BRATISLAVA - Poskytovanie štátnej pomoci pri sanácii envirozáťaží by malo mať nové pravidlá. Ide najmä o odôvodnené prípady, keď záťaže sanuje na vlastné náklady štát. Rovnako tak sa má stanoviť mechanizmus určovania výšky nadmernej pomoci spočívajúcej vo zvýšení hodnoty sanovaného pozemku. Nadmernú pomoc by mal byť štát povinný od príjemcu vymáhať. Vyplýva to z novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene ďalších zákonov, ktorú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania.
Mechanizmus štátnej pomoci pre sanáciu pôdy
„V nových paragrafoch sa zavádza mechanizmus poskytovania štátnej pomoci, ktorej účelom je zabezpečiť sanáciu horninového prostredia a pôdy, ako súčasti sanácie environmentálnej záťaže, na pozemkoch vo vlastníctve podnikov v prípadoch, v ktorých nebolo možné určiť povinnú osobu a za sanáciu environmentálnej záťaže je zodpovedné príslušné ministerstvo určené uznesením vlády SR,“ ozrejmil rezort. Tvrdí, že sa má stanoviť mechanizmus určovania výšky nadmernej pomoci spočívajúcej vo zvýšení hodnoty sanovaného pozemku stanovenej znaleckým posudkom. Nadmernú pomoc má byť príslušné ministerstvo následne od príjemcu povinné vymáhať.
archívne video
Určiť by sa mal aj vznik zákonného záložného práva na pozemok v prospech SR pri zabezpečení pohľadávky vyplývajúcej z nadmernej pomoci. Taktiež by sa mala novelou určiť dĺžka premlčacej lehoty na pohľadávku vyplývajúcu z nadmernej pomoci na desať rokov. Zároveň sa má zaviesť aj možnosť uzatvoriť dohodu o splátkach na obdobie piatich rokov.
Záznam a vymazanie záložného práva v katastri
Ďalej by sa mala zaviesť povinnosť ministerstva v prípade vzniku záložného práva na pozemok, na ktorom sa nachádza envirozáťaž, vykonať záznam v katastri nehnuteľností a zároveň v prípade jeho zániku by sa malo spraviť aj vymazanie záložného práva. „Ustanovenia sú v súlade s požiadavkami Európskej komisie v kontexte Schémy štátnej pomoci na sanáciu environmentálnych záťaží na pozemkoch podnikov v prípadoch, keď povinnosť odstrániť environmentálnu záťaž prechádza na štát,“ tvrdí MŽP.
Návrh zákona taktiež precizuje mechanizmus určovania povinnej osoby, ktorá je zodpovedná za vypracovanie a realizáciu plánu prác na odstránenie envirozáťaže v zmysle princípu, že náklady na jej odstraňovanie znáša pôvodca, resp. povinná osoba. Novela by mala spresniť mechanizmus určovania povinnej osoby, napríklad v prípadoch prevodu vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa záťaž nachádza. Návrhom zákona sa taktiež mení a dopĺňa zákon o geologických prácach.
