BRATISLAVA - Analytici upozorňujú, že už aj tak vysoká hraničná efektívna sadzba sa na Slovensku ešte zvýši. To môže mať za následok, že nižšiu motiváciu vytvárať a obsadzovať vysokokvalifikované pracovné miesta či zvyšovať mzdy.
Analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pripomenuli, že od januára 2026 sa výrazne mení zdaňovanie práce na Slovensku. Rýchlejšie sa bude krátiť nezdaniteľná časť základu dane, znižuje sa hranica pre druhú sadzbu a pribúdajú dve nové sadzby 30 % a 35 % pre hrubé mesačné príjmy nad 5 875 eur a 7 302 eur.
Pre motiváciu pracovať je pritom kľúčová tzv. hraničná efektívna sadzba, teda podiel dodatočných daní a odvodov, ktoré sa ukroja z každého ďalšieho prácou vytvoreného eura. Na Slovensku je už dnes tesne pod 50 % pri príjmoch od približne 580 eur mesačne a pri príjmoch nad 2 540 eur dosahuje okolo 52 %.
Po prijatí balíčka sa však hraničné sadzby od roku 2026 ešte zvýšia a to pre všetkých, výrazne viac ale pre ľudí s vyššími príjmami. „Od hrubej mzdy 5 875 € sú dodatočné náklady práce zaťažené asi 56 % a pri príjmoch nad 7 302 eur až takmer 59 %. Zamestnanec tak z 1 eura vyšších nákladov práce získa len približne 41 centov,“ pripomenuli.
Takto vysoké sadzby však môžu znižovať motiváciu vytvárať a obsadzovať vysokokvalifikované pracovné miesta či zvyšovať mzdy. „Slovensko v súčasnom globalizovanom svete súťaží najmä o dva faktory: investície a globálne talenty. A práve rastúca medzinárodná mobilita pracovnej sily, najmä vysoko kvalifikovaných pracovníkov, prirodzene zvyšuje nevýhody vysokého hraničného zdanenia a predstavuje nové výzvy pre daňové systémy po celom svete. Mnohé krajiny OECD, najmä tie s vyšším zaťažením práce, poskytujú cielené, hoci zvyčajne časovo limitované (najčastejšie 5-8 rokov), daňové úľavy pre vysokokvalifikovaných pracovníkov s cieľom získať talenty zo zahraničia. Pri Slovensku je problém odlivu talentu ešte väčší, nakoľko krajina výrazne stráca talenty už cez vysokoškolské štúdium v zahraničí. Z pohľadu budúceho rastu je efektívnejšie zdaňovať majetok ako pracovné príjmy. Nové vyššie sadzby nezasiahnu najbohatšie domácnosti s pasívnymi príjmami z kapitálu či majetku, ale skôr vysokokvalifikovaných zamestnancov,“ tvrdia analytici.
Analytici navyše upozorňujú, pri tak vysokej hraničnej sadzbe prirodzene rastie aj riziko znižovania budúcich verejných príjmov cez odliv kvalifikovaných zamestnancov do právnych foriem s nižším zdanením, napríklad k formálnemu podnikaniu ako SZČO, malá s.r.o., alebo k vyplácaniu dividend.
