvo vnútra argumentuje potrebou väčšej odstrašujúcej funkcie sankcií, návrh, napriek schváleniu, narazil na odpor priamo vo vláde.
archívne video
O výške nových pokút a schválenom zákone na vláde informoval denník SME.
Zdvojnásobenie až strojnásobenie pokút za priestupky
Najviditeľnejšou zmenou je prudké zvýšenie finančných postihov. Pokuty sa v mnohých prípadoch zdvojnásobia až strojnásobia. Napríklad za narušenie nočného pokoja či neuposlúchnutie výzvy policajta už nebude hroziť maximálne sto eur, ale až tristo eur. Ešte výraznejší nárast čaká závažnejšie priestupky – poškodenie turistickej značky môže po novom stáť až 900 eur a neoprávnené používanie označenia "Polícia" (napríklad na bunde či tričku) dokonca až 1 500 eur.
Mení sa všetko, vrátane základnej sadzby, ministerstvo tvrdí, že staré sadzby už nestačili
Zmeny sa dotknú prakticky všetkých oblastí. Základná horná hranica pokuty sa zvyšuje z 33 eur na 100 eur, v rozkaznom konaní až na 750 eur. Výrazne rastú aj sankcie v podnikaní – neoprávnené podnikanie môže byť po novom pokutované sumou do 1 000 eur, porušenie mlčanlivosti až do 4 000 eur. Tvrdšie postihy čakajú aj extrémistické prejavy, kde sa pokuty zvyšujú na 1 000 až 1 500 eur a zároveň sa spresňuje definícia priestupkov.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že súčasné sadzby už neplnia svoj účel. Podľa rezortu sú nízke pokuty neefektívne, neodrádzajú od porušovania pravidiel a nezodpovedajú spoločenskej závažnosti priestupkov. Nový sadzobník má preto posilniť represívnu aj preventívnu funkciu trestov.
Migaľ návrh nepodporil
Najväčšie kontroverzie však nevyvolali samotné pokuty, ale zavedenie tzv. menších obecných prác. Ide o nový druh sankcie, ktorý by umožnil ukladať povinnú prácu v rozsahu od 20 do 150 hodín (pri mladistvých od 10 do 75 hodín), a to aj popri finančnej pokute.
Práve tento bod bol dôvodom, prečo minister informatizácie Samuel Migaľ návrh odmietol podporiť. Na rokovaní vlády hlasoval proti a upozornil na viacero zásadných problémov.
"Hlas rozumu" kedysi predkladal niečo podobné
Migaľ kritizuje aj samotnú filozofiu opatrenia. Pôvodne mali byť obecné práce určené najmä pre recidivistov alebo osoby, ktoré si pokuty nevedia zaplatiť. Nový návrh však umožňuje uložiť tento trest prakticky komukoľvek, dokonca aj popri pokute. To podľa ministra popiera pôvodný zámer a môže viesť k neprimeraným postihom. To, prečo sa Migaľ postavil "na zadné" je podľa denníka logické. Sám totiž s Radomírom Šalitrošom a Romanom Malatincom z platformy "Hlas rozumu" kedysi na jeseň 2024 predkladali podobný návrh.
"Nepodporili sme to preto, že by sme nesúhlasili s účinným postihovaním priestupkov, ale preto, že návrh je príliš extenzívny, nejasný a presúva zodpovednosť za jeho výkon na samosprávy bez adekvátneho právneho a finančného rámca," vysvetlil svoj postoj Migaľ.
"Sankcie môžu byť ukladané aj osobám, ktoré sú schopné pokutu zaplatiť, čo je úplne mimo pôvodného zámeru zákona zameraného na recidivistov či osoby s drobnou majetkovou priestupkovou činnosťou," dodal nespokojný minister z MIRRI.
Výhrady má aj k chýbajúcim pravidlám. Upozorňuje na absenciu jasného systému určovania počtu hodín práce či na riziko, že rôzne úrady budú postupovať rozdielne, čo môže viesť k nespravodlivosti. Problémom je aj realizácia – kontrolu aj organizáciu prác by mali zabezpečovať mestá a obce.
Samosprávy nie stotožnené s
Samosprávy pritom už teraz varujú, že na takúto agendu nemajú kapacity. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) môže byť nový systém v praxi ťažko vykonateľný a hrozí, že tresty zostanú len na papieri. "Bude to individuálne. Pre časť samospráv to však, nepochybne, bude problém," povedal šéf ZMOS-u Jozef Božik.
Návrh má začať platiť od júna, no už v úvode legislatívneho procesu je zrejmé, že diskusia o jeho podobe bude ešte ostrá.
