BRATISLAVA – Miluje históriu, spoznávanie krajín a chutí. To sú hlavné vášne mladého talentovaného študenta z Bratislavy. Okrem toho športuje, varí, fotografuje a zaujíma sa o celý svet. Pripravuje zájazdy na mieru pre rodinných priateľov. Do 18 rokov stihol navštíviť všetkých sedem divov sveta. Aj o nich sme sa rozprávali s mladým cestovateľom Timonom Gaálom.
Do 18 rokov ste stihli vidieť všetkých 7 divov sveta. Bol to vždy váš sen?
- Vždy určite nie. Tento nápad vznikol úplne spontánne, keď sme boli s rodinou v Ríme minulý rok a mojím prvým divom sa stalo práve Koloseum. O pár mesiacov neskôr som sa stavil s mojím kamarátom Adamom, ktorý rád chodí po horách a už roky má vlastnú výzvu vyjsť na najvyššie vrchy všetkých slovenských pohorí. Tak sme sa stavili o sushi, kto si svoj cieľ splní skôr. Podarilo sa mu ma predbehnúť o pár týždňov, ale obaja sme sa zhodli, že to stálo za to, videli sme toho veľa a nesmierne sme si to užili.
Ako prvý ste teda videli Koloseum. Ktorý sa vám najviac páčil a ktorý bol tou čerešničkou na torte?
- Každý z nich je niečím jedinečný, ale ak by som mal vybrať jeden, čo ma najviac nadchol, bolo to Machu Picchu. To miesto má neuveriteľnú energiu a podarilo sa nám tam byť skoro ráno, v perfektnom počasí a bez davov. Do mojej top trojky určite patrí aj jordánska Petra a Veľký čínsky múr.
V čom vás fascinujú a ako by ste každý opísali jedným slovom?
- Fascinujú ma atmosférou a energiou, ktorú človek cíti až na mieste. To sa nedá sprostredkovať cez fotku alebo video. Ak by som ich mal opísať jedným slovom, aj keď je to trochu klišé, bolo by to jednoducho „wow“.
Zažili ste pri niektorom z nich aj sklamanie?
- Neviem to úplne nazvať sklamaním, ale najmenej ma asi očarila Chichen Itzá v Mexiku. Nemyslím to zle, určite stojí za návštevu, ale oproti ostatným na mňa skrátka nezapôsobila tak intenzívne. Má zaujímavú históriu aj všetko ostatné, len ten prvotný dojem nebol až taký silný.
Vždy vás fascinovala história?
- Moja láska k histórii sa začala formovať až v posledných rokoch. Dlho som sa v škole hľadal a nebavila ma, ale postupne som zistil, že ma bavia humanitné predmety, hlavne geografia, dejepis a dejiny umenia. Fascinuje ma staroveké Grécko a Rím, ale aj moderné 20. storočie. Prírodovedné predmety ma nebavili nikdy, históriu som najprv bral ako menšie zlo, ktoré sa neskôr premenilo na vášeň.
Rád cestujete. Ktorá krajina vám najviac učarovala?
- Toto je otázka, ktorú dostávam často, ale stále na ňu nemám jednoznačnú odpoveď. Zatiaľ neexistuje krajina, kde by sa mi nepáčilo. Každá má niečo do seba. Ak by som mal vybrať pár, boli by to Nový Zéland, India, Thajsko a Peru. Nový Zéland pre prírodu, India pre kultúrnu rozmanitosť, Thajsko pre ľudí, trhy a jedlo a Peru pre pamiatky a prekvapivo skvelú kuchyňu.
Ako vnímajú vašu cestovateľskú vášeň rodičia? Cítite podporu?
- Podporu určite cítim a som za ňu veľmi vďačný. Ako rodina cestujeme radi už od môjho detstva, ale kedysi to boli skôr klasické destinácie ako Chorvátsko, Turecko či Grécko. Zlom prišiel po ceste do Thajska, Malajzie a Singapuru na Silvestra asi tri roky dozadu. To bola prvá exotika, ktorá vo mne tú vášeň naozaj prebudila. Najviac cestujem s mamou, keďže cestovať vo dvojici je aj lacnejšie a môžeme chodiť viac po pamiatkach, ktoré mojich mladších súrodencov až tak nebavia . Otec túto vášeň tiež veľmi podporuje. Cestuje rád, či už s prerobenou V3S, s ktorou precestoval časť Európy, Ázie a krížom krážom USA a Kanadu alebo na motorke. On má skôr rád expedičné cesty, ale rodinné dovolenky si tak či tak občas dáme.
