BRATISLAVA - Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) sa transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Vyplýva to z návrhu z dielne rezortu vnútra, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní schválili. O návrhu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
„Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má chrániť práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra.
Argumentovalo, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. „Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ doplnilo.
Čo sa ešte zmení?
Návrh prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa.
Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Ferenčák naďalej rebeluje
Hlasovanie ukázalo, že zrušenie úradu podporilo 78 poslancov bez Jána Ferenčáka, ktorý plní svoju hrozbu v tom, že nebude podporovať koaličné návrhy.
Opozícia začala v sále vo veľkom pískať a búchať do lavíc. Predsedajúci Richard Raši preto prerušil schôdzu do 14:00 hodiny.
Predsedajúci schôdze opäť ukončil rozpravu predčasne
Poslanci Národnej rady (NR) SR uzavreli rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Schválili totiž návrh predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD) o ukončení rozpravy.
Do diskusie v treťom čítaní sa prihlásilo 55 rečníkov. Vystúpili iba dvaja. Poslanec môže podľa rokovacieho poriadku parlamentu v treťom čítaní navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb. „Tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy,“ uvádza sa.
Prácne budovaná dôvera v systém ochrany oznamovateľov sa výrazne oslabí
Úroveň ochrany, ale aj dôvera ľudí v systém ochrany oznamovateľov sa výrazne oslabí. Konštatuje to Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) vo svojom stanovisku. Reaguje tak na rozhodnutie poslancov Národnej rady (NR) SR, ktorí v utorok schválili jeho transformáciu na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
„Úroveň ochrany, ale aj dôvera ľudí v systém ochrany oznamovateľov, ktoré sme na úrade prácne počas uplynulých rokov budovali, sa týmto zákonom výrazne oslabí,“ odkazuje ÚOO. Úrad podľa jeho vyjadrení mrzí, že poslanci nevypočuli varovania desiatok odborníkov a medzinárodných organizácií vrátane Európskej komisie či Európskej prokuratúry, ktoré upozorňovali na negatívne dosahy nového zákona. Podľa úradu prevládli politické záujmy nad vecnou a odbornou diskusiou o ochrane tých, ktorí v dobrej viere chránia záujmy štátu a nás všetkých.
Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) sa transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Vyplýva to z návrhu z dielne rezortu vnútra, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní schválili. O návrhu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh prináša aj ďalšie zmeny. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Vláda bude s prezidentom schválené zrušenie ÚOO konzultovať
Vláda bude s prezidentom SR Petrom Pellegrinim konzultovať schválené zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a jeho transformáciu na nový úrad. Po schválení zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti to uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Kmec (Hlas-SD).
Kmec si zároveň myslí, že s Európskou komisiou, ktorá má k zákonu výhrady, Slovensko vyrokuje kompromis. „Ja si myslím, že tie požiadavky komisie boli zapracované, videli sme to aj pri tom trestnom zákone, že rokovalo sa, rokovalo sa. Potom sa upokojili vody aj smerom k Bruselu, takže toto bude podobný proces,“ vyhlásil.
Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) sa transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. O návrhu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia návrh kritizovala. Zmenu považuje za účelovú a označila ju za pomstu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD).
Prezident SR Peter Pellegrini v sobotu (6. 12.) v Slovenskom rozhlase pripustil možnosť, že zákon nepodpíše a vráti na prerokovanie do parlamentu. Ako uviedol, môže sa tak stať s veľkou pravdepodobnosťou. Hlava štátu to odôvodnila tým, že chce mať istotu, že Slovensko nebude mať problém na domácej a predovšetkým na medzinárodnej scéne.
Opozícia sa obráti na ÚS
Opozícia sa pre zákon na zriadenie nového úradu namiesto súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) obráti na Ústavný súd (ÚS) SR. Opätovne ho kritizuje. Hovorí o likvidácii nezávislého úradu. Upozorňuje aj na možný rozpor s Ústavou SR a európskym právom. Vyzýva prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby legislatívu vetoval. Uviedli to opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR po hlasovaní, pri ktorom parlament zákon schválil.
„Okamžite odíde na ÚS SR podanie ešte predtým, než to, ako pevne verím, zavetuje prezident, aby ÚS SR mohol čo najskôr túto vec posudzovať. Bude to podanie PS aj ďalších opozičných poslancov,“ uviedol líder hnutia PS Michal Šimečka. Zároveň tlmočil výhrady k legislatíve. Koalícii vyčítal aj legislatívny proces. „Museli tu v rýchlosti pretlačiť zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov, aby sa pomstili jeho predsedníčke, museli zbúrať všetky parlamentné pravidlá,“ podotkol.
Zákon opätovne kritizovala aj SaS. Vyzvala slovenskú hlavu štátu, aby ho nepodpísala a poslala na opätovné prerokovanie do parlamentu. „Ficova vládna koalícia stráca úplne všetky zábrany. Na Medzinárodný deň boja proti korupcii schválili zjavne prokorupčný zákon. Dvakrát kvôli tomu skrátili rozpravu a neumožnili poslancom povedať svoje výhrady. Ten zákon je zlý. Je zlý aj po schválení pozmeňujúceho návrhu z dielne Tibora Gašpara (Smer-SD). Všetky podstatné problémy v ňom ostávajú. Likviduje sa nezávislý úrad, vyhadzujú jeho predsedníčku, čím sa spochybňuje nezávislosť tejto inštitúcie, oslabuje sa ochrana oznamovateľov, oslabí sa ochrana obetí trestných činov a bude možné prehodnocovať už poskytnutú ochranu,“ skonštatoval poslanec Ondrej Dostál (SaS).
Svoj nesúhlas s legislatívou vyjadrilo aj Hnutie Slovensko. Namietalo tiež legislatívny proces. „Táto vláda už nemá absolútne žiadnu hanbu, aby rokovala tak, ako to má byť rokované, to znamená v riadnom legislatívnom procese. Lámu cez koleno všetky procesy, všetky inštitúcie, ktoré na Slovensku sú, ktoré držia tú demokraciu,“ poznamenal predseda poslaneckého klubu Slovensko - Za ľudí Michal Šipoš. Schválenie návrhu označil za čierny deň pre demokraciu. KDH považuje hlasovanie koalície za facku všetkým ľuďom, ktorí sa korupcii postavili. „Veríme, že prezident túto právnu normu nepodpíše, a takisto pridávame svoje podpisy na podanie na Ústavný súd,“ dodal Marián Čaučík (KDH).
