BRUSEL - V Bruseli bude horúco. Padnúť má totiž zrejme jedno z najdôležitejších rozhodnutí tohto roka. Európski lídri majú na samite prijať rozhodnutie o ďalšom financovaní Ukrajiny, pričom hlavnou otázkou je, či na to využijú zmrazené ruské aktíva.
V Bruseli sa vo štvrtok začína ostro sledovaný samit EÚ, kde majú lídri rozhodnúť o ďalšej pomoci Ukrajine. Európska komisia pred zasadnutím navrhla dva varianty finančnej podpory. Prvým je úver od EÚ financovaný z jej rozpočtu, druhou možnosťou je takzvaná reparačná pôžička financovaná zo zmrazených ruských aktív v EÚ. Inak povedané, druhá možnosť ráta s tým, že EÚ by Kyjevu poskytla reparačnú pôžičku, ktorá by bola zaistená práve ruskými aktívami. Tie sa nachádzajú najmä v Belgicku a Luxembursku. V otázka však panujú medzi jednotlivými krajinami výrazne odlišné názory a postoje.
Práve spomínané Belgicko je krajinou, ktorá túto iniciatívu zatiaľ blokuje a to aj napriek snahám nemeckého kancelára Friedricha Merza a predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej. Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot argumentoval tým, že reparačná pôžička je najhoršia možnosť, ako financie zabezpečiť, pretože je riskantná a nikdy predtým sa nepoužila. Belgicko upozorňuje najmä na možné odvetné kroky Ruska, keďže na jeho území sa nachádza väčšina týchto aktív. Kriticky sa k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta.
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová v pondelok povedala, že rokovania o využití zmrazených ruských aktív sú čoraz zložitejšie. Tento týždeň v Bruseli označila za veľmi dôležitý. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pritom prízvukovala, že Európska únia musí tento týždeň prijať rozhodnutie o financovaní Ukrajiny. „Neexistuje dôležitejší čin európskej obrany, než podpora obrany Ukrajiny. Nasledujúce dni budú kľúčovým krokom pri zabezpečovaní tejto podpory. Je na nás, ako budeme financovať boj Ukrajiny. Je to vec naliehavá, všetci to vidíme, všetci to cítime, pretože tak, ako sa zintenzívňujú mierové rokovania, tak isto sa zintenzívňuje ruská baráž útokov,“ uviedla Leyenová.
Pre Ukrajinu, ktorá má podľa slov prezidenta Volodymyra Zelenského problémy s financovaním svojich potrieb, má prípadné rozhodnutie Európskej únie využiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny kľúčový význam. Podľa agentúry Reuters vysvetlil, že ruské aktíva by pomohli Kyjevu nahradiť klesajúcu podporu od niektorých partnerov. „Bez tejto podpory nemôžeme zostať silní,“ vyhlásil.
Fico odmieta využitie zmrazených aktív
Slovenský Premiér Robert Fico už vopred avizoval, že nepodporí žiadnu schému, teda ani využitie zmrazených ruských aktív, ktorá by viedla k ďalšej podpore vojny na Ukrajine. „Principiálne odmietam podporiť zajtra (vo štvrtok, pozn, red.) čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ skonštatoval Fico s tým, že nepodporí využitie zmrazených aktív, ak by mali viesť k ďalšej podpore vojny na Ukrajine. „Ak to má byť súčasťou mierovej dohody, prečo to ideme hodiť na zbrane?“ pýtal sa s tým, že by podporil využitie zmrazených aktív na dohodu o obnove Ukrajiny.
Slovensko je podľa Fica pripravené pomôcť Ukrajine na bilaterálnej báze. „Sme im pripravení pomôcť pri odmíňovaní, pri iných oblastiach,“ dodal s tým, že je pripravený na ďalšie rokovania Ukrajiny a Slovenska. „Budeme sa správať ako solidárny hráč na bilaterálnej báze,“ povedal Fico s tým, že dávať peniaze na vojnu na Ukrajine znamená predlžovať ju. Premiér tiež vyhlásil, že Európska únia nemá riešenie tohto konfliktu. Ak nejaká krajina chce, môže podľa Fica poskytovať peniaze Ukrajine na vojnu. „Ale nemôže tu byť nejaký európsky plán na pokračovanie vojny,“ skonštatoval.