Výlety si platíte sám alebo vás podporujú rodičia?
- Mám to šťastie, že mi ich platia rodičia, keďže na všetky cesty chodím s nimi. Nemám ešte 18 rokov a venujem sa škole, takže by som si to zatiaľ sám dovoliť nevedel.
Plánujete zostať žiť na Slovensku, alebo odísť do zahraničia?
- Nie som ešte rozhodnutý. Lákajú ma zahraničné univerzity, hlavne v Británii, Holandsku a Austrálii. Kde budem žiť po škole, to asi ukáže čas a pracovné príležitosti. Život na Slovensku je fajn, ale určite by som chcel aspoň nejaký čas žiť v zahraničí.
Počula som, že plánujete dovolenky na mieru pre rodinných známych. Ako vyhľadávate tipy?
- Áno, pár známych ma už oslovilo. Čerpám najmä zo svojich skúseností a vedomostí. Veľa si pozerám o krajinách, sledujem náučné videá, čítam cestopisy. Vytvoril som si zoznamy reštaurácií a miest, ktoré sa oplatí vidieť, takže toto je môj základný zdroj tipov.
Keby som chcela od vás dovolenku naplánovať, čo by ste potrebovali o mne vedieť?
- Potreboval by som vedieť, kam chcete ísť a približný termín. Potom vaše záujmy a očakávania. Či chcete relax, poznávanie alebo kombináciu. Či preferujete mestá, pamiatky, prírodu, turistiku, adrenalín alebo skôr pokojné tempo. A tiež či radi skúšate nové chute alebo máte radšej klasiku. To sú základné informácie, z ktorých viem vychádzať.
Okrem cestovania milujete aj varenie. Aká kuchyňa vás najviac očarila?
- Ťažko vybrať len jednu, ale asi najviac ma prekvapila peruánska. Nečakal som, že mi tam bude jedlo tak chutiť. Je jednoduchá, väčšinou mäso a príloha ako zemiaky alebo ryža, ale tie chute a omáčky sú neskutočné. Veľmi mi chutilo aj peruánske ceviche. A milujem aj indickú, mexickú a arabskú kuchyňu. Vyhýbam sa akurát McDonald’s a podobným prevádzkam, tam idem len keď naozaj musím.
Od desiatich rokov chodíte na kurzy varenia. Nie je to zvláštne hobby na tak mladého chlapca?
- Možno trochu, ale ja som to tak nikdy nevnímal. Ako malý som pomáhal babke s varením a pečením. Najväčší zlom prišiel počas lockdownu, keď som sa nudil a začal niečo hľadať. Objavil som Jamieho Olivera a Gordona Ramseyho a vďaka ich videám som sa zlepšil v angličtine aj vo varení. Neskôr som sledoval aj iných tvorcov a chodil na kurzy varenia doma aj v zahraničí.
Pripravujete jedlo aj doma pre rodičov a súrodencov?
- Nie tak často, ako by som chcel. Popri škole a koníčkoch stíham variť najmä cez víkendy, ale snažím sa. V lete to bolo lepšie, lebo ma baví grilovanie, takže pár rodinných grilovačiek som už zastrešil.
Ste športovec, hráte na klavíri, fotíte a cestujete. Ktorá aktivita je vám najbližšia?
- Začalo to športom, hlavne tenisom, keďže mama je bývalá hráčka a má tenisovú školu. Klavír ma po rokoch prestal napĺňať, takže som s ním skončil. Fotím a cestujem stále a tieto dve veci ma momentálne bavia asi najviac. Neviem vypichnúť jednu, všetky aktivity majú svoje miesto v mojom živote a chcem sa im venovať aj ďalej.
Fotíte mestá, krajiny aj ľudí. Čo vás baví najviac?
- Najviac asi street photography. Baví ma fotiť ľudí v bežných situáciách, hrať sa so svetlom a atmosférou. Samozrejme odfotím si aj klasické pamiatky, ale mám rád autentické fotky, ktoré sa už nedajú zopakovať a majú nejakú pridanú hodnotu.
Máte široký záber koníčkov. Už viete, čomu by ste sa chceli venovať v budúcnosti?
- Ťažká otázka. Moje predstavy sa menili, ale momentálne to vyzerá tak, že by som sa chcel venovať niečomu spojenému s cestovným ruchom. Cítim sa v tom prirodzene, baví ma to a nechám asi na osud, v akej presnej forme to dopadne.
