BRATISLAVA - Eskalácia konfliktu na Blízkom východe začína mať dopady aj na ekonomiku v Európe. Hoci slovenskí vodiči zatiaľ prudký nárast cien na čerpacích staniciach nepociťujú, analytici upozorňujú, že zdražovanie pohonných látok sa môže postupne premietnuť aj do cien potravín, dopravy či stavebných materiálov.
Energetické trhy reagovali na víkendové udalosti veľmi prudko. Ceny ropy vyskočili v úvode obchodovania výrazne nahor a hoci sa neskôr čiastočne stabilizovali, stále sa držia na úrovniach, ktoré môžu postupne vytvárať tlak na ceny v celej ekonomike.
Analytik finančných trhov spoločnosti XTB Matej Bajzík upozorňuje, že reakcia trhu bola okamžitá.
"Ceny ropy reagovali na víkendovú eskaláciu konfliktu na Blízkom východe veľmi prudko. V úvode obchodovania sa ropa krátkodobo priblížila až k úrovni 120 amerických dolárov za barel, pričom rast dosahoval približne až 30 percent. Trhy reagovali najmä na správy o zásahoch palivových rezerv v Iráne a na narušenú dopravu cez Hormúzsky prieliv, ktorým prechádza približne pätina globálnych dodávok ropy," povedal Bajzík s tým, že potom ceny klesli späť k úrovni okolo 100 amerických dolárov za barel po informáciách, že krajiny G7 diskutujú o možnom uvoľnení časti strategických ropných rezerv.
"Podľa dostupných informácií by mohlo ísť približne o 300 až 400 miliónov barelov, pričom celkové strategické zásoby krajín G7 dosahujú približne 1,2 miliardy barelov, čo by v prípade potreby dokázalo pokrývať výpadok dodávok niekoľko mesiacov," myslí si Bajzík.
Zdražovanie na pumpách môže prísť s oneskorením
Podľa analytikov sa zmeny na svetových trhoch do cien na čerpacích staniciach neprenášajú okamžite.
"Na Slovensku sa zatiaľ rast cien ropy výraznejšie neprejavil na cenách benzínu a nafty. Dôvodom je najmä prirodzené oneskorenie v prenose cien z veľkoobchodného trhu do cien na čerpacích staniciach, ktoré zvyčajne trvá niekoľko jednotiek týždňov. Ak by sa ropa stabilizovala nad úrovňou 100 amerických dolárov za barel v najbližších dňoch by sme mohli vidieť zdraženie pohonných hmôt aj o približne 3 až 7 centov na liter," uviedol Bajzík.
Krátkodobý výskok ceny už máme za sebou
Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozorňuje, že cena ropy už krátkodobo vyskočila na výrazne vyššie úrovne.
"V dôsledku prebiehajúceho konfliktu cena ropy Brent vystúpila až na 107 dolárov za barel ropy. Toto, berúc do úvahy súčasný kurz eurodolára, môže ceny tankovania za liter potlačiť až na 1,80 eur za liter nafty či benzínu. To je prvým a najrýchlejším kanálom, cez ktorý môže bežná domácnosť vnímať tento konflikt a zvýšené ceny ropy," povedal Horňák.
Drahšie palivá môžu zdražiť aj potraviny
Vyššie ceny ropy však podľa analytikov neovplyvňujú len tankovanie. "Cena ropy však ovplyvňuje aj ceny prepravy všetkých ostatných tovarov, je vstupom do mnohých pomocných produktov (napríklad baliacich materiálov), čím nepriamo prispieva k nárastu cien všetkých tovarov v ekonomike. Hoci sa nebavíme o vysokých sumách pri jednotlivých tovaroch, plošný nárast už spotrebiteľ môže cítiť výraznejšie," vysvetlil Horňák.
V praxi to znamená, že zdražovanie sa môže postupne prejaviť aj na cenách potravín, spotrebného tovaru či služieb. Drahšia doprava totiž zvyšuje náklady dodávateľov a výrobcov, ktorí ich následne prenášajú do konečných cien pre zákazníkov.
Hormuzský prieliv ako dôvod na obavy
Problémom môže byť aj energia pre firmy. Rizikom je aj to, že konflikt ovplyvní širší energetický trh.
"Hormuzský prieliv v celej hrozbe inflácie zohráva kľúčovú rolu. V dôsledku problémov pri dodávkach LNG, ropy či ďalších komponentov je možné, že sa sekundárne spustí zdražovanie aj ostatných tovarov a služieb. Pri tých, ktoré sú energeticky náročné, bude zdraženie ešte citeľnejšie (napr. stavebné materiály), avšak ak dôjde k zvýšeniu cien elektriny a plynu pre podniky, zasiahne toto zdraženie všetky tovary a služby," dodal Horňák.
Podobný scenár naznačuje aj Bajzík. "V prípade, že by ceny ropy zostali zvýšené dlhší čas, napríklad niekoľko mesiacov, mohlo by to vytvárať nové inflačné tlaky v globálnej ekonomike. Drahé energie sa postupne premietajú do cien dopravy, výroby aj služieb, čo môže oddialiť znižovanie úrokových sadzieb v USA a priniesť zvýšenie úrokovej sadzby v Eurozóne. Najviac by takáto situácia zasiahla energeticky náročné odvetvia, ako je priemysel, doprava či chemický sektor. Pokiaľ by rástli úrokové sadzby, mohli by byť postihnuté aj ceny realít," myslí si Bajzík.
Štát by mohol reagovať znížením daní
Jedným z riešení, o ktorých sa diskutuje v niektorých krajinách, je podľa Horňáka znižovanie daní z pohonných látok. "Jednou z možností, ako môže štát zasiahnuť a o ktorej sa diskutuje v zahraničí, je znižovanie spotrebných daní či DPH pri tankovaní. Z celkovej ceny zaplatenej za tankovanie benzínu si štát na Slovensku berie asi polovicu tejto sumy, pri nafte je to niečo menej než polovica," tvrdí Horňák.
Vývoj na trhu s ropou však zostáva veľmi neistý. "Ak by sa konflikt naďalej eskaloval, boli by zasiahnuté kľúčové ropné infraštruktúrne objekty na Blízkom východe alebo by došlo k dlhodobejšiemu narušeniu dopravy cez Hormúzsky prieliv, ceny ropy by sa mohli opäť posunúť späť k úrovni 120 amerických dolárov za barel alebo aj vyššie. Energetický trh je momentálne mimoriadne citlivý na geopolitické správy a volatilita môže zostať zvýšená," dodal analitik.
Nemožno však očakávať rýchly návrat cien na pôvodné úrovne. "Návrat cien ropy na úrovne pred eskaláciou konfliktu momentálne nie je pravdepodobný v krátkom horizonte. Stabilizácia trhu môže trvať niekoľko mesiacov a bude závisieť od geopolitického vývoja, bezpečnosti ropnej infraštruktúry na Blízkom východe aj od toho, či veľké ekonomiky skutočne pristúpia k uvoľneniu strategických rezerv," uzavrel.
V čase písania článku (9. marca o 13:20 hodine) sa ceny benzínu na Slovensku pohybovali na úrovni 1,45 až 1,50 eur za liter.