Maďarsko zasa avizovalo, že nepodporuje konfiškáciu zmrazených ruských aktív. Maďarský premiér Viktor Orbán zároveň odkázal, že krajina neposiela Ukrajine peniaze ani zbrane a nezúčastňuje sa na pôžičkách EÚ, ktoré slúžia účelom vojny. Európska únia chce podľa jeho slov rozšíriť rusko-ukrajinskú vojnu z frontových línií do ekonomického vnútrozemia konfiškáciou zmrazených ruských aktív. Zdôraznil, že sa to podľa neho rovná otvorenému vyhláseniu vojny, na čo Rusko bude reagovať.
Česko odmieta dávať garancie
Česko by podľa premiéra Andreja Babiša využitie zmrazených ruských aktív podporila za určitých podmienok - musia sa zohľadniť obavy Belgicka a záruky poskytované členskými štátmi musia byť dobrovoľné. „Ďalšiu finančnú pomoc, samozrejme, podporujeme. Debata je o tom, akým spôsobom tie peniaze pre Ukrajinu zabezpečíme. Myslíme si, že ich môžeme zabezpečiť tak, ako to bolo v minulosti, teda že EÚ si ich zoženie na finančnom trhu,“ povedal Babiš.
V otázke použitia zmrazených ruských aktív zdôraznil, že Česko žiadne garancie dávať nebude. „Ak by došlo k tomu, že členské štáty budú chcieť použiť ruské aktíva, tak my za to v žiadnom prípade ručiť nebudeme. Nebudeme tu zaťažovať naše rozpočty do budúcnosti,“ podotkol. Väčší zmysel by však podľa Babiša dávalo, ak by sa zmrazené ruské aktíva využili skôr na reparácie po ukončení vojny. Keď sa minulý týždeň v Bruseli stretol aj s belgickým premiérom Bartom De Weverom, ten mu vraj vysvetľoval obavy svojej krajiny a tvrdil, že akonáhle EÚ siahne na zmrazené ruské aktíva, reakcia Ruska môže byť taká, že zabaví všetok majetok členských štátov EÚ, banky či podniky.
Koncom minulého týždňa členské štáty EÚ odhlasovali, že ruské aktíva zostávajú zmrazené na neobmedzený čas. V praxi to znamená, že keď sa bude na pôde Rady Európy každých šesť mesiacov hlasovať o pokračovaní európskych sankcií voči Rusku, zmrazených aktív ruskej centrálnej banky sa to týkať nebude - zostanú zmrazené, aj keby nejaký štát Únie predĺženie sankcií vetoval. O tomto návrhu sa hlasovalo väčšinovo, čím sa zároveň obišlo možné veto zo strany Maďarska či Slovenska, ktoré boli proti spomínanému kroku.
Ruská centrálna banka žaluje belgickú spoločnosť Euroclear
Ruská centrálna banka medzičasom v piatok oznámila, že podáva žalobu na spoločnosť Euroclear so sídlom v Belgicku, v ktorej je uložená väčšina ruských aktív zmrazených v Európskej únii. Centrálna banka tvrdí, že spoločnosť ju poškodzuje a ovplyvňuje jej schopnosť nakladať so svojimi finančnými prostriedkami a cennými papiermi.
Banka už skôr vyhlásila, že návrhy Európskej únie na použitie jej aktív sú nezákonné. Zároveň zdôraznila, že si vyhradzuje právo použiť všetky dostupné prostriedky na ochranu svojich záujmov. „Mechanizmy priameho či nepriameho použitia aktív ruskej centrálnej banky, podobne ako aj akékoľvek iné formy neoprávneného použitia aktív, sú nezákonné a v rozpore s medzinárodným právom vrátane porušenia zásad zvrchovanej imunity aktív,“ tvrdí banka. Ruskí predstavitelia opakovane varovali, že takýto krok by vyvolal „najprísnejšiu reakciu“.
