BRATISLAVA - K žiadnej zmene ústavy v súvislosti so začatím konania pre porušenie povinnosti voči Slovensku zo strany Európskej komisie (EK) nedôjde, nebude sa meniť to, čo sa pri poslednej novelizácii do ústavy dostalo. Na piatkovej tlačovej konferencii to zdôraznil predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).
Upozornil, že v piatok začaté konanie sa týka iba článku 7 a umožnenia nadradenosti slovenského práva nad právom Európskej únie v otázkach národnej identity. „Nič iné zo zmien, ktoré sa do ústavy dostali nie je predmetom konania,“ zdôraznil. Zároveň uviedol, že komisia nemá problém so samotným ustanovením zvrchovanosti slovenského práva v ústave. „Tie obavy sa skôr odvíjajú od toho, že by toto ustanovenie mohlo byť v budúcnosti využité aj v iných oblastiach, kde má EÚ výslovnú nadradenú právomoc,“ objasnil premiér.
Tieto obavy však podľa neho nie sú namieste. „Zvrchovanosť slovenského práva sa týka len otázok národnej identity a tak to budeme aj v našej odpovedi komunikovať,“ vyhlásil. Zároveň pripomenul, že v základných dokumentoch EÚ sa ustanovuje členským štátom možnosť úpravy otázok národnej identity v rámci vnútroštátneho práva. „Preto považujem tento článok novelizovanej ústavy za súladný s právom EÚ,“ povedal. Zdôraznil, že infringement, ktorý považuje za štandardné správne konanie, nebude viesť k zmene ústavy, ktorá by sa dotkla zmien, ustanovených v novelizácii, schválenej na konci septembra. Je presvedčený, že zo strany EK nedôjde k žalobe. Minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD) dodal, že legitímnosť noviel v ústave uznala aj Benátska komisia.
Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že začala konanie o porušení povinnosti (infringement) proti Slovensku. Eurokomisii prekáža doplnenie článku 7 Ústavy SR. Pridané ustanovenia podľa nej „umožňujú slovenským orgánom, vrátane súdov, posudzovať, či a do akej miery sa na Slovensku môže uplatňovať právo Únie vrátane rozsudkov Súdneho dvora“. Toto je podľa komisie v rozpore so zásadou nadradenosti práva EÚ, ktorá je základným prvkom právneho poriadku EÚ, spolu so zásadami autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Únie.
EK zaslala Slovensku formálne oznámenie o možnom nesplnení povinnosti a vyžiadala si doplňujúce informácie a vysvetlenie. Slovensko musí na výzvu reagovať do dvoch mesiacov. Ak EK nedostane od Slovenska uspokojivú odpoveď či nedôjde k náprave, môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať krajine odôvodnené stanovisko. Ak sa ani následne spor nevyrieši, Komisia môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Parlament schválil vládnu novelu Ústavy SR na konci septembra. Zakotvili sa do nej dve pohlavia - muž a žena. Pribudlo i zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Ústavný zákon upravuje aj adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces.
Americký mierový plán pre Ukrajinu má podporu slovenskej vlády
Americký mierový plán pre vojnu na Ukrajine má podporu slovenskej vlády. Musí s ním však súhlasiť Ukrajina. Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) by rád videl Európsku úniu v tomto smere aktívnejšiu. Premiér to vyhlásil v piatok na tlačovej konferencii.
„Prvou základnou podmienkou realizácie tohto obrovského plánu je súhlas Ukrajiny. Po druhé by som rád videl aktívnejšiu úlohu Európskej únie, pretože v pláne sa ráta okrem iného napríklad aj so 100 miliardami eur, ktoré by mala Únia použiť na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny. Ale okrem toho tam nevidíme vôbec nič, čo by vťahovalo Európsku úniu do rozhovorov,“ uviedol. Kritizoval pri tom zahraničnú politiku Európskej únie. Premiér poznamenal, že sa „naplnilo“ všetko, čo od začiatku vojny Smer-SD tvrdil, vrátane ukrajinskej neúčasti v NATO či vzdaní sa územia.
Vyhlásil tiež, že aktuálny mierový plán je pre Ukrajinu horší ako ten z roku 2022. Ak by bol plán podpísaný, Rusko vyjde z vojny podľa neho ako víťaz a morálne a ekonomicky posilnené. Štátneho tajomníka ministerstva obrany Igora Melichera „pokarhal“, pretože jeho štvrtkové (20. 11.) slová o prospešnosti Ukrajiny pod ruským vplyvom boli podľa neho miernejšie, ako je navrhovaná americká mierová zmluva.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) na tlačovej konferencii úradu vlády vyhlásil, že vojna sa na Ukrajine začala „zvrhnutím demokraticky zvoleného prezidenta“ v roku 2014. „Na to bola reakcia Ruska, ktoré v zásade začalo, podľa vyjadrenia, chrániť záujmy svojich menšín, ktoré sú na Ukrajine, z toho vznikol konflikt,“ vyhlásil minister. Práve ochranou svojej menšiny Rusko často obhajuje napadnutie Ukrajiny.
Zverejnený americký návrh predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas a zaviaže sa, že ukrajinská armáda bude mať maximálne 600.000 príslušníkov. Za de facto ruské územie budú uznané Ruskom okupovaný Krymský polostrov a ukrajinské oblasti Donecká a Luhanská. Ukrajina sa ústavným dekrétom vzdá ambície vstúpiť do NATO a zostane krajinou bez jadrových zbraní. Mohla by sa však uchádzať o členstvo v EÚ. Na ochranu Ukrajiny by boli v Poľsku rozmiestnené stíhačky európskych štátov, ale na ukrajinskom území by nemali byť dislokované žiadne jednotky NATO. Obsah plánu je podľa médií založený predovšetkým na ruských pozíciách, čo znamená, že Kyjev ho pravdepodobne odmietne. Ukrajina ho aktuálne skúma.
