BRATISLAVA - Posledná dekáda bola z hľadiska cenovej stability mimoriadne turbulentná a výrazne ju ovplyvnili globálne krízy – pandémia, energetická kríza aj geopolitické napätie. Napriek vysokej inflácii však krajiny strednej Európy dokázali udržať rast reálnych miezd a ich kúpna sila už prekonala úroveň z roku 2019. Výnimkou je napríklad Taliansko, kde aj napriek nižšej inflácii reálne mzdy za týmto obdobím stále výrazne zaostávajú.
Vyplýva to z makroekonomickej štúdie spoločnosti CAPITAL MARKETS, prevádzkovateľa obchodnej značky InvestingFox, ktorá mapuje vývoj inflácie v rokoch 2015 až 2025 vo vybraných ekonomikách. Závery prieskumu poskytla komunikačná agentúra Seesame.
Dekáda dvoch úplne odlišných období
Prvá polovica sledovaného obdobia bola charakteristická veľmi nízkou infláciou, v niektorých krajinách dokonca deflačnými tlakmi. Tie súviseli najmä s nízkymi cenami energií a slabším hospodárskym rastom. Zlom prišiel po roku 2020, keď kombinácia pandémie covid-19, narušených dodávateľských reťazcov a masívnych fiškálnych stimulov spôsobila výrazné inflačné tlaky.
Situáciu ešte zhoršila energetická kríza vyvolaná vojnou na Ukrajine. V rokoch 2022 a 2023 tak mnohé ekonomiky čelili najprudšiemu rastu cien za niekoľko desaťročí.
Rovnaké šoky, rozdielne dopady
Hoci všetky sledované krajiny zasiahli podobné externé šoky, ich dopady sa líšili. Stredoeurópske ekonomiky – Slovensko, Česko a Poľsko – zaznamenali výrazný rast cien najmä pri energiách a potravinách. Otvorenosť ich ekonomík a závislosť od dovozu energií totiž zosilnili dopad globálnych výkyvov.
Ešte extrémnejší vývoj zaznamenalo Maďarsko, kde sa vysoká inflácia udržala dlhšie. Prispelo k tomu oslabenie meny aj špecifické vládne zásahy do cien. Naopak Taliansko sa dlhodobo pohybovalo na hranici deflácie a aj počas energetickej krízy bol nárast cien miernejší než v strednej Európe.
Kontrast bol najviditeľnejší v roku 2023. Maďarsko vtedy zaznamenalo priemernú infláciu 17,6 percent, Slovensko 11 percent, Česko približne 10,7 percent a Poľsko okolo 11,5 percent. V rovnakom období bola inflácia v Taliansku 5,6 percent a v USA približne 4,1 percent.
Slovensko začína zaostávať
Po inflačnom vrchole v rokoch 2022 až 2023 sa rast cien v rokoch 2024 a 2025 výrazne spomalil. Pomohla stabilizácia energetických trhov, obnovenie dodávateľských reťazcov aj sprísnenie menovej politiky centrálnych bánk.
Vývoj reálnych miezd sa však medzi krajinami líši. Na Slovensku sa reálna mzda v roku 2024 zvýšila približne o 3,7 percent a v roku 2025 predbežne o 2 až 3 percent. V Česku vzrástla o 4,7 percent a v treťom kvartáli 2025 približne o 4,5 percent.
Najvýraznejší rast zaznamenalo Poľsko, kde reálne mzdy v roku 2025 stúpli o 7,8 percent. Podľa analytikov k tomu prispela kombinácia nižších odvodov, rodinných finančných bonusov 500+ a efektívneho využívania eurofondov na podporu ekonomiky.
Taliansko je pritom v Európe skôr výnimkou. Podľa národného štatistického úradu tam reálne mzdy medzi rokmi 2019 a 2024 stratili približne 10,5 percent kúpnej sily a ani v roku 2025 sa stále nedostali na úroveň spred pandémie.
"Posledná dekáda jasne ukázala, že inflácia nie je lineárny ani predvídateľný proces. Kým roky nízkej inflácie vytvárali falošný pocit stability, kombinácia pandémie, energetického šoku a geopolitického napätia počas krátkeho času zásadne zmenila cenové prostredie naprieč ekonomikami. Pre domácnosti aj investorov je to silná pripomienka, že ochrana reálnej hodnoty peňazí si vyžaduje dlhodobý prístup, diverzifikáciu a schopnosť reagovať na globálne riziká," uviedol analytik InvestingFox David Matulay.
Nedržte peniaze len tak, práve investície sú ochranou pred infláciou
Z investičného pohľadu štúdia zdôrazňuje, že inflácia výrazne znižuje reálnu hodnotu úspor. Dlhodobé držanie hotovosti tak v poslednej dekáde znamenalo citeľný pokles kúpnej sily.
Naopak investície na akciových trhoch dokázali infláciu prekonať. Za posledných päť rokov priniesli americké trhy približne 15-percentný výnos, európske okolo 7,5 percent. Podľa analytikov to potvrdzuje rastúci význam diverzifikácie portfólia, investícií do reálnych aktív a aktívneho riadenia rizík.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Poučenie do budúcnosti
Autori štúdie upozorňujú, že cenová stabilita sa môže rýchlo narušiť externými šokmi. Návrat inflácie k cieľovým hodnotám preto závisí najmä od dôveryhodnej hospodárskej politiky a včasných reakcií centrálnych bánk.
Skúsenosti z posledných rokov podľa nich potvrdzujú, že systematické finančné plánovanie a dlhodobý prístup k správe majetku sú v nestabilnom globálnom prostredí čoraz dôležitejšie – nielen pre investorov, ale aj pre bežné domácnosti.
Prehľad inflácie (vybrané roky):
- 2015: Slovensko -0,3 %, Česko 0,3 %, Poľsko -0,9 %, Maďarsko -0,1 %, USA 0,1 %; Taliansko sa v rokoch 2015-2016 pohybovalo okolo 0 % až -0,1 %.
- 2020: Slovensko približne 2,0 %, Česko približne 3,2 %, Poľsko 3,4 %, Maďarsko približne 3,3 %, USA približne 1,2 %, Taliansko -0,1 %.
- 2022: Slovensko 12,1 %, Česko 15,1 %, Poľsko približne 14,4 %, Maďarsko 14,6 %, USA približne 8 %, Taliansko približne 8,2 %.
- 2024: Slovensko približne 2,8 %, Česko približne 2,4 %, Poľsko približne 3,8 %, Maďarsko približne 3,7 %, USA približne 2,9 %, Taliansko približne 1 %.
